C-305/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CN0305
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013207SK.01003501.xml
20.7.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 207/35
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 4. júna 2013 — Haeger & Schmidt GmbH/Mutuelles de Mans Iard SA (MMA Iard), Jacques Lorio, Dominique Miguel ako likvidátor spoločnosti Safran intercontinental SARL, Ace Insurance SA NV, Va Tech JST SA, Axa Corporate Solutions SA
(Vec C-305/13)
2013/C 207/58
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour de cassation
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Haeger & Schmidt GmbH
Žalovaní: Mutuelles de Mans Iard SA (MMA Iard), Jacques Lorio, Dominique Miguel ako likvidátor spoločnosti Safran intercontinental SARL, Ace Insurance SA NV, Va Tech JST SA, Axa Corporate Solutions SA
Prejudiciálne otázky
1.
Môže byť hlavným predmetom zasielateľskej zmluvy, ktorou komitent poverí komisionára, ktorý koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, zabezpečením prepravy tovaru, ktorú dá zrealizovať jednému alebo viacerým prepravcom na účet komitenta, uskutočnenie prepravy tovaru v zmysle článku 4 ods. 4 poslednej vety Rímskeho dohovoru z 19. júna 1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, a ak áno, za akých podmienok ( 1 ) ?
2.
Pokiaľ zasielateľskú zmluvu možno považovať za zmluvu o preprave tovaru v zmysle uvedeného článku 4 ods. 4, ale osobitná domnienka určenia rozhodného práva upravená v tomto ustanovení sa neuplatňuje, keďže nie je splnená požadovaná zhoda, má sa znenie prvej vety, podľa ktorej sa na zmluvu o preprave tovaru nevzťahuje všeobecná domnienka stanovená v odseku 2, vykladať v tom zmysle, že súd teda nemá hľadať rozhodné právo na základe tejto domnienky, ktorej uplatnenie je definitívne vylúčené, ale na základe všeobecnej zásady určenia stanovenej v článku 4 ods. 1, čiže tým, že zistí, s ktorým štátom má zmluva najužšiu väzbu, a nemá osobitne zohľadňovať zásadu usadenia zmluvnej strany, ktorá poskytuje plnenie charakteristické pre zmluvu?
3.
Pokiaľ sa na zasielateľskú zmluvu vzťahuje všeobecná domnienka podľa článku 4 ods. 2, možno za predpokladu, že pôvodný príkazca uzatvoril zmluvu s prvým komisionárom, ktorý následne uzatvoril zmluvu s druhým komisionárom, pripustiť určenie rozhodného práva v zmluvných vzťahoch medzi príkazcom a druhým komisionárom v závislosti od miesta usadenia prvého komisionára, pričom právo takto určenej krajiny sa bude považovať za všeobecne uplatniteľné na celé zasielanie?
( 1 ) Rímsky dohovor z 19. júna 1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Ú. v. ES L 266, s. 1).