C-511/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CN0511
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013352SK.01000901.xml
30.11.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 352/9
Odvolanie podané 23. septembra 2013: Philips Lighting Poland S.A., Philips Lighting BV proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 11. júla 2013 vo veci T-469/07, Philips Lighting Poland S.A., Philips Lighting BV/Rada Európskej únie
(Vec C-511/13 P)
2013/C 352/16
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľky: Philips Lighting Poland S.A., Philips Lighting BV (v zastúpení: L. Catrain González, abogada, E. A. Wright, H. Zhu, barristers)
Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Hangzhou Duralamp, Electronics Co., Ltd, GE Hungary Ipari és Kereskedelmi Zrt. (GE Hungary Zrt), Európska komisia, Osram GmbH
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor
—
zrušil rozsudok a napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek,
—
zaviazal Radu na náhradu trov, ktoré vznikli odvolateľkám v konaní pred Všeobecným súdom a v spojení s týmto konaním.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľky týmto odvolaním navrhujú zrušenie rozsudku a napadnutého nariadenia z týchto dôvodov:
1.
Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 9 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 ( 1 ) (ďalej len „základné nariadenie“) (ďalej len „článok 9 ods. 1“), keď dospel k záveru, že Rada je oprávnená uplatniť článok 9 ods. 1 a fortiori na situácie, ktoré nespadajú do pôsobnosti tohto ustanovenia (t. j., keď nedôjde k stiahnutiu podnetu, ale zníži sa iba podpora podnetu). Ani znenie, ani štruktúra ustanovení základného nariadenia nepodporujú široký výklad článku 9 ods. 1 podaný Všeobecným súdom. Je tiež v rozpore s praxou inštitúcií za posledných 25 rokov, kedy stiahnutie podnetu na základe článku 9 ods. 1 vždy viedlo k ukončeniu príslušného zisťovania.
2.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne vyložil, a tým aj nesprávne uplatnil, článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 4 základného nariadenia („článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 4“) pri definovaní „výrobného odvetvia Spoločenstva“. To viedlo k nesprávnemu záveru, že „podstatná časť“ celkovej výroby Spoločenstva sa musí určiť uplatnením iba jedného z dvoch stanovených minimálnych prahov požadovaných článkom 5 ods. 4, teda iba minimálnym prahom 25 %. Nesprávna definícia „výrobného odvetvia Spoločenstva“ ovplyvnila analýzu inštitúcií týkajúcu sa ujmy, ktorá namiesto toho, aby bola určená na základe účinkov dumpingových dovozov na „výrobné odvetvie Spoločenstva“, ako je stanovené v článku 3 ods. 1 základného nariadenia (ďalej len „článok 3 ods. 1“) a definované v článku 5 ods. 4, bola posúdená na základe situácie „spoločnosti podporujúcej žiadosť“ alebo „najväčšieho výrobcu“. Žiaden z týchto pojmov nie je použitý v základnom nariadení na účely určenia „ujmy“.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45).