C-521/13

Think Schuhwerk GmbH , so sídlom v Kopfingu (Rakúsko), v zastúpení: M. Gail, Rechtsanwalt,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) , v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca,

žalovaný v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

1

Spoločnosť Think Schuhwerk GmbH (ďalej len „Think Schuhwerk“) svojím odvolaním navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie Think Schuhwerk/ÚHVT (červené konce šnúrok do topánok) (T‑208/12, EU:T:2013:376 , ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o zrušenie rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 23. februára 2012 (vec R 1552/2011‑1) týkajúceho sa prihlášky označenia, pozostávajúceho z červených koncov šnúrok do topánok, ako ochrannej známky Spoločenstva (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

Právny rámec

2

Pod názvom „Absolútne dôvody zamietnutia“ článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 78, s. 1 ) v odseku 1 písm. b) stanovuje:

„Do registra sa nezapíšu:

4

Ochrannou známkou, o ktorej zápis sa žiadalo, je nasledujúce označenie:

5

Predmetná ochranná známka je v prihláške opísaná takto: „Žiada sa o ochranu topánok so šnúrkami, ktoré majú červené konce“.

6

Výrobky, pre ktoré bola podaná prihláška, patria do triedy 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Obuv, osobitne šnúrky“.

Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

10

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. mája 2012 podala Think Schuhwerk žalobu smerujúcu k zrušeniu sporného rozhodnutia. Na podporu svojej žaloby uviedla štyri žalobné dôvody, založené po prvé na nedostatku odôvodnenia v zmysle článku 75 nariadenia č. 207/2009, po druhé na porušení článku 76 tohto nariadenia, po tretie na nesprávnom uplatnení článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia a po štvrté na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.

11

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.

Návrhy účastníkov konania pred Súdnym dvorom

—

uložil ÚHVT povinnosť nahradiť trovy konania.

13

ÚHVT navrhuje zamietnuť odvolanie a uložiť spoločnosti Think Schuhwerk povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

14

Argumentácia účastníkov konania

17

Think Schuhwerk tvrdí, že Všeobecný súd porušil jej právo byť vypočutá. V tomto smere uvádza, že keď ÚHVT počas konania pred Všeobecným súdom nepredložil v stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe, Všeobecný súd stanovil spoločnosti Think Schuhwerk lehotu na predloženie jej pripomienok k pokračovaniu v konaní na účely uplatnenia článku 122 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Think Schuhwerk Všeobecnému súdu navrhla, aby rozhodol o veci rozsudkom pre zmeškanie. Tento súd však v napadnutom rozsudku nerozhodol o tom, že ÚHVT nepredložil vyjadrenie, ani o návrhu spoločnosti Think Schuhwerk na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Navyše Think Schuhwerk uvádza, že nemala možnosť požiadať o pojednávanie, aby mohla vyjadriť svoje stanovisko k rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.

18

ÚHVT uvádza, že tento odvolací dôvod je zjavne nedôvodný, keďže Všeobecný súd nie je povinný vysvetľovať účastníkom konania priebeh konania.

Posúdenie Súdnym dvorom

22

Z týchto ustanovení vyplýva, že ak sa Všeobecný súd domnieva, že disponuje dostatočnými údajmi pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, že prípustnosť žaloby je nepochybná a že procesné náležitosti boli riadne splnené, pristúpi k preskúmaniu opodstatnenosti návrhov žalobcu a vydá rozsudok bez toho, aby bol povinný vyhovieť týmto návrhom. Okrem toho je vhodné uviesť, že článok 122 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nestanovuje možnosť pre účastníka konania, ktorý navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie, aby požiadal o pojednávanie, a nestanovuje ani Všeobecnému súdu povinnosť nariadiť toto pojednávanie.

23

Okrem toho je nesporné, že Think Schuhwerk predložila svoju argumentáciu týkajúcu sa sporného rozhodnutia a predovšetkým rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky v jej odvolaní pred Všeobecným súdom a že na jej základe tento súd vydal napadnutý rozsudok.

24

Za týchto okolností treba tento odvolací dôvod zamietnuť ako zjavne nedôvodný.

Posúdenie Súdnym dvorom

27

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z článku 256 ZFEÚ, z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a z článku 169 ods. 2 jeho rokovacieho poriadku vyplýva, že v odvolaní musia byť presne uvedené napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh (pozri najmä rozsudok Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P, EU:C:2010:389 , bod 43 a citovanú judikatúru).

28

Tejto požiadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je napadnutý rozsudok dotknutý, sa obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné reprodukovanie žalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Všeobecnom súde. Takéto odvolanie totiž v skutočnosti sleduje iba opätovné posúdenie žaloby podanej na Všeobecný súd, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora (pozri najmä uznesenie Abbott Laboratories/ÚHVT, C‑21/12 P, EU:C:2013:23 , bod 85 a citovanú judikatúru).

29

Think Schuhwerk uvádza, že Všeobecný súd neprihliadol na skutočnosť, že odvolací senát porušil zásadu preskúmania skutočností ex offo . Tvrdí, že pokiaľ ide o absolútne dôvody zamietnutia, ÚHVT mal v zmysle článku 76 nariadenia č. 207/2009 preskúmať skutočnosti ex offo . Tento úrad sa však domnieval, že Think Schuhwerk nepredložila nijaké dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že ochrannú známku, o ktorej zápis žiada, príslušná skupina verejnosti chápe ako označenie pôvodu výrobku. Think Schuhwerk v tomto ohľade spresňuje, že počas konania pred ÚHVT predložila rôzne dokumenty, na základe ktorých mal tento úrad vysvetliť, z akých dôvodov táto ochranná známka nemala rozlišovaciu spôsobilosť.

32

ÚHVT tvrdí, že Všeobecný súd rozhodol o žalobnom dôvode založenom na porušení zásady preskúmania skutočností ex offo . Podľa ustálenej judikatúry pritom platí, že pokiaľ sa Think Schuhwerk dovoláva rozlišovacej spôsobilosti označenia, ktoré žiada zapísať ako ochrannú známku, tejto spoločnosti prislúcha preukázať, že toto označenie má požadovanú rozlišovaciu spôsobilosť.

Posúdenie Súdnym dvorom

33

Je vhodné konštatovať, že predmetný odvolací dôvod je v skutočnosti namierený proti úvahám, ktoré vykonal alebo opomenul vykonať odvolací senát v spornom rozhodnutí, alebo všeobecnejšie ÚHVT, a ktoré nie sú uvedené v napadnutom rozsudku. Navyše Think Schuhwerk jasne nenaznačila, v čom sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol jej žalobný dôvod založený na porušení zásady preskúmania skutočností ex offo .

36

Uvádza po prvé, že judikatúra citovaná v bodoch 31 až 33, 37 a 38 napadnutého rozsudku týkajúca sa označení, ktoré splývajú so samotným vzhľadom výrobkov uvedených v prihláške a ktorá sa uplatňuje predovšetkým na trojrozmerné ochranné známky tvorené vzhľadom samotného výrobku alebo jeho obalom, nie je v predmetnej veci relevantná. Na rozdiel od zafarbenia konca ponožky, konce šnúrok do topánok nepredstavujú neoddeliteľný prvok topánok. Všeobecný súd, vychádzajúc z uvedenej judikatúry, teda nezohľadnil skutočnosť, že červené konce šnúrok do topánok mohli plniť funkciu označenia pôvodu výrobku. Think Schuhwerk v tomto smere zdôrazňuje, že zápis tohto označenia ako ochrannej známky sa žiadal aj pre topánky a že nerozumie, z akého dôvodu Všeobecný súd v bode 36 napadnutého rozsudku rozhodol iba o šnúrkach do topánok.

37

Keďže sa tu neuplatňuje ani judikatúra týkajúca sa pozičných ochranných známok, v predmetnom prípade je vhodné vziať do úvahy „farebný vzhľad“ prihlasovanej ochrannej známky, ktorý potvrdí jej nezávislosť vo vzťahu k označenému výrobku a tým jej rozlišovaciu spôsobilosť.

38

Na základe toho Všeobecný súd, tak ako odvolací senát, v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora nesprávne uplatnil prísnejšie kritériá posudzovania rozlišovacej spôsobilosti než tie, ktoré sú uplatniteľné na slovné alebo obrazné ochranné známky.

42

ÚHVT uvádza, že tvrdenia týkajúce sa rôznorodosti vzhľadu obuvi a šnúrok existujúcich na trhu a stupňa pozornosti príslušnej skupiny verejnosti patria do posúdenia skutkového stavu a musia byť preto zamietnuté ako zjavne neprípustné. Okrem toho tvrdenia o nezohľadnení porušenia zásady rovnosti zaobchádzania sú neprípustné, keďže sa snažia dosiahnuť nové posúdenie skutkového stavu.

Posúdenie Súdnym dvorom

43

Po prvé je potrebné pripomenúť, že podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ a prvého odseku článku 58 Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie obmedzuje len na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie týchto skutočností a dôkazných prostriedkov teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (pozri najmä rozsudky Mag Instrument/ÚHVT, C‑136/02 P, EU:C:2004:592 , bod 39, a Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, EU:C:2008:739 , bod 68).

44

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky vníma príslušná skupina verejnosti (rozsudok Audi/ÚHVT, C‑398/08 P, EU:C:2010:29 , bod 34 a citovaná judikatúra).

48

Podľa ustálenej judikatúry však tiež platí, že vnímanie priemerným spotrebiteľom nie je nevyhnutne rovnaké v prípade ochrannej známky tvorenej vzhľadom samotného výrobku a v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky, ktorá spočíva v označení nezávislom na vzhľade výrobku, ktoré označuje, priemerní spotrebitelia nemajú pri absencii akéhokoľvek grafického alebo slovného prvku vo zvyku odvodzovať pôvod výrobkov od ich tvaru alebo obalu, a preto by mohlo byť náročnejšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k takejto trojrozmernej ochrannej známke než vo vzťahu k slovnej alebo obrazovej ochrannej známke (pozri rozsudok Henkel/ÚHVT, C‑144/06 P, EU:C:2007:577 , bod 36 a citovaná judikatúra).

49

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž na jednej strane platí, že za týchto podmienok jedine ochranná známka, ktorá sa výrazným spôsobom odlišuje od normy alebo zvykov odvetvia, a tým je spôsobilá plniť svoju základnú funkciu označenia pôvodu, nie je pozbavená rozlišovacej spôsobilosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Na druhej strane táto judikatúra, ktorá sa vyvinula pre trojrozmerné ochranné známky tvorené vzhľadom samotného výrobku, platí rovnako, ak je prihlasovaná ochranná známka obrazovou ochrannou známkou tvorenou dvojrozmerným zobrazením predmetného výrobku, keďže v podobnom prípade ochranná známka tiež nespočíva v označení nezávislom na vzhľade výrobkov, ktoré označuje (pozri rozsudok Henkel/ÚHVT, EU:C:2007:577 , body 37 a 38, ako aj citovanú judikatúru).

53

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia, podľa ktorých Všeobecný súd neanalyzoval rozlišovaciu spôsobilosť uvedenej ochrannej známky vo vzťahu k výrobkom uvedeným v prihláške tejto známky a že nesprávne uviedol, že Think Schuhwerk nepredložila argumenty preukazujúce, že farebné konce šnúrok sú príslušnou skupinou verejnosti zvyčajne vnímané ako označenie obchodného pôvodu výrobkov, treba konštatovať, že sa opierajú o nesprávny výklad napadnutého rozsudku.

54

Na jednej strane z bodu 36 tohto rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd pripomenul, že výrobkami, pre ktoré sa žiadal zápis, boli topánky a že pojem „výrobok“ použitý Všeobecným súdom v tomto bode sa vzťahuje na topánky so šnúrkami.

55

Na druhej strane je pravda, že Všeobecný súd v bode 49 napadnutého rozsudku uviedol, že Think Schuhwerk „nepredložila dôkazy naznačujúce, že sfarbenie určitých častí šnúrok topánky je príslušnou skupinou verejnosti zvyčajne vnímané ako označenie obchodného pôvodu“. Z celkového znenia bodov 46 až 49 napadnutého rozsudku, ktorého bod 49 predstavuje záver, vyplýva, že Všeobecný súd len jednoducho usúdil, v zmysle analýzy argumentácie spoločnosti Think Schuhwerk uskutočnenej v týchto bodoch, že tvrdenia a dôkazy predložené touto spoločnosťou neumožňovali potvrdiť rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ktorej zápis sa žiada. Všeobecný súd teda vôbec netvrdil, že Think Schuhwerk neuviedla žiadne tvrdenie smerujúce k preukázaniu tejto rozlišovacej spôsobilosti.

59

Tvrdenie spoločnosti Think Schuhwerk založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania je preto zjavne nedôvodné.

60

Okrem toho, keďže Všeobecný súd v bodoch 29 až 53 napadnutého rozsudku preskúmal žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia a odôvodneným spôsobom ho zamietol, ani údajné porušenie povinnosti odôvodnenia nie je zjavne preukázané.

61

Tento odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako čiastočne zjavne neprípustný a čiastočne zjavne nedôvodný.

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Think Schuhwerk je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.