C-317/13

(Vec C-317/13)

(2013/C 226/13)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Európsky parlament (v zastúpení: F. Drexler, A. Caiola a M. Pencheva, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rada Európskej únie

zaviazať Radu Európskej únie na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na úvod Parlament pripomína, že preambula napadnutého rozhodnutia odkazuje na tieto právne základy: článok 8 ods. 3 rozhodnutia Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok ( 2 ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Parlament z toho vyvodzuje, že Rada sa implicitne opiera o článok 34 ods. 2 písm. c) ZFEÚ.

Parlament uvádza na podporu svojej žaloby o zrušenie dva žalobné dôvody.

Po prvé Parlament tvrdí, Rada založila svoje rozhodnutie na právnom základe, ktorým je článok 34 ods. 2 písm. c) ZFEÚ, ktorý je zrušený od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Vzhľadom na to, sa už napadnuté rozhodnutie môže zakladať len na samotnom rozhodnutí 2005/387/SVV. Toto posledné uvedené rozhodnutie je odvodeným právnym základom a je teda nezákonné.

Po druhé sa Parlament vzhľadom na vyššie uvedené domnieva, že pri rozhodovacom procese došlo k porušeniam podstatných formálnych náležitostí. Na jednej strane, ak sa mal uplatniť článok 34 ods. 2 písm. c) ZFEÚ, podľa článku 39 ods. 1 EÚ mal byť pred prijatím napadnutého rozhodnutia konzultovaný Parlament. Parlament však tvrdí, že k tomu nedošlo. Na druhej strane, ak platí, že ustanoveniami, ktoré sa majú uplatniť, sú ustanovenia Lisabonskej zmluvy, Parlament sa mal zúčastniť na legislatívnom postupe na základe článku 83 ods. 1 ZFEÚ. V jednom aj druhom prípade sa Parlament nepodieľal na prijímaní napadnutého rozhodnutia, čo predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí.