← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·19.11.2013

C-585/13

OdmietaZrušuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62013CN0585

C_2014015SK.01001101.xml

18.1.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/11

Odvolanie podané 19. novembra 2013: Europäisch-Iranische Handelsbank AG proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 6. septembra 2013 vo veci T-434/11, Europäisch-Iranische Handelsbank AG/Rada Európskej únie

(Vec C-585/13 P)

2014/C 15/16

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Europäisch-Iranische Handelsbank AG (v zastúpení: S. Jeffrey, solicitor, S. Ashley, solicitor, A. Irvine, solicitor, H. Hohmann, Rechtsanwalt, D. Wyatt QC, R. Blakeley, barrister)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu v rozsahu uvedenom v tomto odvolaní,

s okamžitou platnosťou zrušil napadnuté opatrenia v rozsahu, v akom sa týkajú spoločnosti EIH,

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila EIH v konaní pred Všeobecným súdom a v konaní o odvolaní pred Súdny dvorom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a prijal záver, ktorý je nezlučiteľný so žalobnými dôvodmi, keď rozhodol, že EIH priznala, že uskutočnila transakcie, ktoré uviedla Rada v odôvodnení zaradenia na zoznam:

EIH nepriznala uskutočnenie transakcií, ktoré uviedla Rada v odôvodnení,

odmietnutie zo strany EIH toho, že by uskutočnila transakcie uvedené v odôvodnení, bolo dostatočne zdôraznené v rámci žalobných dôvodov a bolo teda prípustné,

2.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že došlo k splneniu podstatných kritérií na zaradenie na zoznam:

EIH nepripustila, že by uskutočnila transakcie, ktoré uviedla Rada v odôvodnení zaradenia na zoznam, a Rada neposkytla dôkaz o opaku,

transakcie uvedené v žalobe spoločnosti EIH nezodpovedali transakciám, ktoré uviedla Rada v odôvodnení zaradenia na zoznam,

tvrdenie spoločnosti EIH, že určité transakcie boli vylúčené z pôsobnosti režimu sankcií Únie (pozri platby na zmrazené účty), bolo dostatočne odôvodnené a teda prípustné,

EIH poskytla dôkazy o povoleniach podľa článkov 8 až 10 nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 ( 1 ) alebo dostatočné dôkazy o povoleniach na základe článku 21 nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 ( 2 ) v prípade transakcií uskutočnených po 2. septembri 2010,

tzv. „Third Way“ transakcie boli schválené príslušným vnútroštátnym orgánom, ktorý je zodpovedný za vykonávanie sankcií v Nemecku a za kontrolu EIH (Bundesbank), pričom Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Bundesbank prekročila svoje právomoci a že EIH mala vyjadriť pochybnosti o právomoci Bundesbank vydať povolenie, ktoré vydala.

3.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol žalobné dôvody EIH založené na legitímnej dôvere a právnej istote:

Všeobecný súd nesprávne posúdil skutkové okolnosti v spise a nesprávne rozhodol, že EIH mala predvídať svoje zaradenie na zoznam, keď splnila záväzné záruky Bundesbank,

Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že EIH sa nemôže spoliehať na zásadu ochrany legitímnej dôvery z dôvodu, že Bundesbank prekročila svoje právomoci, pretože k tomu nedošlo, a keby aj došlo, neznamenalo by to vylúčenie zásady ochrany legitímnej dôvery,

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že relevantné pravidlá na zaradenie EIH na zoznam boli jednoznačné.

4.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že EIH nemôže uplatniť článok 32 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 proti svojmu zaradeniu na zoznam, a keď rozhodol, že sankcie uložené EIH zabezpečovali preventívny účinok, ktorý by nebol dosiahnutý, ak by Bundesbank aj ďalej odmietala schváliť „Third Way“ alebo také transakcie nepovolila:

v prípade (nesprávneho) predpokladu, že EIH konala protiprávne, článok 32 ods. 2 vylučuje zaradenie EIH na zoznam, keďže EIH konala v súlade s radou a pokynmi Bundesbank vo všetkých ohľadoch a nevedela ani nemala dôvod sa domnievať, že konala protiprávne,

uloženie reštriktívnych opatrení voči EIH bolo neprimerané, pretože existovali vhodnejšie opatrenia, keďže Rada sa domnievala, že nemecký regulačný režim vyžadoval preskúmanie a možnú zmenu, pričom mala také preskúmanie navrhnúť nemeckým orgánom, pričom nemecké orgány by mali spolupracovať na základe povinnosti lojálnej spolupráce, čo Všeobecný súd nezohľadnil,

Všeobecný súd sa takisto dopustil nesprávneho právneho posúdenia a dospel k záveru, ktorý je nezlučiteľný so spisovým materiálom, keď rozhodol, že reštriktívne opatrenia boli primerané, pretože v prípade EIH vyšli relevantné transakcie najavo až potom. Po prvé Bundesbank schválila „Third Way“ skôr, ako EIH konala na základe schválení. Po druhé, pokiaľ by preskúmanie „Third Way“ transakcií viedlo Bundesbank ku zmene stanoviska, pôsobilo by to preventívne vo vzťahu ku všetkým budúcim transakciám.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1).

( 2 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-585/13 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik