T-508/13

62013TJ0508

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

z 18. novembra 2015 ( *1 )

„Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva HALAL MALAYSIA — Nezapísaná skoršia obrazová ochranná známka HALAL MALAYSIA — Relatívny dôvod zamietnutia — Neexistencia práv k označeniu nadobudnutých v súlade s právom členského štátu pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva — Článok 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 207/2009 — Používanie skoršej ochrannej známky ako značky — Režim žaloby podľa common law týkajúcej sa neoprávneného používania označenia (action for passing off) — Neexistencia ‚goodwill’“

Vo veci T‑508/13,

Government of Malaysia , v zastúpení: pôvodne R. Volterra, solicitor, R. Miller, barrister, V. von Bomhard a T. Heitmann, advokáti, neskôr R. Volterra, R. Miller a V. von Bomhard,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 27. júna 2013 (vec R 326/2012‑1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Government of Malaysia a Paolou Vergamini,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory M. Prek, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a V. Kreuschitz,

tajomník: I. Dragan, referent,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 20. septembra 2013,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 17. decembra 2013,

Dňa 25. mája 2010 Paola Vergamini, vedľajšia účastníčka konania pred odvolacím senátom ÚHVT, podala podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 78, s. 1 ) na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva.

2

Prihlasovanou ochrannou známkou je nasledujúce obrazové označenie:

3

Tovary a služby, pre ktoré bol zápis požadovaný, patria do tried 5, 18, 25, 29, 30, 31, 32 a 43 v zmysle usporiadania Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a v rámci každej z týchto tried zodpovedajú nasledujúcemu opisu:

—

trieda 29: „mäso, ryby, hydina a zverina; mäsové výťažky; konzervované, sušené a tepelne spracované ovocie a zelenina; rôsoly, džemy, marmelády, ovocné zaváraniny, ovocné pretlaky; vajcia, mlieko a mliečne výrobky; jedlé oleje a tuky“,

—

trieda 30: „káva, čaj, kakao, cukor, ryža, maniok, ságo, kávové náhradky; múka a výrobky z obilia, chlieb, pekárske a cukrárske výrobky, zmrzliny; med, melasový sirup; kvasnice, prášky do pečiva; soľ, horčica; ocot, omáčky ako chuťové prísady; korenie; ľad“,

—

trieda 31: „poľnohospodárske, záhradkárske a lesné produkty a obilniny, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach; živé zvieratá; čerstvé ovocie a zelenina; semená, rastliny a kvety; potrava pre zvieratá, slad“,

—

Dňa 13. októbra 2010 žalobca Government of Malaysia podal námietku podľa článku 41 nariadenia č. 207/2009 proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky v celom jej rozsahu.

6

Na podporu námietky boli prednesené dôvody uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) a b) a v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009.

7

Námietka bola založená na obrazovom označení uvedenom nižšie, ktoré je na účely článku 8 ods. 1 písm. a) a b) podľa žalobcu všeobecne známe v zmysle článku 8 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia vykladaného v spojení s článkom 6a Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883 v revidovanom a doplnenom znení a na účely článku 8 ods. 4 tohto nariadenia nezapísanou ochrannou známkou v Spojenom kráľovstve a žalobca si nárokuje na jej používanie pre sortiment výrobkov a služieb vrátane potravín:

8

Pokiaľ ide o dôvod námietky uvedený v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, odvolací senát sa najskôr domnieval, že nebolo preukázané, že trestný čin neoprávneného používania označenia v Spojenom kráľovstve sa vzťahuje na označenia, ktoré fungujú ako značky. Uviedol však, že vzhľadom na takzvanú „extenzívnu“ formu žaloby týkajúcej sa neoprávneného používania označenia uznanú vnútroštátnou judikatúrou, ktorá umožňuje viacerým hospodárskym subjektom disponovať právami k označeniu, ktoré má na trhu dobrú povesť, sa možno odvolávať na uvedený trestný čin, pokiaľ ide o nadobudnutý „goodwill“ označenia, ktoré funguje ako značka. Ďalej sa domnieval, že dôkazy predložené žalobcom neboli dostatočné na to, aby umožnili za okolností prejednávanej veci dospieť bez rizika omylu k záveru, že obchodné činnosti vytvorili „goodwill“ požadovaný v príslušnej skupine verejnosti. Napokon dospel k záveru, že ak neexistuje dôkaz o uvedenom „goodwill“, ktorý je jednou z kumulatívnych podmienok tohto trestného činu, námietku založenú na uvedenom ustanovení nemožno prijať.

12

Pokiaľ ide o dôvod námietky stanovený v článku 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009, odvolací senát sa v podstate domnieval, že žalobca nepreukázal všeobecnú známosť skoršieho označenia v Únii, a najmä, že žiaden z predložených dôkazov dostatočne nepreukazoval, že príslušná skupina verejnosti rozpoznávala toto označenie k relevantnému dátumu, a síce k 25. máju 2010.

Návrhy účastníkov konania

13

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zamietol žalobu,

—

zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

Právny stav

O prípustnosti tvrdení ÚHVT

—

judikatúra z roku 1984 stanovila minimálnu hodnotu predajov, ktorá je podľa práva Spojeného kráľovstva nutná, pokiaľ ide o žalobu týkajúcu sa neoprávneného používania označenia.

16

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom žalôb podaných na Všeobecný súd je kontrola zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT v zmysle článku 65 nariadenia č. 207/2009. Okrem toho článok 135 ods. 4 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 stanovuje, že účastníci konania nemôžu svojimi vyjadreniami meniť predmet konania pred odvolacím senátom.

17

V prejednávanej veci sa odvolací senát v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie, že skoršie označenie nenadobudlo „goodwill“, ktorý sa podľa práva Spojeného kráľovstva požaduje, pokiaľ ide o žalobu týkajúcu sa neoprávneného používania označenia, pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, a nepreskúmal ostatné podmienky stanovené v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009. Keďže otázku, či sa skoršie označenie používalo v obchodnom styku, ktorého dosah nebol len miestny, odvolací senát vecne nepreskúmal, Všeobecnému súdu neprislúcha, aby ju preskúmaval po prvýkrát v rámci svojho preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2011, Völkl/ÚHVT – Marker Völkl (VÖLKL), T‑504/09, Zb., EU:T:2011:739 , bod 63 a citovanú judikatúru]. Toto tvrdenie je teda neprípustné.

20

Podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 majiteľ označenia môže namietať proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva, ak toto označenie spĺňa štyri podmienky. Toto označenie sa musí používať v obchodnom styku, musí mať väčší ako len miestny dosah, právo na toto označenie musí byť získané v súlade s právom členského štátu, v ktorom sa označenie používalo pred podaním prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, a napokon toto označenie musí priznávať jeho majiteľovi možnosť zakázať použitie neskoršej ochrannej známky. Tieto štyri podmienky obmedzujú počet iných označení, ako sú ochranné známky, na ktoré sa možno odvolávať na účely namietania platnosti ochrannej známky Spoločenstva na celom území Únie podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2009, Moreira da Fonseca/ÚHVT – General Óptica (GENERAL OPTICA), T‑318/06 až T‑321/06, Zb., EU:T:2009:77 , bod 32]. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže ak označenie nespĺňa niektorú z týchto podmienok, nie je prípustná námietka, ktorá by sa zakladala na existencii nezapísanej ochrannej známky alebo iných označení používaných v obchodnom styku v zmysle článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 [rozsudok z 30. júna 2009, Danjaq/ÚHVT – Mission Productions (Dr. No), T‑435/05, Zb., EU:T:2009:226 , bod 35].

21

Prvé dve podmienky, teda podmienky týkajúce sa použitia a významu uvádzaného označenia, ktorý musí byť väčší ako len miestny, vyplývajú zo samotného znenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, a musia sa teda vykladať v duchu práva Únie. Nariadenie č. 207/2009 teda stanovuje jednotné pravidlá týkajúce sa použitia týchto označení a ich významu, ktoré sú v súlade so zásadami, ktorými sa riadi systém zavedený týmto nariadením (rozsudok GENERAL OPTICA, už citovaný v bode 20 vyššie, EU:T:2009:77 , bod 33).

Táto prvá časť pozostáva z troch výhrad.

25

Pokiaľ ide o prvú výhradu, podľa ktorej odvolací senát nesprávne vyložil a uplatnil podmienky trestného činu neoprávneného používania označenia v Spojenom kráľovstve, keď neuznal, že na skoršiu ochrannú známku sa vzťahovala „klasická forma“ uvedeného trestného činu, žalobca na jednej strane tvrdí, že odvolací senát nepripustil, že preukázal, že tento trestný čin sa uplatňuje na označenia, ktoré fungujú ako značky, a na druhej strane, že posúdil námietku podľa hypotézy, že bola založená na tom istom trestnom čine v jeho „extenzívnej“ forme, čo malo v prejednávanej veci negatívny vplyv na posúdenie skutkového stavu a dôkazov.

26

Žalobca navyše spresňuje, že v „klasickej“ forme trestného činu neoprávneného používania označenia v Spojenom kráľovstve dobrá povesť a „goodwill“ týkajúce sa dotknutej ochrannej známky patria výlučne prihlasovateľovi. Naopak, v „extenzívnej“ forme uvedeného trestného činu dobrá povesť a „goodwill“ týkajúce sa dotknutej ochrannej známky nepatria výlučne prihlasovateľovi, ale sú rozdelené medzi viaceré nezávislé subjekty v nejakom odvetví, pričom každý z nich má právo v plnom rozsahu uplatňovať svoje práva voči tretím osobám.

27

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že keďže ÚHVT nemôže brať do úvahy skutkové okolnosti, ktoré účastníci konania neuviedli v konaní pred ním, zákonnosť týchto rozhodnutí nemôže byť spochybňovaná na základe takýchto skutkových okolností. Preto Všeobecný súd nemôže rovnako vziať do úvahy dôkazy uplatnené s cieľom preukázať tieto skutkové okolnosti (rozsudok z 18. júla 2006, Rossi/ÚHVT, C‑214/05 P, Zb., EU:C:2006:494 , bod 52). Na druhej strane treba uviesť, že zo znenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že tento článok sa uplatňuje len na základe námietky majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ktorý má väčší ako iba miestny dosah.

31

V prejednávanej veci je právom členského štátu, ktoré sa uplatňuje na nezapísanú skoršiu ochrannú známku, Trade Marks Act 1994 (zákon Spojeného kráľovstva o ochranných známkach), ktorého článok 5 ods. 4 stanovuje:

„Ochranná známka nemôže byť zapísaná, ak je jej používanie v Spojenom kráľovstve ohrozené:

a)

z dôvodu akéhokoľvek právneho predpisu [najmä podľa práva týkajúceho sa neoprávneného používania označenia (law of passing off)], ktorý chráni nezapísanú ochrannú známku alebo každé iné označenie používané v obchodnom styku…“

35

Okrem toho už bolo rozhodnuté, že z vnútroštátnej judikatúry uvedenej najmä v bode 34 vyššie vyplýva, že označenie, ktoré slúži na označenie tovarov alebo služieb, mohlo nadobudnúť dobrú povesť na trhu podľa práva uplatniteľného na žalobu týkajúcu sa neoprávneného používania označenia aj napriek tomu, že ho používalo viacero subjektov v rámci svojej obchodnej činnosti. Táto „extenzívna“ forma žaloby týkajúcej sa neoprávneného používania označenia, uznaná vnútroštátnymi súdmi umožňuje viacerým subjektom vlastniť práva k označeniu, ktoré nadobudlo na trhu dobrú povesť (rozsudok BASmALI, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:T:2012:13 , bod 28).

36

Preto v prejednávanej veci treba dospieť k záveru, že v rozsahu, v akom skoršie označenie slúži na označenie tovarov a služieb, ktoré certifikuje, môže ako značka nadobudnúť „goodwill“ požadovaný právom Spojeného kráľovstva v súvislosti s trestným činom neoprávneného používania označenia.

37

Kladie sa však ešte otázka, či žalobca ako správca certifikačného systému musí byť jediným majiteľom „goodwill“ spojeného s predajom výrobkov a služieb označených predmetnou značkou.

41

Podľa žalobcu sa teda odvolací senát dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že „goodwill“ týkajúci sa skoršej ochrannej známky používal spoločne s oprávnenými používateľmi a že námietka bola založená na „extenzívnej“ forme trestného činu neoprávneného používania označenia. Odvolací senát sa teda pri určení správnej činnosti, na ktorú sa vzťahoval „goodwill“, dopustil chyby.

42

Všeobecný súd sa v prejednávanej veci domnieva, že s ohľadom na žalobcov certifikačný systém týkajúci sa kontroly, či dotknuté výrobky spĺňajú požiadavky šárie, na jeho funkciu týkajúcu sa preskúmania výrobných postupov vyvinutých tretími osobami, ktoré sa chceli stať oprávnenými používateľmi jeho značky, a jeho funkciu kontroly používania značky oprávnenými používateľmi, aby sa uistil, že sú dodržané normy kvality, ktoré stanovil, treba žalobcu považovať za majiteľa „goodwill“.

43

Keď si spotrebitelia výrobkov a používatelia služieb všimnú značku udelenú žalobcom, sú informovaní o ich súlade s režimom halal podľa kontrolného systému garantovaného v Malajzii. Okrem toho značka označuje verejný charakter pochádzajúci od vlády, ktorý o tom informuje spotrebiteľa, čo posilňuje jej výlučné vlastníctvo majiteľom a nie vlastníctvo, na ktorom sa podieľa s ostatnými subjektmi, a to ani s tými, ktoré sú oprávnené ju používať.

47

Naopak, žalobca zdôraznil, že ÚHVT pripustil, že dôkazy predložené pred odvolacím senátom potvrdzovali nepochybné používanie označenia, čo potvrdzovalo existenciu „goodwill“.

48

V tejto súvislosti treba konštatovať, že nepochybné používanie označenia, ako bolo konštatované v bode 41 napadnutého rozhodnutia, nutne nedokazuje existenciu „goodwill“, to znamená, že nepochybné používanie určeného označenia sa môže rovnať jeho používaniu, avšak nie v takej miere, aby malo silu príťažlivosti pre zákazníkov, ktorí by v tomto prípade uskutočnili svoju voľbu v závislosti od dobrej povesti, ktorú žalobca prípadne získal. V dôsledku toho bez ohľadu na „klasickú“ alebo „extenzívnu“ formu trestného činu neoprávneného používania označenia v prejednávanej veci žalobca nepreukázal existenciu „goodwill“ svojej značky, to znamená silu príťažlivosti pre klientelu.

49

Žiaden dôkaz predložený žalobcom nedokazuje, že spotrebiteľ skutočne poznal značku žalobcu tak, aby mala pre neho väčší význam než ostatné označenia uvedené na výrobkoch, na ktorých bola uvedená.

53

Pokiaľ ide o posúdenie existencie „goodwill“ skoršej nezapísanej ochrannej známky a jeho dostatočného charakteru, žalobca zdôrazňuje, že jeho rozsah musí byť posúdený súdom. V prípade, že sa tento rozsah bude považovať za obmedzený, môže byť pre navrhovateľa neoprávneného používania označenia ťažšie poskytnúť dôkaz o tom, že ostatné podmienky trestného činu neoprávneného používania označenia sú splnené.

54

Žalobca sa v podstate domnieva, že odvolací senát mal na účely overenia, či bola splnená prvá podmienky trestného činu neoprávneného používania označenia, posúdiť rozsah dobrej povesti a „goodwill“ nezapísanej skoršej ochrannej známky a ďalej mal posúdiť, či boli splnené ostatné podmienky trestného činu neoprávneného používania označenia v Spojenom kráľovstve.

55

ÚHVT namieta voči tejto argumentácii.

59

Navyše treba konštatovať, že ÚHVT na pojednávaní vyhlásil, že nepovažuje pravidlo de minimis za relevantné, a sledoval tak rovnaké odôvodnenie ako odvolací senát, ktorý v bode v bode 33 napadnutého rozhodnutia uviedol „bez ohľadu na prípadnú minimálnu úroveň“. Odvolací senát sa teda len domnieval, že rozsah preukázaného „goodwill“ bol skôr obmedzený a nebol primeraný, nezávisle od prípadnej minimálnej úrovne, aby za okolností prejednávanej veci mohol bez nebezpečenstva omylu dospieť k záveru, že obchodné činnosti vytvorili „goodwill“ požadovaný v príslušnej skupine verejnosti.

60

Z uvedeného na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, vyplýva, že odvolací senát od neho nikdy nežiadal preukázanie minimálnej úrovne „goodwill“ jeho značky. Odvolací senát len žiadal dôkaz o existencii „goodwill“ ako prvej podmienky trestného činu neoprávneného používania označenia, lebo ak nie je táto podmienka splnená, netreba podľa súdov Spojeného kráľovstva preskúmať ostatné podmienky uvedeného trestného činu a žalobu týkajúcu sa neoprávneného používania označenia treba hneď zamietnuť [vec Assos of Switzerland Roger Maier v. Asos Asos.com (2013) EWHC 2831 (ch)].

61

Preto sa musí druhá výhrada zamietnuť.

65

Pokiaľ ide o príslušnú skupinu verejnosti, treba pripomenúť, že z vnútroštátnej judikatúry vyplýva, že klamlivý charakter prezentácie výrobkov a služieb žalovaného sa má v rámci žaloby týkajúcej sa neoprávneného používania označenia posúdiť z hľadiska zákazníkov osoby, ktorá podáva uvedenú žalobu, to znamená zákazníkov žalobcu (rozsudok LAST MINUTE TOUR, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:T:2009:196 , bod 60).

66

Vlastníctvo chránené žalobou týkajúcou sa neoprávneného používania označenia sa totiž nevzťahuje na slovo alebo meno, ktorého používanie tretími osobami je obmedzené, ale na zákazníkov, ktorí sú sporným používaním poškodzovaní, keďže dobrá povesť ochrannej známky je jednak tým, čo priťahuje zákazníkov, a jednak kritériom, ktoré umožňuje odlíšiť už existujúci podnik od nového podniku (rozsudok LAST MINUTE TOUR, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:T:2009:196 , bod 61).

67

Odvolací senát v prejednávanej veci odkázal v bode 33 napadnutého rozhodnutia na „zákazníkov namietateľa, ktorí kupujú certifikovaný výrobok ako výrobok, [ktorý je] halal“. Treba uviesť, že odvolací senát nikdy netvrdil, že príslušnú skupinu verejnosti tvorili len koncoví spotrebitelia. Treba konštatovať, že sprostredkovatelia, to znamená maloobchodníci, veľkoobchodníci a dovozcovia, kupovali výrobky označené žalobcovou značkou, a predstavovali tak z rovnakého dôvodu ako koncoví spotrebitelia „zákazníkov namietateľa“, a neboli teda vylúčení z pojmu príslušná skupina verejnosti.

Žalobca uvádza, že pri posúdení dôkazov, ktoré predložil odvolaciemu senátu, odvolací senát nezohľadnil význam, ktorý profesionálni a koncoví zákazníci, či už moslimovia, alebo nie, prikladajú jeho ochrannej známke, ani rozsahu tejto známky v Spojenom kráľovstve, ani o jeho celosvetovej a medzinárodnej aktivite.

71

Podľa žalobcu odvolací senát nesprávne neprihliadal k hlavnému cieľu spotrebiteľov jeho ochrannej známky a jeho certifikačného programu, to znamená moslimských spotrebiteľov, a v dôsledku toho napadnuté rozhodnutie v žiadnom okamihu nepredpokladalo „goodwill“ jeho značky, pokiaľ ide o týchto spotrebiteľov, pre ktorých je povaha halal určitého výrobku rozhodujúcim a hlavným faktorom rozhodnutia o kúpe.

72

Navyše odvolací senát identifikoval množstvo reklám v dennej tlači, ktoré boli staršie ako prihláška ochrannej známky Spoločenstva a z ktorých sa väčšina týkala malajského vývozného trhu, pričom tieto reklamy boli uverejnené a šírené v Spojenom kráľovstve. V dôsledku toho reklamy uverejnené v týchto novinách nepochybne vytvorili určitú formu dobrej povesti a „goodwill“ predmetnej značky v príslušnej skupine verejnosti a subjektov v Spojenom kráľovstve.

73

Po prvé, pokiaľ ide o vnímanie akéhokoľvek označenia, ktoré vyjadruje rešpekt určitých výrobkov, ktoré sú v súlade so šáriou, moslimskými spotrebiteľmi, treba uviesť, že tento typ označenia priťahuje osobitne pozornosť uvedených spotrebiteľov. Títo zákazníci však budú dávať v prvom rade pozor na samotný výrobok a rozlišujúcu ochrannú známku, ktorá ho identifikuje, a až potom sa uistia, či tento výrobok spĺňa režim halal a budú hľadať označenie, ktoré to osvedčuje, to znamená buď nezapísanú skoršiu ochrannú známku, alebo iné rovnocenné označenie. Vzhľadom na to si tí istí spotrebitelia najskôr všimnú ostatné označenia, ktoré výrobok alebo služba má, a až potom si všimnú žalobcovu značku.

77

Treba preto rovnako ako odvolací senát uviesť, že dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú, že moslimskí spotrebitelia poznali predmetnú značku a že táto značka mohla ovplyvniť ich rozhodnutia o kúpe.

78

ÚHVT na pojednávaní tvrdil, že na trhu halal bol v roku 2010 v Spojenom kráľovstve dosiahnutý významný obrat z dôvodu prítomnosti významného moslimského spoločenstva. Malajské výrobky označené žalobcovou značkou však nie sú jedinými výrobkami halal vyrobenými vo svete a nie sú ani jedinými výrobkami halal uvádzanými na trh v Spojenom kráľovstve. Z tohto dôvodu bola existencia dôkazu, najmä obratu, že moslimskí spotrebitelia v Spojenom kráľovstve poznali špecifickú žalobcovu značku a aktívne vyhľadávali medzi výrobkami výrobky halal, na ktorých bola táto značka uvedená, nevyhnutná na to, aby bolo možné konštatovať existenciu „goodwill“ uvedenej značky.

82

Pokiaľ ide o moment, ku ktorému treba preukázať „goodwill“, podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 je relevantným dátumom dátum podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, proti ktorej bola podaná námietka (rozsudok Golden Elephant Brand, už citovaný v bode 56 vyššie, EU:T:2010:505 , bod 99). Relevantným dátumom je preto v prejednávanej veci 25. máj 2010. Všeobecný súd však konštatuje, že pokiaľ ide o relevantné obdobie, viacero dôkazov predložených žalobcom nemôže byť zohľadnených.

83

V prejednávanej veci treba v každom prípade konštatovať, že odvolací senát sa správne domnieval, že žalobca nepredložil dôkaz o významnom používaní uvedenej značky. Dôkazy predložené žalobcom totiž nestačia na preukázanie sily príťažlivosti jeho značky pre klientelu a v dôsledku toho „goodwill“ uvedenej značky. Žalobca nepredkladá dôkazy, ktoré by umožňovali pochopiť vnímanie tejto značky príslušnou skupinou verejnosti. Žalobca preukazuje, že svoju značku propagoval a šíril, ale nepredkladá dôkazy o jej vnímaní moslimskými a nemoslimskými spotrebiteľmi.

84

Napokon treba v tejto súvislosti zdôrazniť, podobne ako ÚHVT, že zo všetkých organizácií halal, od ktorých žalobca žiadal, aby potvrdili svoju informovanosť o jeho značke, len jediná organizácia odpovedala, čo nepochybne nestačí na preukázanie „goodwill“ uvedenej značky.

88

Po druhé, pokiaľ ide o zoznam malajských vývozcov a európskych dovozcov, žalobca uviedol v súvislosti so Spojeným kráľovstvom tri subjekty. Tiež predložil vývozné colné vyhlásenie týkajúce sa 1892 potravinových obalov, vydané jednému dovozcovi, z 10. mája 2008. Značka sa nachádza na 1600 obaloch výrobku. Okrem toho poskytol jednu obchodnú faktúru vydanú v prospech iného dovozcu z 5. mája 2010, ktorá sa týkala 14 rôznych výrobkov, z ktorých jeden bol označený značkou na 85 obaloch.

89

Najskôr, pokiaľ ide o faktúru vystavenú v prospech vývozcu a datovanú 5. mája 2010, odvolací senát sa v bode 35 napadnutého rozhodnutia správne domnieval, že vzhľadom na dátum tejto faktúry sa kladie otázka, či výrobky, na ktoré sa odkazuje, boli prístupné spotrebiteľom v Spojenom kráľovstve pred relevantným obdobím, teda pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva. V každom prípade a aj za predpokladu zohľadnenia tejto faktúry možno vziať do úvahy len 85 obalov výrobku, na ktorých je zobrazená žalobcova značka. 85 obalov však predstavuje zjavne nedostatočný počet na preukázanie, že uvedená značka bola známa v príslušnej skupine verejnosti.

90

To isté platí v prípade 1600 obalov výrobku dovezeného inou spoločnosťou. Žalobca predložil dôkaz o predaji v Spojenom kráľovstve, len pokiaľ ide o celkový počet 1685 výrobkov, ktoré mali obaly s jeho značkou, v priebehu rokov 2008 a 2010 – s neistotou v súvislosti s dátumom predaja, pokiaľ ide o 85 výrobkov v roku 2010, ako odvolací senát správne uviedol v bode 35 napadnutého rozhodnutia. Takéto množstvo je však zanedbateľné a nestačí na preukázanie známosti uvedenej značky v príslušnej skupine verejnosti.

94

Treba tiež uviesť, že zoznam maloobchodníkov a obrázky niekoľkých výrobkov predaných týmito maloobchodníkmi, na ktorých bola žalobcova značka, neumožňujú určiť skutočný rozsah jej uvádzania na trh a známosti v príslušnej skupine verejnosti. Okrem toho tento zoznam tiež neumožňuje zistiť dátum uvedenia uvedených výrobkov na trh.

95

Po štvrté treba uviesť, že pokiaľ ide o obe udalosti uvedené v bode 80 vyššie, ktorých sa žalobca zúčastnil, žalobca predložil dva obrázky, na ktorých bol po prvé prospekt nazvaný „Malaysia – Your Reliable Trading Partner“ (Malajzia – váš spoľahlivý obchodný partner) a po druhé jeho stánok v roku 2007. Ako zdôraznil odvolací senát v bode 37 napadnutého rozhodnutia, tieto obrázky neumožňujú zistiť dosah, ktorý mala žalobcova účasť na týchto dvoch udalostiach na profesionálov a koncových spotrebiteľov v Spojenom kráľovstve.

96

V rámci druhej časti jediného žalobného dôvodu teda nemožno prijať tvrdenia žalobcu, ktoré preložil, aby preukázal, že odvolací senát nesprávne posúdil dôkazy predložené na účely dokázania „goodwill“ nezapísanej skoršej ochrannej známky v Spojenom kráľovstve.

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Government of Malaysia je povinný nahradiť trovy konania.