C-630/13

C_2014045SK.01002101.xml

15.2.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/21

Odvolanie podané 25. novembra 2013: Issam Anbouba proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 13. septembra 2013 vo veci T-592/11, Anbouba/Rada

Návrhy odvolateľa

—

konštatovať a rozhodnúť:

—

rozsudok

Všeobecného súdu Európskej únie (šiesta komora) T-592/11 z 13. septembra 2013, Issam Anbouba/Rada Európskej únie sa zrušuje,

—

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľ dva odvolacie dôvody:

V prvom rade sa odvolateľ domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Rada, ktorá si nesplnila povinnosť predložiť dôkaz o tom, že odvolateľ podporuje režim v Sýrii, správne uplatnila domnienku o podporovaní režimu v Sýrii vedúcimi zamestnancami popredných podnikov v Sýrii. Prvá časť odvolacieho dôvodu je založená na neexistencii právneho základu pre takúto domnienku. Obzvlášť závažná a obmedzujúca povaha reštriktívnych opatrení pritom nepripúšťa, aby sa tieto opatrenia uplatnili na základe domnienky, ktorej riadne uplatnenie nie je upravené v žiadnom právnom predpise. Druhá časť odvolacieho dôvodu je založená na neprimeranosti tejto domnienky vo vzťahu k sledovanému cieľu, najmä z dôvodu jej obzvlášť všeobecnej povahy. Tretia časť odvolacieho dôvodu je založená na nevyvrátiteľnosti tejto domnienky. Predložiť dôkaz o opaku týkajúci sa neexistencie podpory režimu by bolo fyzicky nemožné a predloženie dôkazu preukazujúceho nesúhlas s režimom by racionálne nebolo možné považovať za jediný prostriedok, ktorým možno preukázať neexistenciu vzťahu s režimom.

Po druhé odvolateľ Všeobecnému súdu vytýka, že rozhodol bez dôkazov predložených Radou. V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu sa odvolateľ domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože jednak napadnuté rozhodnutia riadne nepreskúmal a jednak rozhodol bez toho, aby mu Rada predložila dôkazný prostriedok. V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ Všeobecnému súdu vytýka, že v napadnutom rozhodnutí nesankcionoval zjavné porušenie zásady kontradiktórnosti a odvolateľovho práva na obranu. Všeobecný súd Radu oslobodil od povinnosti oznámiť dôkazné prostriedky alebo skutočnosti, ktorými odôvodňuje nepredloženie uvedených dôkazných prostriedkov a pripustil, že Rada mohla svoje rozhodnutie založiť len na domnienke, ktorú však nebola oprávnená riadne uplatniť.