C-562/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CN0562
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014009SK.01002003.xml
11.1.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 9/20
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour du travail de Bruxelles (Belgicko) 31. októbra 2013 — Centre public d’action sociale d’Ottignies-Louvain-La-Neuve/Moussa Abdida
(Vec C-562/13)
2014/C 9/32
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour du travail de Bruxelles
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľ: Centre public d’action sociale d’Ottignies-Louvain-La-Neuve
Odporca: Moussa Abdida
Prejudiciálne otázky
1.
Majú sa smernice 2004/83/ES ( 1 ) , 2005/85/ES ( 2 ) a 2003/9/ES ( 3 ) vykladať tak, že členskému štátu, ktorý stanovuje, že cudzinec, ktorý „trpí chorobou, ktorá môže znamenať skutočné nebezpečenstvo pre jeho život alebo fyzickú integritu, alebo skutočné nebezpečenstvo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v prípade, že v jeho krajine pôvodu neexistuje žiadna primeraná liečba“, má právo na doplnkovú ochranu v zmysle článku 15 písm. b) smernice 2004/83/CE, ukladajú povinnosť
—
stanoviť prostriedok nápravy s odkladným účinkom proti správnemu rozhodnutiu, ktorým bolo odmietnuté právo na pobyt a/alebo doplnkovú ochranu a nariadené opustiť územie,
—
zabezpečiť v rámci svojho režimu sociálnej pomoci alebo prijímacieho systému iné základné potreby navrhovateľa ako potreby zdravotnej starostlivosti až dovtedy, kým nebude vydané rozhodnutie o prostriedku nápravy podanom proti tomuto správnemu rozhodnutiu?
2.
V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, ukladá Charta základných práv, a najmä jej články 1 až 3 (ľudská dôstojnosť, právo na život a nedotknuteľnosť), článok 4 (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania), článok 19 ods. 2 (právo nebyť vyhostený do štátu, v ktorom existuje vážne nebezpečenstvo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania), články 20 a 21 (rovnosť a zákaz diskriminácie vzhľadom na ostatné kategórie žiadateľov o doplnkovú ochranu) a/alebo jej článok 47 (právo na účinný prostriedok nápravy), členskému štátu, ktorý do svojho právneho poriadku preberá smernice 2004/83/ES, 2005/85/ES a 2003/9/ES, povinnosť stanoviť prostriedok nápravy s odkladným účinkom a zabezpečenie základných potrieb uvedených v otázke č. 1?
( 1 ) Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96).
( 2 ) Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, s. 13).
( 3 ) Smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Ú. v. ES L 31, s. 18; Mim. vyd. 19/006, s. 101).