T-675/13

62013TJ0675

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

z 15. septembra 2016 ( *1 )

„REACH — Poplatok za registráciu látky — Zníženie pre mikropodniky a malé a stredné podniky — Chyba vo vyhlásení o veľkosti podniku — Odporúčanie 2003/361/ES — Rozhodnutie, ktorým sa ukladá administratívny poplatok — Určenie veľkosti podniku — Právomoc ECHA“

Vo veci T‑675/13,

K Chimica Srl , so sídlom v Mirane (Taliansko), v zastúpení: R. Buizza a M. Rota, advokáti,

v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a A. M. Collins,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. januára 2016,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

V priebehu registračného konania žalobkyňa uviedla, že je „malým podnikom“ v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. EÚ L 124 , 2003, s. 36). Toto vyhlásenie jej umožnilo dosiahnuť zníženie poplatku pri všetkých žiadostiach o registráciu, ako je stanovené v článku 6 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006. V súlade s článkom 74 ods. 1 toho istého nariadenia bol uvedený poplatok vymedzený v nariadení Komisie (ES) č. 340/2008 zo 16. apríla 2008 o poplatkoch Európskej chemickej agentúre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 ( Ú. v. EÚ L 107, 2008, s. 6 ). V prílohe I nariadenia č. 340/2008 je najmä uvedená výška poplatkov za podanie žiadosti o registráciu podľa článku 6 nariadenia č. 1907/2006, ako aj zníženie priznané v prospech mikropodnikov a malých a stredných podnikov. Európska chemická agentúra (ECHA) okrem toho podľa článku 13 ods. 4 nariadenia č. 340/2008 vyberá plný poplatok alebo platbu v plnej výške a ďalej administratívny poplatok, ak nemôže fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že má nárok na zníženie alebo odpustenie poplatku, svoj nárok na takéto zníženie alebo odpustenie preukázať. V tejto súvislosti prijala správna rada ECHA 12. novembra 2010 rozhodnutie MB/D/29/2010 o klasifikácii služieb, za ktoré sa vyberajú poplatky (ďalej len „rozhodnutie MB/D/29/2010“). V článku 2 a tabuľke 1 prílohy k tomuto rozhodnutiu v znení rozhodnutia správnej rady ECHA MB/21/2012/D z 12. februára 2013 sa uvádza, že administratívny poplatok podľa článku 13 ods. 4 nariadenia č. 340/2008 je 19900 eur pre veľký podnik, 13900 eur pre stredný podnik a 7960 eur pre malý podnik.

6

Dňa 17. júna 2013 zaslala žalobkyňa ECHA e‑mail, ku ktorému boli pripojené nové dokumenty. Žalobkyňa takisto ECHA požiadala o objasnenie, pokiaľ ide o výpočet veľkosti žalobkyne.

7

ECHA 2. júla 2013 odpovedala ECHA žalobkyni, že jej žiadosť chápe ako podanie, ktorým ju v skutočnosti vyzýva na to, aby svoj postoj prehodnotila. Najmä vzhľadom na snahu žalobkyne vyjasniť skutkový stav v prejednávanom prípade ECHA uviedla, že sa výnimočne rozhodla vziať do úvahy doplňujúce informácie, ktoré jej je možné predložiť.

8

Po novej výmene dokumentov a e‑mailov prijala ECHA 15. októbra 2013 rozhodnutie SME(2013) 3665 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V tomto rozhodnutí dospela ECHA k záveru, že dôkazy predložené po vydaní rozhodnutia SME(2013) 2249 nemôžu mať vplyv na záver, ktorý je obsiahnutý v uvedenom rozhodnutí. ECHA najmä spresnila, že žalobkyňa nepredložila informácie o spoločnosti Compagnie d’Investissement des Alpes SA, ktorá bola „nepriamym partnerským podnikom“. Na tomto základe dospela ECHA k záveru, že žalobkyňa nepredložila dôkazy potrebné na to, aby bolo možné sa domnievať, že je malým podnikom. ECHA takisto spresnila, že lehota splatnosti faktúr vystavených po prijatí rozhodnutia SME(2013) 2249 uplynula a že jej preto zašle nové faktúry.

V prvej z týchto súvisiacich vecí sa rozhodlo zrušujúcim rozsudkom z 2. októbra 2014, Spraylat/ECHA ( T‑177/12 , EU:T:2014:849 ).

12

Dňa 8. januára 2015 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 boli účastníci konania vyzvaní, aby predložili pripomienky týkajúce sa prípadnej relevantnosti rozsudku z 2. októbra 2014, Spraylat/ECHA ( T‑177/12 , Zb., EU:T:2014:849 ) na tento spor, a aby odpovedali na jednu otázku. Účastníci konania tejto výzve v stanovenej lehote vyhoveli.

13

Dňa 13. novembra 2015 na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov, aby odpovedali na rôzne otázky a predložili niektoré dokumenty. Účastníci konania týmto výzvam v stanovenej lehote vyhoveli.

14

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

priznal jej vzhľadom na dokumenty poskytnuté ECHA postavenie MSP tak, že nariadi, že sa šetrenie obmedzí na štyri spoločnosti,

—

uplatnil zníženie poplatku stanovené pre MSP,

—

zrušil faktúru č. 10045647 z 15. októbra 2013 na sumu 13950 eur požadovanú z dôvodu rozdielu oproti poplatku v plnej výške, ktorý bol v jej prípade uplatnený, a uložil povinnosť vrátiť sumu zaplatenú 24. januára 2014,

—

zrušil faktúru č. 10045649 z 15. októbra 2013 vydanú ECHA na účely zaplatenia administratívneho poplatku,

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

18

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

Právny stav

O prípustnosti niektorých žalobných návrhov

20

Pokiaľ ide po prvé o druhý a tretí žalobný návrh, ktorými sa žalobkyňa domáha jednak toho, aby vzhľadom na dokumenty, ktoré dala k dispozícii ECHA, jej bolo priznané postavenie MSP a nariadené, aby sa šetrenie obmedzilo na štyri spoločnosti, a jednak toho, aby sa uplatnilo zníženie poplatku stanovené v prospech MSP, treba pripomenúť, že súdu Európskej únie neprináleží, aby v rámci preskúmavania zákonnosti, ktorú vykonáva, ukladal orgánom povinnosti alebo ich nahrádzal, ale je na dotknutom správnom orgáne, aby prijal opatrenia, ktoré sú potrebné na vykonanie rozsudku vydaného v rámci konania o neplatnosť (pozri rozsudok z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T‑374/94, T‑375/94, T‑384/94 a T‑388/94 , EU:T:1998:198 , bod 53 a citovanú judikatúru). Druhý a tretí žalobný návrh je teda treba zamietnuť ako neprípustné.

21

23

Okrem toho a v každom prípade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sú aktmi napadnuteľnými žalobou o neplatnosť v zmysle článku 263 ZFEÚ iba opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvniť záujmy žalobcu tým, že jasne menia jeho právne postavenie (rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 9 ; uznesenie zo 4. októbra 1991, Bosman/Komisia, C‑117/91 , EU:C:1991:382 , bod 13 , a rozsudok z 15. januára 2003, Philip Morris International/Komisia, T‑377/00, T‑379/00, T‑380/00, T‑260/01 a T‑272/01 , EU:T:2003:6 , bod 77 ).

24

Pri rozhodovaní, či je možné opatrenie, ktorého zrušenie sa navrhuje, napadnúť žalobou, treba prihliadať k jeho obsahu, keďže forma, v ktorej bol prijatý, je v tejto súvislosti v zásade irelevantná (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 9 ; z 28. novembra 1991, Luxembursko/Parlament, C‑213/88 a C‑39/89 , EU:C:1991:449 , bod 15 , a z 24. marca 1994, Air France/Komisia, T‑3/93 , EU:T:1994:36 , body 43 a 57 ).

25

Okrem toho rozhodnutie, ktoré iba potvrdzuje skoršie rozhodnutie, nie je napadnuteľným aktom, takže žaloba podaná proti takémuto rozhodnutiu je neprípustná (rozsudky z 25. októbra 1997, Metro SB‑Großmärkte/Komisia, 26/76 , EU:C:1977:167 , bod 4 , a z 5. mája 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑180/96 , EU:C:1998:192 , body 27 a 28 ; pozri tiež uznesenie z 10. júna 1998, Cementir/Komisia, T‑116/95 , EU:T:1998:120 , bod 19 a citovaná judikatúra).

V prejednávanej veci treba uviesť, že na rozdiel od situácie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 2. októbra 2014, Spraylat/ECHA ( T‑177/12 , EU:T:2014:849 ), odkazuje rozhodnutie SME(2013) 2249, na ktoré sa v napadnutom rozhodnutí poukazuje, výslovne na rozhodnutie MB/D/29/2010, zmenené a doplnené rozhodnutím MB/21/2012/D, a spresňuje, že „ECHA vystaví… faktúru na administratívny poplatok vo výške 19900 eur“. Rozhodnutie SME(2013) 2249 takisto uvádza, že ECHA vystaví dodatočnú faktúru za podanie, aby bol pokrytý rozdiel medzi pôvodne zaplateným poplatkom a poplatkom stanoveným nariadením č. 340/2008 pre veľké podniky. V napadnutom rozhodnutí okrem toho ECHA spresnila, že žalobkyni zašle nové faktúry, ktoré nahradia faktúry č. 10043953 a č. 10043954 vydané po prijatí rozhodnutia SME(2013) 2249, ktorých lehota splatnosti uplynula. Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie, vykladané vzhľadom na rozhodnutie SME(2013) 2249, obsahovalo podstatné prvky povinností žalobkyne vo vzťahu k ECHA. Faktúry č. 10045647 a č. 10045649 majú teda povahu aktov, ktorými sa toto rozhodnutie vykonáva, a sú potvrdzujúcimi aktmi v zmysle judikatúry citovanej v bode 26 vyššie (pozri analogicky uznesenie z 30. júna 2009, CPEM/Komisia, T‑106/08 , neuverejnené, EU:T:2009:228 , bod 32 ).

28

Vzhľadom na tieto skutočnosti treba odmietnuť ako neprípustné tie body žalobných návrhov, v ktorých sa žalobkyňa domáha zrušenia faktúry č. 10045647, vrátenia sumy zaplatenej 24. januára 2014 a zrušenia faktúry č. 10045649, po prvýkrát vznesené v štádiu repliky.

29

Vzhľadom na vyššie uvedené treba preskúmanie tejto žaloby obmedziť na návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Žalobkyňa, ktorá pripomína relevantné ustanovenia odporúčania 2003/361, uvádza, že na účely výpočtu veľkosti podniku treba k údajom o podniku pripočítať údaje o prípadných partnerských podnikoch (ako aj údaje o podnikoch, ktoré sú s nimi prepojené) a údaje o prípadných prepojených podnikoch (ako aj údaje o ich partnerských podnikoch, ktoré na ne bezprostredne nadväzujú). V prejednávanej veci ECHA nesprávne dospela k záveru, že spoločnosti Medini Ltd a A.L.O. Immobilien GmbH sú vo vzťahu k žalobkyni „partnerskými podnikmi“. Tieto podniky sú v skutočnosti partnermi spoločnosti I.C.B. Srl, ktorá je podnikom prepojeným so žalobkyňou. Okrem toho ani spoločnosť Compagnie d’Investissement des Alpes ani prípadné partnerské podniky spoločnosti Medini, ku ktorým si ECHA vyžiadala informácie, nie sú partnerskými podnikmi spoločnosti I.C.B. a, a fortiori , na posledný uvedený podnik bezprostredne nenadväzujú. Na účely určenia veľkosti žalobkyne je teda treba vziať do úvahy výlučne údaje o žalobkyni, údaje o spoločnosti I.C.B. (ako o prepojenom podniku) a údaje o spoločnostiach Medini a A.L.O. Immobilien (ako o partnerských podnikoch spoločnosti I.C.B). Všetky relevantné informácie týkajúce sa týchto podnikov žalobkyňa ECHA zaslala. Pokiaľ ide o to, ako ECHA vo svojich písomnostiach vykladá článok 6 ods. 3 druhý pododsek prílohy odporúčania 2003/361, žalobkyňa zdôrazňuje, že pojem „výlučne“ sa v talianskom znení uvedeného odporúčania nevyskytuje. Okrem toho by výklad ECHA viedol k tomu, že by sa údaje o partnerských podnikoch alebo prepojených podnikoch brali do úvahy „donekonečna“. Tento výklad by bol neprimerane extenzívny. Žalobkyňa nie je súčasťou skupiny podnikov, ktorá by zahŕňala Compagnie d’Investissement des Alpes alebo prípadné partnerské podniky spoločnosti Medini. Užívateľská príručka k definícii MSP zverejnená Európskou komisiou, dostupná na internete (ďalej len „užívateľská príručka k definícii MSP“), na ktorú sa ECHA odvoláva vo svojich písomnostiach, výklad žalobkyne potvrdzuje.

ECHA v prvom rade uvádza, že podniky Medini a A.L.O. Immobilien neboli považované za partnerov žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie okrem toho odkazuje na Compagnie d’Investissement des Alpes ako na „nepriamy“ partnerský podnik žalobkyne. Žiadosti o informácie týkajúce sa tohto podniku, aj podnikov, ktoré sú potenciálne prepojené so spoločnosťou Medini, sú založené na článku 6 prílohy odporúčania 2003/361. Vzhľadom na článok 6 ods. 3 druhý pododsek prílohy odporúčania 2003/361 sa ECHA snažila posúdiť najmä údaje o dvoch partnerských podnikoch spoločnosti I.C.B. (teda o spoločnostiach Medini a A.L.O. Immobilien). ECHA uvádza, že na tento účel uplatnila článok 6 ods. 3 prvý pododsek, ktorý poskytuje usmernenie k tomu, ako údaje o partnerskom podniku prepojeného podniku zostaviť. Preto ECHA vyzvala žalobkyňu, aby jej poskytla údaje o spoločnostiach A.L.O. Immobilien a Medini i údaje o podnikoch, ktoré sú s týmito spoločnosťami prepojené (alebo o spoločnosti Compagnie d’Investissement des Alpes). Táto výzva je okrem toho v súlade so znením článku 6 ods. 3 druhého pododseku prílohy odporúčania 2003/361, ktorý na rozdiel od toho, čo je stanovené pre nezávislé podniky, nezakotvuje, že by sa zostavenie údajov partnerských podnikov prepojených s daným podnikom malo vykonávať „výlučne“ na základe účtov týchto podnikov. ECHA zdôrazňuje, že pojem „výlučne“ preberá celý rad jazykových znení odporúčania 2003/361. ECHA teda článok 6 ods. 3 druhý pododsek prílohy odporúčania 2003/361 vykladá tak, že jej ukladá povinnosť, aby brala do úvahy údaje všetkých spoločností prepojených s partnerskými podnikmi, na ktoré uvedený článok odkazuje. Opačný výklad by mal za následok, že to, či bude podniku priznané postavenie MSP, by sa líšilo v závislosti od toho, či sú partnerské podniky podnikov prepojených s daným podnikom zahrnuté do konsolidovaného účtovníctva podnikov, s ktorými sú prepojené (v prejednávanej veci Compagnie d’Investissement des Alpes), alebo nie. Tento výklad je takisto v súlade s požiadavkou reštriktívneho výkladu, ktorý treba uplatňovať, pokiaľ ide o odporúčanie 2003/361. Je takisto v súlade s užívateľskou príručkou k definícii MSP a zvlášť s vysvetlivkou a prílohami k uvedenej príručke. ECHA dopĺňa, že pojem „skupina podnikov“, ako ho prezentuje žalobkyňa, je v rozpore s ustanoveniami odporúčania 2003/361. Príslušnosť podniku ku skupine závisí na vzťahoch, aké má s ďalšími podnikmi, a nie na existencii holdingu. ECHA zdôrazňuje, že v prejednávanej veci je jeden z akcionárov a členov štatutárneho orgánu spoločnosti I.C.B. takisto predsedom predstavenstva žalobkyne a členom štatutárneho orgánu A.L.O Immobilien. Pred rozhodnutím o tom, či má žalobkyňa postavenie MSP, je teda nevyhnutné analyzovať údaje o spoločnosti Compagnie d’Investissement des Alpes.

36

V prípade podniku, ktorý má partnerské alebo prepojené podniky, sa údaje vrátane údajov o počtoch zamestnancov zostavujú na základe účtov a ďalších údajov podniku alebo na základe konsolidovanej účtovnej závierky podniku, ak sa zostavuje, alebo konsolidovanej účtovnej závierky, do ktorej je podnik zahrnutý v rámci konsolidácie, a to v súlade s článkom 6 ods. 2 prvým pododsekom prílohy odporúčania 2003/361. Na základe článku 6 ods. 2 druhého a tretieho pododseku prílohy odporúčania 2003/361 treba k týmto údajom, proporcionálne k percentuálnemu podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia, pripočítať údaje o partnerských podnikoch daného podniku (ktoré naň bezprostredne nadväzujú) a súčasne 100 % údajov o podnikoch, ktoré sú s daným podnikom priamo alebo nepriamo prepojené, ak tieto hodnoty už nie sú zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky.

37

40

V e‑maili zo 17. júla 2013 ECHA uviedla, že spoločnosť Compagnie d’Investissement des Alpes treba považovať za partnerský podnik žalobkyne, pretože je priamo prepojená so spoločnosťou A.L.O. Immobilien, ktorá je sama partnerkou žalobkyne. Podľa ECHA bolo preto nevyhnutné pri určovaní veľkosti žalobkyne vziať do úvahy údaje o spoločnosti Compagnie d’Investissement des Alpes. ECHA v tejto súvislosti odkázala na články 3 a 6 prílohy odporúčania 2003/361.

41

42

Z dôvodov, o ktoré sa ECHA opierala, vyplýva jednak, že právnym základom, podľa ktorého ECHA od žalobkyne požadovala oznámenie informácií o spoločnosti Compagnie d’Investissement des Alpes, bol článok 6 ods. 3 prvý pododsek prílohy odporúčania 2003/361, a jednak, že skutočnosť, že žalobkyňa tieto informácie neoznámila, bola dôvodom, prečo bolo prijaté napadnuté rozhodnutie.

43

V prvom rade treba v tejto súvislosti pripomenúť väzby, ktoré mala žalobkyňa v okamihu rozhodujúcich skutočností s ďalšími podnikmi a ktoré nie sú stranami spochybňované, ako potvrdili na pojednávaní. Žalobkyňa bola prepojená so spoločnosťou I.C.B., ktorá vlastnila väčšinu základného imania žalobkyne. I.C.B. bola ďalej partnerkou dvoch podnikov, spoločnosti Medini a spoločnosti A.L.O. Immobilien, v ktorých vlastnila viac ako 25 %, ale menej ako 50 % základného imania. A.L.O. Immobilien bola nakoniec prepojená so spoločnosťou Compagnie d’Investissement des Alpes, keďže posledná uvedená spoločnosť vlastnila väčšinu základného imania, a teda a priori hlasovacie práva akcionára prvej spoločnosti.

44

46

V štvrtom rade, aj keď ako ECHA uvádza vo svojich písomnostiach, bolo jej úmyslom uplatniť článok 6 ods. 3 druhý pododsek prílohy odporúčania 2003/361, a potom v tomto rámci odkázať na prvý pododsek toho istého odseku, táto argumentácia z prejednávaných dokumentov jasne a jednoznačne nevyplýva a v každom prípade by nebola v súlade s povinnosťou uviesť odôvodnenie, ktorú ECHA má na základe článku 296 ZFEÚ.

47

V piatom rade a pre doplnenie nie je možné uznať to, ako ECHA vykladá ustanovenia prílohy odporúčania 2003/361. Ako bolo uvedené vyššie, článok 6 ods. 3 prvý pododsek prílohy odporúčania 2003/361 sa totiž týka iba údajov o partnerskom podniku „daného podniku“. Toto ustanovenie sa netýka partnerských podnikov podniku prepojeného s daným podnikom, ktorých sa týka článok 6 ods. 3 druhý pododsek prílohy odporúčania 2003/361. Článok 6 ods. 3 prvý pododsek prílohy odporúčania 2003/361 teda nemôže slúžiť na to, aby sa podľa neho zostavovali údaje o partnerských podnikoch, ktorých sa týka druhý pododsek toho istého odseku. Tento výklad potvrdzuje skutočnosť, že článok 6 ods. 3 prvý pododsek prílohy odporúčania 2003/361 je koncipovaný, ako jasne uvádza jeho úvodná časť, „na účely uplatnenia odseku 2“ článku 6 uvedenej prílohy, a nie na účely použitia článku 6 ods. 3 druhého pododseku tejto prílohy. Okrem toho treba odmietnuť argument, ktorý ECHA vzniesla na pojednávaní a podľa ktorého by pojem „daný podnik“ bolo v podstate možné vykladať tak, že sa vzťahuje na všetky podniky, ktorých údaje treba zhromaždiť, v prejednávanom prípade najmä na A.L.O. Immobilien. Okrem toho, že tento výklad nie je v súlade s účelom odporúčania 2003/361, ktorým je určiť veľkosť daného podniku, a nie podnikov, ktoré s ním majú väzby, mohol by tento výklad viesť v niektorých prípadoch k tomu, že sa do úvahy budú neobmedzene brať údaje o podnikoch, ktoré na daný podnik bezprostredne nadväzujú, čo ECHA na pojednávaní uznala. Takýto výklad by pritom zjavne bol v rozpore so znením odporúčania 2003/361, ktorého cieľom je, aby sa v určitých hraniciach, ktoré sú uvedeným odporúčaním výslovne stanovené, brali do úvahy údaje o iných podnikoch, ako je daný podnik.

51

Pokiaľ ide o argument, na ktorý sa ECHA odvoláva na Všeobecnom súde, podľa ktorého má žalobkyňa patriť do „skupiny podnikov“, a bez ohľadu na to, že ECHA nespresnila, aký právny základ by jej túto prípadnú skutočnosť v prejednávanom prípade umožňoval zohľadniť, z prejednávaných dôkazov, a to najmä z rozhodnutia SME(2013) 2249, e‑mailu zo 17. júla 2013, z listu z 15. októbra 2013 a z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by ECHA opierala o túto skutočnosť svoju žiadosť vo veci Compagnie d’Investissement des Alpes.

52

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa treba domnievať, že právny základ, z ktorého v prejednávanom prípade ECHA vychádzala, neodôvodňoval výzvu zaslanú žalobkyni, týkajúcu sa spoločnosti Compagnie d’Investissement des Alpes.

53

Prvému žalobnému dôvodu uvádzanému na podporu žaloby preto treba vyhovieť a v dôsledku toho napadnuté rozhodnutie zrušiť.

V tomto smere treba pripomenúť, že skutočnosť, že nedošlo k oznámeniu informácií o spoločnosti Compagnie d’Investissement des Alpes, bolo dôvodom pre prijatie napadnutého rozhodnutia a najmä pre odmietnutie zo strany ECHA priznať žalobkyni zníženie poplatku.

57

Ako pritom bolo konštatované v rámci prvého žalobného dôvodu, právny základ, z ktorého v prejednávanej veci ECHA vychádzala, neodôvodňoval žiadosť zaslanú žalobkyni, týkajúcu sa spoločnosti Compagnie d’Investissement des Alpes.

58

ECHA sa teda dopustila nesprávneho posúdenia aj tým, že dospela k záveru, že odmietnutie priznať žalobkyni zníženie poplatku je možné v prejednávanej veci opierať o to, že neboli oznámené informácie o spoločnosti Compagnie d’Investissement des Alpes.

59

rozhodol a vyhlásil:

1.

Rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA) SME(2013) 3665 z 15. októbra 2013 sa zrušuje.

2.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.