C-385/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CN0385
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013252SK.01002401.xml
31.8.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 252/24
Odvolanie podané 4. júla 2013: Talianska republika proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 19. apríla 2013 v spojených veciach T-99/09 a T-308/09, Talianska republika/Európska komisia
(Vec C-385/13 P)
2013/C 252/40
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľka: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri a P. Gentile, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok z 19. apríla 2013 Všeobecného súdu, doručený talianskej vláde 24. apríla 2013, ktorý bol vyhlásený v spojených veciach T-99/09 a T-308/09,
—
v merite veci zrušiť tieto akty:
—
list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky z 2. februára 2009, č. 000841, ktorého predmetom sú „platby Komisie, ktoré sa odlišujú od požadovaných súm“ obsahujúci toto rozhodnutie „preto dátum od ktorého Európska komisia považuje výdavky týkajúce sa opatrenia 1.7 z POR 2000 — 2006 za neprípustné je 29. jún 2007 a nie 17. máj 2006, ako je to uvedené v oznámení z 22.12.2008 uvedenom vyššie“,
—
list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky zo 6. februára 2009, č. 001059, ktorého predmetom je „žiadosť o pozastavenie platieb a o informácie týkajúce sa finančných opráv podľa článku 39 nariadenia 1260/99 OP Campania“ obsahujúci toto rozhodnutie: „preto dátum od ktorého Európska komisia považuje výdavky týkajúce sa opatrenia 1.7 z POR 2000-2006 za neprípustné je 29. jún 2007 a nie 17. máj 2006, ako je to uvedené v oznámení uvedenom vyššie“,
—
list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky zo 22. decembra 2008, č. 012480, ktorého predmetom je POR Campania 2000-2006 (CCI n. 1999 IT 16 1 PO 007) — Dôsledky konania o porušení 2007/2195 týkajúceho sa hospodárenia s odpadmi v Campanii, v ktorom ‚Komisia žiada odpočítať z ďalšej žiadosti o platby všetky výdavky uplatnené v opatrení 1.7, ktoré boli realizované po 29. júli 2007‘.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza týchto osem odvolacích dôvodov:
Prvý dôvod: porušenie článku 9 písm. e), f), h), j), k), l), m), článku 32 ods. 3 prvý pododsek písm. f) a ods. 4 a 5, článku 31 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1260/99 ( 1 ) .
Na to aby bolo možné odmietnuť žiadosť o platbu príspevku zo štrukturálneho fondu na stanovené činnosti z dôvodu, že konanie o porušení nie je skončené, je nevyhnutné, aby medzi porušením povinnosti a opatrením existovala osobitná a nie všeobecná súvislosť a Komisia musí preukázať konkrétne nebezpečenstvo, že financovanie opatrenia bude viesť k financovaniu, ktorým sa porušia právne predpisy. Na rozdiel od Všeobecného súdu „dostatočne priama súvislosť“ sama osebe, bez toho, aby bola podporená ďalšími dôkazmi nepostačuje.
Druhý dôvod: porušenie článku 32 ods. 3 druhý písm. f), druhej hypotézy nariadenia č. 1260/99.
V danej veci v každom prípade táto súvislosť neexistovala, lebo Všeobecný súd konštatoval, že zo spisu vyplynulo, že v konaní o porušení sa uvádzali nedostatky pokiaľ išlo o zber separovaného odpadu ako ďalšia príčina nedostatkov skládok a že v opatrení 1.7 bola stanovená pomoc pre obce na rozvoj separovaného odpadu. Preto Všeobecný súd nemohol spresniť, či táto súvislosť medzi porušením a opatrením spočívala na skutočnosti, že financovanie opatrenia predstavuje poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť porušenia. Z tohto dôvodu mal vylúčiť existenciu akejkoľvek súvislosti a vyhovieť prvému žalobnému dôvodu.
Tretí dôvod: nedostatok odôvodnenia.
Talianska vláda v treťom žalobnom dôvode zodpovedajúcim spôsobom preukázala, že neexistuje nijaká súvislosť medzi porušením a opatrením. Všeobecný súd odmietnutím prvého žalobného dôvodu potvrdil opačný záver bez toho, aby vykonal dôkazné prostriedky predložené talianskou vládou a z tohto dôvodu nie je jeho rozhodnutie dostatočne odôvodnené.
Štvrtý dôvod: porušenie článku 32 ods. 3 písm. f) nariadenia č. 1260/99. Nedostatok odôvodnenia.
Vyššie uvedené porušenia sa tiež dotýkajú tých častí rozsudku, v ktorých Všeobecný súd odmietol druhý žalobný dôvod.
Piaty dôvod: nedostatok odôvodnenia.
Nedostatočné odôvodnenie sa týka odmietnutia tretieho žalobného dôvodu, ktorým talianska vláda konštatovala, že napadnuté konania sa opierali o oznámenie Komisie z 20. decembra 2008, ktoré popieralo skutočnosti, ktoré neboli prebraté v konaní o porušení. Toto tvrdenie Všeobecný súd jednoducho nezohľadnil.
Šiesty dôvod: porušenie článku 32 ods. 3 druhý písm. f), druhej hypotézy nariadenia č. 1260/99.
V každom prípade Všeobecný súd rozhodujúc o treťom žalobnom dôvode, mal zistiť, že oznámenie z 20. októbra 2008 odkazovalo na skutkové okolnosti, ktoré nesúviseli s konaním o porušení a preto mal vyhovieť tretiemu dôvodu. Keďže tak neurobil porušil článok 32 ods. 3 písm. f) druhú hypotézu uvedenú v nariadení č. 1260/1999.
Siedmy dôvod: porušenie článku 32 ods. 3 písm. f) a prvej a druhej hypotézy a článku 39 ods. 1 a 2 nariadenia 1260/1999.
Všeobecný súd nesprávne odmietol štvrtý žalobný dôvod, ktorým sa napadal postup Komisie, ktorá pozastavila platby z dôvodu obáv týkajúcich sa riadnej správy opatrenia, pričom takýto postup si vyžadoval konanie podľa článku 39 ods. 1 a 2 nariadenia, ktoré je uvedené tiež v článku 32 ods. 3 písm. f) prvej hypotéze. Všeobecný súd nevyvrátil tvrdenie talianskej vlády spočívajúce v tom, že to bol dôvod rozhodnutia prijatého Komisiou.
Ôsmy dôvod: porušenie článku 296 ods. 2 ZFEÚ.
Všeobecný súd nesprávne vylúčil, že odôvodnenie Komisie nie je nedostatočné. Vzhľadom na dôležitosť tohto aspektu, Komisia mala vysvetliť prečo neexistuje rozpor medzi sankcionovaním nedostatkov spreparovaného zberu v konaní o porušení a odmietnutím financovať opatrenie na rozvoj separovaného zberu.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001 s. 31.