C-521/13
ECLI:EU:C:2014:2222
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62013CO0521
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62013CO0521
UZNESENIE
SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
z 11. septembra 2014 ( *1 )
„Odvolanie — Ochranná známka Spoločenstva — Nariadenie (ES) č. 207/2009 — Článok 7 ods. 1 písm. b) — Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti — Červené konce šnúrok do topánok — Článok 122 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu — Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“
Vo veci C‑521/13 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 27. septembra 2013,
Think Schuhwerk GmbH , so sídlom v Kopfingu (Rakúsko), v zastúpení: M. Gail, Rechtsanwalt,
odvolateľka,
ďalší účastník konania:
Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) , v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca,
žalovaný v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predseda ôsmej komory C. G. Fernlund, sudcovia A. Ó Caoimh a E. Jarašiūnas (spravodajca),
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vo veci sa rozhodne odôvodneným uznesením v súlade s článkom 181 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,
vydal toto
Uznesenie
1
Spoločnosť Think Schuhwerk GmbH (ďalej len „Think Schuhwerk“) svojím odvolaním navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie Think Schuhwerk/ÚHVT (červené konce šnúrok do topánok) (T‑208/12, EU:T:2013:376 , ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o zrušenie rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 23. februára 2012 (vec R 1552/2011‑1) týkajúceho sa prihlášky označenia, pozostávajúceho z červených koncov šnúrok do topánok, ako ochrannej známky Spoločenstva (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Právny rámec
2
Pod názvom „Absolútne dôvody zamietnutia“ článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 78, s. 1 ) v odseku 1 písm. b) stanovuje:
„Do registra sa nezapíšu:
…
b)
ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť“.
Skutkové okolnosti
3
Think Schuhwerk podala 10. mája 2010 na ÚHVT prihlášku ochrannej známky Spoločenstva.
4
Ochrannou známkou, o ktorej zápis sa žiadalo, je nasledujúce označenie:
5
Predmetná ochranná známka je v prihláške opísaná takto: „Žiada sa o ochranu topánok so šnúrkami, ktoré majú červené konce“.
6
Výrobky, pre ktoré bola podaná prihláška, patria do triedy 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Obuv, osobitne šnúrky“.
7
Prieskumový pracovník rozhodnutím z 22. júna 2011 zamietol zápis ochrannej známky pre všetky výrobky z dôvodu, že predmetná ochranná známka nemala rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
8
Dňa 26. júla 2011 Think Schuhwerk podala na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka.
9
Prvý odvolací senát ÚHVT (ďalej len „odvolací senát“) sporným rozhodnutím zamietol odvolanie. Domnieval sa, že používanie šnúrok s červenými koncami nevyvolá dojem výrazne sa odlišujúci od bežného vzhľadu šnurovacích topánok, že spotrebiteľ v tom uvidí iba iný variant dizajnu topánok a že nebude vnímať ochrannú známku, ktorej zápis sa žiada, ako označenie pôvodu výrobkov. Uzavrel, že táto ochranná známka nemá potrebnú minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
10
Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. mája 2012 podala Think Schuhwerk žalobu smerujúcu k zrušeniu sporného rozhodnutia. Na podporu svojej žaloby uviedla štyri žalobné dôvody, založené po prvé na nedostatku odôvodnenia v zmysle článku 75 nariadenia č. 207/2009, po druhé na porušení článku 76 tohto nariadenia, po tretie na nesprávnom uplatnení článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia a po štvrté na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.
11
Všeobecný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Návrhy účastníkov konania pred Súdnym dvorom
12
Think Schuhwerk navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok,
—
vyhovel žalobe, ktorú podala v prvostupňovom konaní, a
—
uložil ÚHVT povinnosť nahradiť trovy konania.
13
ÚHVT navrhuje zamietnuť odvolanie a uložiť spoločnosti Think Schuhwerk povinnosť nahradiť trovy konania.
O odvolaní
14
V zmysle článku 181 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie čiastočne alebo úplne zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môže odôvodneným uznesením na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek čiastočne alebo úplne zamietnuť.
15
Toto ustanovenie je vhodné uplatniť v predmetnej veci.
16
Think Schuhwerk uvádza na podporu svojho odvolania štyri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý. V druhom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že neuznal nedostatok odôvodnenia sporného rozhodnutia. V treťom a štvrtom odvolacom dôvode uvádza postupne porušenie zásady preskúmania skutočností ex offo , ako aj porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení práva byť vypočutý
Argumentácia účastníkov konania
17
Think Schuhwerk tvrdí, že Všeobecný súd porušil jej právo byť vypočutá. V tomto smere uvádza, že keď ÚHVT počas konania pred Všeobecným súdom nepredložil v stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe, Všeobecný súd stanovil spoločnosti Think Schuhwerk lehotu na predloženie jej pripomienok k pokračovaniu v konaní na účely uplatnenia článku 122 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Think Schuhwerk Všeobecnému súdu navrhla, aby rozhodol o veci rozsudkom pre zmeškanie. Tento súd však v napadnutom rozsudku nerozhodol o tom, že ÚHVT nepredložil vyjadrenie, ani o návrhu spoločnosti Think Schuhwerk na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Navyše Think Schuhwerk uvádza, že nemala možnosť požiadať o pojednávanie, aby mohla vyjadriť svoje stanovisko k rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.
18
ÚHVT uvádza, že tento odvolací dôvod je zjavne nedôvodný, keďže Všeobecný súd nie je povinný vysvetľovať účastníkom konania priebeh konania.
Posúdenie Súdnym dvorom
19
Na úvod treba spomenúť, že Všeobecný súd v bode 9 napadnutého rozsudku uviedol, že Think Schuhwerk listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 2. októbra 2012 navrhla, aby vydal rozsudok pre zmeškanie v súlade s článkom 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Týmto odvolacím dôvodom však Think Schuhwerk Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že v tomto zmysle nerozhodol a že pred vydaním rozhodnutia neprebehlo pojednávanie.
20
V tomto smere treba pripomenúť, že článok 122 ods. 1 prvý pododsek tohto rokovacieho poriadku stanovuje, že ak sa žalovaný, ktorému bola riadne doručená žaloba, k nej nevyjadrí v požadovanej forme a lehote, žalobca môže navrhnúť Všeobecnému súdu, aby bolo rozhodnuté o veci rozsudkom pre zmeškanie. Podľa druhého pododseku tohto ustanovenia sa tento návrh doručí žalovanému a Všeobecný súd môže rozhodnúť o otvorení ústnej časti konania o návrhu.
21
Článok 122 ods. 2 tohto poriadku spresňuje, že Všeobecný súd pred vyhlásením rozsudku pre zmeškanie na jednej strane posúdi prípustnosť žaloby a na druhej strane preskúma, či boli splnené procesné náležitosti a či sa návrhy žalobcu zdajú dôvodné.
22
Z týchto ustanovení vyplýva, že ak sa Všeobecný súd domnieva, že disponuje dostatočnými údajmi pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, že prípustnosť žaloby je nepochybná a že procesné náležitosti boli riadne splnené, pristúpi k preskúmaniu opodstatnenosti návrhov žalobcu a vydá rozsudok bez toho, aby bol povinný vyhovieť týmto návrhom. Okrem toho je vhodné uviesť, že článok 122 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nestanovuje možnosť pre účastníka konania, ktorý navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie, aby požiadal o pojednávanie, a nestanovuje ani Všeobecnému súdu povinnosť nariadiť toto pojednávanie.
23
Okrem toho je nesporné, že Think Schuhwerk predložila svoju argumentáciu týkajúcu sa sporného rozhodnutia a predovšetkým rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky v jej odvolaní pred Všeobecným súdom a že na jej základe tento súd vydal napadnutý rozsudok.
24
Za týchto okolností treba tento odvolací dôvod zamietnuť ako zjavne nedôvodný.
O druhom odvolacom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia
Argumentácia účastníkov konania
25
Think Schuhwerk sa domnieva, že Všeobecný súd opomenul rozhodnúť o sankcii za porušenie povinnosti odôvodnenia zo strany odvolacieho senátu. Odvolací senát sa v spornom rozhodnutí opieral o všeobecne známe skutočnosti, vyplývajúce z praktickej skúsenosti obchodovania s výrobkami všeobecnej spotreby, ako sú topánky, ale nevysvetlil, prečo ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Neuviedol teda skutočnosti, ktoré vyplývajú z tejto praktickej skúsenosti, ani následky pre rozlišovaciu spôsobilosť tejto ochrannej známky, ktoré z toho vyplývajú.
26
ÚHVT tvrdí, že táto výhrada je zjavne nedôvodná.
Posúdenie Súdnym dvorom
27
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z článku 256 ZFEÚ, z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a z článku 169 ods. 2 jeho rokovacieho poriadku vyplýva, že v odvolaní musia byť presne uvedené napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh (pozri najmä rozsudok Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P, EU:C:2010:389 , bod 43 a citovanú judikatúru).
28
Tejto požiadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je napadnutý rozsudok dotknutý, sa obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné reprodukovanie žalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Všeobecnom súde. Takéto odvolanie totiž v skutočnosti sleduje iba opätovné posúdenie žaloby podanej na Všeobecný súd, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora (pozri najmä uznesenie Abbott Laboratories/ÚHVT, C‑21/12 P, EU:C:2013:23 , bod 85 a citovanú judikatúru).
29
Navyše tvrdenia uvedené v odvolaní, ktoré nenapádajú rozsudok Všeobecného súdu vydaný na základe návrhu na zrušenie rozhodnutia, ale rozhodnutie, ktorého zrušenie bolo navrhované pred Všeobecným súdom, nie sú prípustné (pozri uznesenie Getty Images/ÚHVT, C‑70/13 P, EU:C:2013:875 , bod 38 a citovanú judikatúru).
30
Keďže v predmetnej veci tvrdenie spoločnosti Think Schuhwerk založené na porušení povinnosti odôvodnenia smeruje proti spornému rozhodnutiu a sleduje tým dosiahnutie opätovného posúdenia žaloby podanej na Všeobecný súd, tento odvolací dôvod treba zamietnuť ako zjavne neprípustný.
O treťom odvolacom dôvode založenom na porušení zásady preskúmania skutočností ex offo
Argumentácia účastníkov konania
31
Think Schuhwerk uvádza, že Všeobecný súd neprihliadol na skutočnosť, že odvolací senát porušil zásadu preskúmania skutočností ex offo . Tvrdí, že pokiaľ ide o absolútne dôvody zamietnutia, ÚHVT mal v zmysle článku 76 nariadenia č. 207/2009 preskúmať skutočnosti ex offo . Tento úrad sa však domnieval, že Think Schuhwerk nepredložila nijaké dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že ochrannú známku, o ktorej zápis žiada, príslušná skupina verejnosti chápe ako označenie pôvodu výrobku. Think Schuhwerk v tomto ohľade spresňuje, že počas konania pred ÚHVT predložila rôzne dokumenty, na základe ktorých mal tento úrad vysvetliť, z akých dôvodov táto ochranná známka nemala rozlišovaciu spôsobilosť.
32
ÚHVT tvrdí, že Všeobecný súd rozhodol o žalobnom dôvode založenom na porušení zásady preskúmania skutočností ex offo . Podľa ustálenej judikatúry pritom platí, že pokiaľ sa Think Schuhwerk dovoláva rozlišovacej spôsobilosti označenia, ktoré žiada zapísať ako ochrannú známku, tejto spoločnosti prislúcha preukázať, že toto označenie má požadovanú rozlišovaciu spôsobilosť.
Posúdenie Súdnym dvorom
33
Je vhodné konštatovať, že predmetný odvolací dôvod je v skutočnosti namierený proti úvahám, ktoré vykonal alebo opomenul vykonať odvolací senát v spornom rozhodnutí, alebo všeobecnejšie ÚHVT, a ktoré nie sú uvedené v napadnutom rozsudku. Navyše Think Schuhwerk jasne nenaznačila, v čom sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol jej žalobný dôvod založený na porušení zásady preskúmania skutočností ex offo .
34
Na základe toho pri uplatnení judikatúry uvedenej v bodoch 27 až 29 tohto uznesenia musí byť tento odvolací dôvod zamietnutý ako zjavne neprípustný.
O štvrtom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009
Argumentácia účastníkov konania
35
Think Schuhwerk tvrdí, že Všeobecný súd tým, že neuznal porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 zo strany ÚHVT, sám porušil toto ustanovenie.
36
Uvádza po prvé, že judikatúra citovaná v bodoch 31 až 33, 37 a 38 napadnutého rozsudku týkajúca sa označení, ktoré splývajú so samotným vzhľadom výrobkov uvedených v prihláške a ktorá sa uplatňuje predovšetkým na trojrozmerné ochranné známky tvorené vzhľadom samotného výrobku alebo jeho obalom, nie je v predmetnej veci relevantná. Na rozdiel od zafarbenia konca ponožky, konce šnúrok do topánok nepredstavujú neoddeliteľný prvok topánok. Všeobecný súd, vychádzajúc z uvedenej judikatúry, teda nezohľadnil skutočnosť, že červené konce šnúrok do topánok mohli plniť funkciu označenia pôvodu výrobku. Think Schuhwerk v tomto smere zdôrazňuje, že zápis tohto označenia ako ochrannej známky sa žiadal aj pre topánky a že nerozumie, z akého dôvodu Všeobecný súd v bode 36 napadnutého rozsudku rozhodol iba o šnúrkach do topánok.
37
Keďže sa tu neuplatňuje ani judikatúra týkajúca sa pozičných ochranných známok, v predmetnom prípade je vhodné vziať do úvahy „farebný vzhľad“ prihlasovanej ochrannej známky, ktorý potvrdí jej nezávislosť vo vzťahu k označenému výrobku a tým jej rozlišovaciu spôsobilosť.
38
Na základe toho Všeobecný súd, tak ako odvolací senát, v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora nesprávne uplatnil prísnejšie kritériá posudzovania rozlišovacej spôsobilosti než tie, ktoré sú uplatniteľné na slovné alebo obrazné ochranné známky.
39
Po druhé odvolací senát aj Všeobecný súd sa nesprávne domnievali, že úroveň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti, keďže ide o módny tovar, akým je obuv, nie je vysoká.
40
Po tretie Think Schuhwerk tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti označenia, ktorého zápis ako ochrannej známky sa žiada, nie je dôležité, či sa toto označenie výrazným spôsobom líši od normy alebo zvykov dotknutého odvetvia. Všeobecný súd v tomto smere nesprávne považoval tvrdenia spoločnosti Think Schuhwerk týkajúce sa trhu s topánkami za irelevantné, hoci uviedol, že odvolací senát správne zohľadnil tento trh vo svojej analýze. Okrem toho na rozdiel od tvrdenia Všeobecného súdu uvedeného v bode 49 napadnutého rozsudku Think Schuhwerk predložila tvrdenia preukazujúce, že príslušná skupina verejnosti zvyčajne vníma zafarbenie určitých častí šnúrok do topánok ako označenie obchodného pôvodu výrobku.
41
Po štvrté Think Schuhwerk uvádza, že Všeobecný súd neprihliadol na skutočnosť, že ÚHVT porušil zásadu rovnosti zaobchádzania, keď v spornom rozhodnutí nevzal do úvahy zápisy ochranných známok porovnateľných s prihlasovanou ochrannou známkou. Konštatovanie Všeobecného súdu v tomto smere v bode 57 napadnutého rozsudku, podľa ktorého odvolací senát dospel k správnemu záveru, že zápis je nezlučiteľný s nariadením č. 207/2009, nie je odôvodnené.
42
ÚHVT uvádza, že tvrdenia týkajúce sa rôznorodosti vzhľadu obuvi a šnúrok existujúcich na trhu a stupňa pozornosti príslušnej skupiny verejnosti patria do posúdenia skutkového stavu a musia byť preto zamietnuté ako zjavne neprípustné. Okrem toho tvrdenia o nezohľadnení porušenia zásady rovnosti zaobchádzania sú neprípustné, keďže sa snažia dosiahnuť nové posúdenie skutkového stavu.
Posúdenie Súdnym dvorom
43
Po prvé je potrebné pripomenúť, že podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ a prvého odseku článku 58 Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie obmedzuje len na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie týchto skutočností a dôkazných prostriedkov teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (pozri najmä rozsudky Mag Instrument/ÚHVT, C‑136/02 P, EU:C:2004:592 , bod 39, a Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, EU:C:2008:739 , bod 68).
44
Treba konštatovať, že tvrdenia spoločnosti Think Schuhwerk týkajúce sa otázok, či sú konce šnúrok do topánok neoddeliteľnou súčasťou topánok a či je úroveň pozornosti príslušnej skupiny verejnosti vysoká, patria do posúdenia skutkového stavu, ktoré je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Musia byť preto zamietnuté ako zjavne neprípustné.
45
Po druhé treba uviesť, že Think Schuhwerk svojou prvou a treťou skupinou tvrdení v podstate nespochybňuje len záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd, podľa ktorého ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, ale aj relevantnosť judikatúry, pri uplatnení ktorej Všeobecný súd zamietol jej žalobný dôvod založený na porušení tohto ustanovenia.
46
V tomto smere treba najprv pripomenúť, že analýza Všeobecného súdu sa zakladala na predchádzajúcich zisteniach uvedených v bodoch 35 a 36 napadnutého rozsudku, podľa ktorých sú konce šnúrok do topánok neoddeliteľnou súčasťou topánok a predmetná ochranná známka splýva so vzhľadom výrobku, pre ktorý sa zápis žiada, čo sú skutkové tvrdenia, ktoré nepodliehajú preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania.
47
Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky vníma príslušná skupina verejnosti (rozsudok Audi/ÚHVT, C‑398/08 P, EU:C:2010:29 , bod 34 a citovaná judikatúra).
48
Podľa ustálenej judikatúry však tiež platí, že vnímanie priemerným spotrebiteľom nie je nevyhnutne rovnaké v prípade ochrannej známky tvorenej vzhľadom samotného výrobku a v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky, ktorá spočíva v označení nezávislom na vzhľade výrobku, ktoré označuje, priemerní spotrebitelia nemajú pri absencii akéhokoľvek grafického alebo slovného prvku vo zvyku odvodzovať pôvod výrobkov od ich tvaru alebo obalu, a preto by mohlo byť náročnejšie preukázať rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k takejto trojrozmernej ochrannej známke než vo vzťahu k slovnej alebo obrazovej ochrannej známke (pozri rozsudok Henkel/ÚHVT, C‑144/06 P, EU:C:2007:577 , bod 36 a citovaná judikatúra).
49
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž na jednej strane platí, že za týchto podmienok jedine ochranná známka, ktorá sa výrazným spôsobom odlišuje od normy alebo zvykov odvetvia, a tým je spôsobilá plniť svoju základnú funkciu označenia pôvodu, nie je pozbavená rozlišovacej spôsobilosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Na druhej strane táto judikatúra, ktorá sa vyvinula pre trojrozmerné ochranné známky tvorené vzhľadom samotného výrobku, platí rovnako, ak je prihlasovaná ochranná známka obrazovou ochrannou známkou tvorenou dvojrozmerným zobrazením predmetného výrobku, keďže v podobnom prípade ochranná známka tiež nespočíva v označení nezávislom na vzhľade výrobkov, ktoré označuje (pozri rozsudok Henkel/ÚHVT, EU:C:2007:577 , body 37 a 38, ako aj citovanú judikatúru).
50
Ako vyplýva z bodov 32 až 34, ako aj z bodov 37 až 39 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd v predmetnej veci pripomenul a uplatnil práve túto judikatúru, potvrdzujúc tým sporné rozhodnutie, a to bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v rámci jeho výlučnej právomoci posúdenia konštatoval – ako bolo pripomenuté v bode 46 tohto uznesenia – že konce šnúrok do topánok sú neoddeliteľné od topánok a že predmetná ochranná známka splýva so vzhľadom výrobku, ktorého sa týka prihláška o zápis.
51
Z toho vyplýva, že argumentácia, podľa ktorej Všeobecný súd na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ktorej zápis sa žiada, uplatnil nesprávne právne kritériá, je zjavne nedôvodná.
52
Po druhé, keďže Think Schuhwerk týmto tvrdením spochybňuje záver Všeobecného súdu, podľa ktorého táto ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, stačí uviesť, že tento záver vyplýva z posúdenia skutkových okolností a že Think Schuhwerk neuvádza žiadne skreslenie skutkových okolností alebo dôkazov. Preto pri uplatnení judikatúry pripomenutej v bode 43 tohto uznesenia je táto argumentácia zjavne neprípustná.
53
Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia, podľa ktorých Všeobecný súd neanalyzoval rozlišovaciu spôsobilosť uvedenej ochrannej známky vo vzťahu k výrobkom uvedeným v prihláške tejto známky a že nesprávne uviedol, že Think Schuhwerk nepredložila argumenty preukazujúce, že farebné konce šnúrok sú príslušnou skupinou verejnosti zvyčajne vnímané ako označenie obchodného pôvodu výrobkov, treba konštatovať, že sa opierajú o nesprávny výklad napadnutého rozsudku.
54
Na jednej strane z bodu 36 tohto rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd pripomenul, že výrobkami, pre ktoré sa žiadal zápis, boli topánky a že pojem „výrobok“ použitý Všeobecným súdom v tomto bode sa vzťahuje na topánky so šnúrkami.
55
Na druhej strane je pravda, že Všeobecný súd v bode 49 napadnutého rozsudku uviedol, že Think Schuhwerk „nepredložila dôkazy naznačujúce, že sfarbenie určitých častí šnúrok topánky je príslušnou skupinou verejnosti zvyčajne vnímané ako označenie obchodného pôvodu“. Z celkového znenia bodov 46 až 49 napadnutého rozsudku, ktorého bod 49 predstavuje záver, vyplýva, že Všeobecný súd len jednoducho usúdil, v zmysle analýzy argumentácie spoločnosti Think Schuhwerk uskutočnenej v týchto bodoch, že tvrdenia a dôkazy predložené touto spoločnosťou neumožňovali potvrdiť rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ktorej zápis sa žiada. Všeobecný súd teda vôbec netvrdil, že Think Schuhwerk neuviedla žiadne tvrdenie smerujúce k preukázaniu tejto rozlišovacej spôsobilosti.
56
Prvá a tretia skupina tvrdení spoločnosti Think Schuhwerk teda musí byť zamietnutá ako sčasti zjavne neprípustná a sčasti zjavne nedôvodná.
57
Po tretie, pokiaľ ide o údajné porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia, treba uviesť, že v bodoch 55 a 56 napadnutého rozsudku Všeobecný súd pripomenul ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej s ohľadom na zásady rovnosti zaobchádzania a riadnej správy veci verejných, hoci má ÚHVT v rámci pokynov o prihláške ochrannej známky Spoločenstva zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o podobných prihláškach, tieto zásady musia byť uvedené do súladu s požiadavkou dodržiavania zákonnosti, a preto z dôvodov právnej istoty a konkrétne riadnej správy veci verejných musí byť skúmanie akejkoľvek prihlášky veľmi prísne a úplné a musí sa vykonať v každom konkrétnom prípade, aby sa predišlo tomu, že ochranné známky budú zapísané nenáležite (pozri v tomto zmysle rozsudok Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139 , body 74 až 77).
58
Preto keď Všeobecný súd konštatoval, že odvolací senát správne rozhodol, že predmetná prihláška naráža, s ohľadom na výrobky, pre ktoré sa zápis žiadal, a na vnímanie zainteresovaných kruhov, na dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, zamietnuť žalobný dôvod založený na porušení tejto zásady.
59
Tvrdenie spoločnosti Think Schuhwerk založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania je preto zjavne nedôvodné.
60
Okrem toho, keďže Všeobecný súd v bodoch 29 až 53 napadnutého rozsudku preskúmal žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia a odôvodneným spôsobom ho zamietol, ani údajné porušenie povinnosti odôvodnenia nie je zjavne preukázané.
61
Tento odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako čiastočne zjavne neprípustný a čiastočne zjavne nedôvodný.
62
Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie musí byť zamietnuté ako celok, keďže je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné.
O trovách
63
Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže ÚHVT navrhol uložiť spoločnosti Think Schuhwerk povinnosť nahradiť trovy konania a Think Schuhwerk nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) nariadil:
1.
Odvolanie sa zamieta.
2.
Think Schuhwerk je povinná nahradiť trovy konania.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.