C-660/13
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CN0660
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014045SK.01002601.xml
15.2.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 45/26
Žaloba podaná 13. decembra 2013 — Rada Európskej únie/Európska komisia
(Vec C-660/13)
2014/C 45/43
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Rada Európskej únie (v zastúpení: A. De Elera, E. Finnegan, P. Mahnič Bruni, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Európska komisia
Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor
—
zrušil rozhodnutie Komisie C(2013) 6355 final z 3. októbra 2013 o podpísaní dodatku k memorandu o porozumení o finančnom príspevku Švajčiarska,
—
nariadil zachovanie účinkov rozhodnutia až do jeho nahradenia novým rozhodnutím, a
—
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Rada sa svojou žalobou domáha zrušenia na základe článku 263 ZFEÚ rozhodnutia Komisie C(2013) 6355 final z 3. októbra 2013 o podpísaní dodatku k memorandu o porozumení o finančnom príspevku Švajčiarska (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) ( 1 ) .
2.
Napadnuté rozhodnutie, ktorým Komisia poverila svojich dvoch členov na podpis uvedeného memoranda bez predchádzajúceho povolenia Rady, považuje Rada za protiprávne, pretože predstavuje porušenie základných zásad práva Únie zakotvené v Zmluvách. Žaloba o neplatnosť sa konkrétne zakladá na dvoch žalobných dôvodoch:
1.
Rozhodnutie Komisie porušuje zásadu rozdelenia právomocí uvedenú v článku 13 ods. 2 ZEÚ, a teda zásadu inštitucionálnej rovnováhy.
2.
Postup Komisie, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia a k podpisu dodatku porušuje zásadu lojálnej spolupráce uvedenú v článku 13 ods. 2 ZEÚ.
3.
Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, Komisia tým, že dodatok k memorandu o porozumení so Švajčiarskom v mene Únie podpísala sama a bez predchádzajúceho povolenia Rady, konala v rozpore so zásadou rozdelenia právomocí stanovenou v článku 13 ods. 2 ZEÚ, pretože si prisvojila právomoc rozhodovať o politike Únie, hoci táto právomoc patrí podľa článku 16 ZEÚ Rade, v dôsledku čoho porušila zásadu inštitucionálnej rovnováhy.
4.
Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, Rada tvrdí, že postup Komisie porušil zásadu lojálnej spolupráce v štyroch bodoch: po prvé tým, že vedome zasiahla do právomocí, ktoré na základe článku 16 ZEÚ prináležia Rade, a teda konala v rozpore so zásadou rozdelenia právomocí stanovenou v článku 13 ods. 2 ZEÚ, v dôsledku čoho aj v rozpore so zásadou inštitucionálnej rovnováhy; po druhé tým, že vedome a svojvoľne opomenula úlohu členských štátov v tejto oblasti v rozpore so zásadou prenesenia právomocí podľa článku 4 ods. 1 ZEÚ; po tretie tým, že zámerne konala tak, aby snahy Rady o nápravu situácie vyvolanej Komisiou boli neúčinné, a po štvrté tým, že vedome konala tak, že spochybnila zásadu jednoty Únie v medzinárodnom zastupovaní.
( 1 ) Dokument Komisie C(2013) 6355 final z 3. októbra 2013.