T-673/13
ECLI:EU:T:2015:167
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62013TO0673
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62013TO0673
UZNESENIE
VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)
z 13. marca 2015 ( *1 )
„Žaloba o neplatnosť — REACH — Žiadosť o registráciu chemickej látky trifenylfosfát — Vedľajší účastník konania pred odvolacou radou ECHA — Neexistencia priamej dotknutosti — Pojem regulačný akt — Neprípustnosť“
Vo veci T‑673/13,
European Coalition to End Animal Experiments , so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: D. Thomas, solicitor,
žalobkyňa,
proti
Európskej chemickej agentúre (ECHA) , v zastúpení: M. Heikkilä, C. Jacquet a W. Broere, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Stuyck a A.‑M. Vandromme, advokáti,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia odvolacej rady ECHA z 10. októbra 2013 vo veci A‑004‑2012 v rozsahu, v akom žiada od tretej strany, aby vykonala štúdiu prenatálnej vývojovej toxicity chemickej látky na ďalšom druhu,
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia J. Schwarcz a V. Tomljenović,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1
Žalobkyňa, European Coalition to End Animal Experiments, je európskym zoskupením na ochranu zvierat. Ide o spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), ktorá má členské organizácie v 22 členských štátoch. Európska chemická agentúra (ECHA) jej priznáva status dotknutej osoby, ktorá je akreditovaná a oprávnená zúčastňovať sa ako pozorovateľ zasadnutí výboru členských štátov a výboru pre hodnotenie rizík ECHA.
2
Dňa 28. februára 2011 ECHA zahájila konanie o kontrole súladu dokumentácie týkajúcej sa žiadosti o registráciu chemickej látky trifenylfosfát, ktorú predložila spoločnosť Lanxess Deutschland GmbH (ďalej len „Lanxess“).
3
Rozhodnutím z 5. apríla 2012 (ďalej len „rozhodnutie z 5. apríla 2012“) týkajúcim sa kontroly súladu registrácií podľa článku 41 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES ( Ú. v. EÚ L 396, s. 1 ) ECHA požiadala spoločnosť Lanxess najmä o vykonanie štúdie prenatálnej vývojovej toxicity chemickej látky trifenylfosfát na ďalšom druhu, konkrétne na králikovi, a poskytla jej lehotu 24 mesiacov na predloženie doplňujúcich informácií.
4
Dňa 5. júla 2012 podala Lanxess odvolanie proti tomuto rozhodnutiu na odvolaciu radu ECHA na základe článku 91 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006. V uvedenom ustanovení sa uvádza, že proti rozhodnutiam ECHA prijatým podľa článkov 9 a 20, článku 27 ods. 6, článku 30 ods. 2 a 3 a článku 51 uvedeného nariadenia sa možno odvolať na odvolaciu radu ECHA.
5
Rozhodnutím z 26. septembra 2012 odvolacia rada ECHA povolila žalobkyni vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi konania na podporu návrhov spoločnosti Lanxess v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 771/2008 z 1. augusta 2008, ktorým sa stanovujú pravidlá organizácie a postupov odvolacej rady Európskej chemickej agentúry ( Ú. v. EÚ L 206, s. 5 ).
6
Rozhodnutím z 10. októbra 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolacia rada ECHA zamietla odvolanie spoločnosti Lanxess, rozhodla o nevrátení poplatku za odvolanie, zamietla návrh na náhradu trov spoločnosti Lanxess a rozhodla, že táto spoločnosť je povinná poskytnúť predmetné informácie v lehote 24 mesiacov odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia.
7
Je nesporné, že Lanxess nepodala nijakú žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
Konanie a návrhy účastníkov konania
8
Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 9. októbra 2013 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. decembra 2013 žalobkyňa predložila opravenú verziu žaloby.
9
Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (piata komora) v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 svojho rokovacieho poriadku položil žalobkyni jednu písomnú otázku. Žalobkyňa na ňu odpovedala v stanovenej lehote.
10
Dňa 23. mája 2014 Európska komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov ECHA.
11
Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. júna 2014 ECHA vzniesla námietku neprípustnosti voči tejto žalobe na základe článku 114 rokovacieho poriadku.
12
Dňa 12. augusta 2014 žalobkyňa podala do kancelárie Všeobecného súdu pripomienky k námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla ECHA.
13
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka štúdie prenatálnej vývojovej toxicity na ďalšom druhu,
—
vrátil vec ECHA, aby preskúmala, či je vzhľadom na výsledky prvej štúdie a všetky ostatné údaje, ktoré sú k tejto otázke k dispozícii, potrebné podrobiť dotknutú látku štúdii prenatálnej vývojovej toxicity.
14
ECHA v rámci námietky neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil žalobu za neprípustnú,
—
zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
15
Podľa článku 114 rokovacieho poriadku, ak niektorý účastník konania žiada, aby Všeobecný súd rozhodol o neprípustnosti pred prejednaním veci samej, žiadosť sa ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania, pokiaľ Všeobecný súd nerozhodne inak. V prejednávanej veci Všeobecný súd po preskúmaní spisového materiálu rozhodol, že je dostatočne oboznámený s vecou a že nie je potrebné otvoriť ústnu časť konania.
16
Podľa článku 94 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 na Všeobecnom súde alebo na Súdnom dvore možno v súlade s článkom 263 ZFEÚ podať žalobu voči rozhodnutiu prijatému odvolacou radou ECHA alebo voči rozhodnutiu prijatému ECHA v prípadoch, keď nie je možné odvolať sa na odvolaciu radu.
17
Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ uvádza tri predpoklady, za akých môže akákoľvek fyzická alebo právnická osoba podať žalobu o neplatnosť. Za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku tohto článku môže podať žalobu po prvé proti aktom, ktoré sú jej určené, po druhé proti aktom, ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, a po tretie proti regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.
18
Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je jej určené. Subsidiárne uvádza, že spĺňa aj podmienky druhého a tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ. Vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navyše spresňuje, že túto žalobu podáva vo svojom vlastnom mene a nie ako splnomocnený zástupca spoločnosti Lanxess.
19
ECHA sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie nie je určené žalobkyni a priamo ani osobne sa jej netýka. Napadnuté rozhodnutie nie je ani regulačným aktom.
O prvom predpoklade uvedenom v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ
20
V prejednávanom spore sa účastníci konania nezhodujú najmä v otázke, či je žalobkyni ako vedľajšiemu účastníkovi konania pred odvolacou radou ECHA určené napadnuté rozhodnutie, a to rozhodnutie o odvolaní podanom podľa článku 91 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006.
21
Z judikatúry, ktorá bola ustálená v súvislosti so žalobami o neplatnosť podávanými členskými štátmi alebo inštitúciami, vyplýva, že za napadnuteľné akty v zmysle článku 263 ZFEÚ sa považujú všetky opatrenia prijímané inštitúciami bez ohľadu na ich formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky (rozsudky z 31. marca 1971, Komisia/Rada, 22/70, Zb., EU:C:1971:32 , bod 42, a z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, Zb., EU:C:2011:656 , bod 36).
22
Súdny dvor v prípadoch, keď žalobu o neplatnosť proti aktu prijatému inštitúciou podáva fyzická alebo právnická osoba, opakovane rozhodol, že túto žalobu možno podať len vtedy, pokiaľ môžu byť záujmy žalobcu dotknuté záväznými právnymi účinkami tohto aktu tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb., EU:C:1981:264 , bod 9, a zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, Zb., EU:C:2008:422 , bod 29). Treba zdôrazniť, že táto judikatúra vznikla v súvislosti so žalobami, ktoré na súdy Únie podali fyzické alebo právnické osoby proti aktom, ktoré im boli určené (rozsudok Deutsche Post a Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 21 vyššie, EU:C:2011:656 , bod 38).
23
Inými slovami rozhodnutie, ktoré označuje osoby, ktorým je určené, je zhmotnením prejavu vôle orgánu, ktorého cieľom je dosiahnuť určitý právny výsledok vo vzťahu k týmto osobám (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. apríla 1995, BASF a i./Komisia, T‑80/89, T‑81/89, T‑83/89, T‑87/89, T‑88/89, T‑90/89, T‑93/89, T‑95/89, T‑97/89, T‑99/89 až T‑101/89, T‑103/89, T‑105/89, T‑107/89 a T‑112/89, Zb., EU:T:1995:61 , body 73 a 74, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Roemer v spojených veciach Lemmerz‑Werke a i./Vysoký úrad, 53/63 a 54/63, EU:C:1963:29 , s. 518). Z takéhoto rozhodnutia musí byť zrejmé, že má vyvolať právne účinky vo vzťahu k osobám, ktorým je určené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 1963, Lemmerz‑Werke a i./Vysoký úrad, 53/63 a 54/63, EU:C:1963:54 , s. 506). Tento výklad vyplýva aj z článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ, podľa ktorého rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.
24
Podľa judikatúry výraz „osoba, ktorej je rozhodnutie určené“ označuje osobu, ktorej totožnosť je dostatočne stanovená v predmetnom rozhodnutí a ktorej má byť rozhodnutie určené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T‑259/02 až T‑264/02 a T‑271/02, Zb., EU:T:2006:396 , bod 72). Pokiaľ totiž ide o rozdiel medzi rozhodnutiami a všeobecne záväznými aktmi, bolo rozhodnuté, že základné znaky rozhodnutia vyplývajú z obmedzenia okruhu adresátov, označených alebo identifikovateľných, ktorým je rozhodnutie určené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 1962, Confédération nationale des producteurs de fruits et légumes a i./Rada, 16/62 a 17/62, EU:C:1962:47 , s. 918).
25
V tejto súvislosti už bolo rozhodnuté, že v samotnom zmysle článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ je oznámenie úkon, ktorým autor individuálneho právneho aktu oznámi tento akt jeho adresátom a umožní im tak, aby sa o ňom dozvedeli. Tento výklad vyplýva aj z článku 297 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, podľa ktorého sa rozhodnutia oznamujú tomu, komu sú určené, a účinnosť nadobúdajú týmto oznámením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2009, Qualcomm/Komisia, T‑48/04, Zb., EU:T:2009:212 , bod 46 a citovanú judikatúru).
26
Z ustanovení a judikatúry uvedenej v bodoch 21 až 25 vyššie vyplýva, že žalobkyňu možno považovať za osobu, ktorej bolo napadnuté rozhodnutie určené, iba pod formálnou podmienkou, že je v ňom výslovne označená ako osoba, ktorej je určené, alebo pod materiálnou podmienkou, že z ustanovení uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa je v ňom identifikovaná ako osoba, ktorej je toto rozhodnutie určené, na základe skutočnosti, že toto rozhodnutie, vyjadrujúce vôľu jeho autora, má za cieľ vyvolať záväzné právne účinky, ktorými môžu byť dotknuté jej záujmy tým, že podstatným spôsobom zmenia jej právne postavenie.
27
V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že je osobou, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené. Podľa jej názoru je toto rozhodnutie určené tak jej samej ako vedľajšiemu účastníkovi konania, ako aj hlavným účastníkom konania, a to z dôvodu, že sa zúčastnila na odvolacom konaní spoločnosti Lanxess a odvolacia rada ECHA zamietla niektoré z jej tvrdení.
28
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ECHA nespochybňuje, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené. Z článku 22 ods. 1 nariadenia č. 771/2008 totiž vyplýva, že jej tajomník zabezpečí doručenie rozhodnutí a oznámení odvolacej rady ECHA účastníkom konania alebo vedľajším účastníkom konania.
29
Navyše je pravda, že v úvodnej časti napadnutého rozhodnutia sa menovite uvádza žalobkyňa v konaní pred odvolacou radou ECHA, vedľajší účastník konania, ako aj ich zástupcovia.
30
Z týchto skutočností však nevyplýva, že žalobkyňa je osobou, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené.
O formálnom pojme osoba, ktorej je rozhodnutie určené
31
Pokiaľ ide o formálny pojem osoba, ktorej je rozhodnutie určené, je potrebné konštatovať, že nikde v napadnutom rozhodnutí sa výslovne neuvádza osoba alebo osoby, ktorým je toto rozhodnutie určené. Samotná skutočnosť, že sa v ňom žalobkyňa spomína ako vedľajší účastník konania alebo že bola účastníkom konania pred odvolacou radou ECHA, ktoré sa začalo na návrh spoločnosti Lanxess, automaticky neznamená, že je osobou, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené. Z toho vyplýva, že podmienka týkajúca sa prvého predpokladu uvedeného v bode 26 vyššie nie je splnená.
O materiálnom pojme osoba, ktorej je rozhodnutie určené
32
Pokiaľ ide o materiálnu podmienku identifikovanú v bode 26 vyššie, je potrebné preskúmať, či konkrétne ustanovenia nariadenia č. 771/2008 priznávajú žalobkyni postavenie osoby, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené, a či takéto postavenie nevyplýva zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia.
33
Po prvé, pokiaľ ide o konkrétne ustanovenia nariadenia č. 771/2008, treba poznamenať, že vedľajší účastník konania pred odvolacou radou ECHA má len tie práva, ktoré mu priznáva nariadenie č. 771/2008. Preskúmanie systému zavedeného uvedeným nariadením vedie ku konštatovaniu, že vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa mu nepriznávajú rovnaké procesné práva, aké sú priznané hlavným účastníkom konania.
34
Konkrétne treba poznamenať, že nariadenie č. 771/2008 rozlišuje účastníkov konania pred odvolacou radou ECHA na „účastníkov“ a „vedľajších účastníkov“. Takéto rozlíšenie sa nachádza v článku 21 ods. 1 uvedeného nariadenia. Účastníkom konania v zmysle nariadenia č. 771/2008 je osoba, ktorá podala návrh na začatie predmetného konania. V súlade s článkom 21 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia sa v úvodnej časti napadnutého nariadenia spomína Lanxess a žalobkyňa ako odvolateľka a vedľajší účastník konania pred odvolacou radou ECHA, ako aj mená ich zástupcov v konaní. Toto ustanovenie, ktoré upravuje, že v rozhodnutí musia byť uvedené určité údaje, vrátane mien hlavných účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania, však neznamená, že všetci títo účastníci konania pred odvolacou radou ECHA sú osobami, ktorým je určené každé rozhodnutie prijaté touto radou.
35
Navyše článok 8 ods. 3 nariadenia č. 771/2008 stanovuje, že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa obmedzuje len na podporu alebo zamietnutie návrhov jedného z účastníkov konania. Vstup vedľajšieho účastníka do konania je teda vedľajším konaním vo vzťahu k hlavnému konaniu pred odvolacou radou ECHA. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Lanxess nepodala proti napadnutému rozhodnutiu nijakú žalobu o neplatnosť podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a toto rozhodnutie teda nadobudlo vo vzťahu k nej právoplatnosť.
36
Okrem toho predmet vstupu vedľajšieho účastníka do konania závisí aj od prípustnosti odvolania hlavného účastníka konania. Na základe článku 11 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 771/2008 je totiž možné rozhodnúť o neprípustnosti odvolania, ak odvolateľ nie je adresátom rozhodnutia ECHA napadnutého odvolaním a nedokáže preukázať, že sa ho rozhodnutie priamo a osobne týka. Z toho vyplýva, že vedľajší účastník konania musí prijať konanie pred odvolacou radou ECHA v takom stave, v akom sa nachádza v čase jeho vstupu do konania.
37
Z úvah uvedených v bodoch 32 až 36 vyššie vyplýva, že nijaké konkrétne ustanovenia nariadenia č. 771/2008 nepriznávajú žalobkyni postavenie osoby, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené.
38
V tomto kontexte žalobkyňa vyjadruje prekvapenie nad tým, že osoba môže podať na súd Únie žalobu, ak odvolacia rada ECHA zamietne jej návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ale nemôže namietať dôvodnosť napadnutého rozhodnutia ako vedľajší účastník konania, ktorému táto rada povolila vstup do konania.
39
Je potrebné pripomenúť, že osoba, ktorá podá návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, je osobou, ktorej je určené rozhodnutie zamietajúce tento návrh. V tomto prípade vyplýva postavenie dotknutej osoby ako osoby, ktorej je rozhodnutie určené, priamo z článku 8 ods. 5 nariadenia č. 771/2008. Toto ustanovenie je v súlade so všeobecným pravidlom, podľa ktorého je s výnimkou žalôb proti rozhodnutiam, ktorými sa zamieta návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, právo vedľajšieho účastníka konania podať opravný prostriedok obmedzené na prípady, v ktorých sa ho predmetný akt priamo týka. Pokiaľ ide o konania pred súdom Únie, táto zásada je zohľadnená v článku 56 ods. 2 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý stanovuje, že právo vedľajších účastníkov konania iných ako členské štáty a inštitúcie podať odvolanie proti rozhodnutiu Všeobecného súdu je obmedzené len na prípady, v ktorých sa ich toto rozhodnutie priamo dotýka.
40
Po druhé je potrebné preskúmať, či v prípade žalobkyne materiálne postavenie osoby, ktorej je rozhodnutie určené, vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia vzhľadom na podmienky týkajúce sa druhého predpokladu uvedeného v bode 26 vyššie.
41
Odvolacia rada ECHA napadnutým rozhodnutím zamietla odvolanie spoločnosti Lanxess proti rozhodnutiu z 5. apríla 2012 a rozhodla, že táto spoločnosť je povinná poskytnúť predmetné informácie v lehote 24 mesiacov odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia.
42
Treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v nadväznosti na odvolanie spoločnosti Lanxess, ktorá namietala svoju povinnosť vykonať v rámci kontroly súladu registrácií štúdiu prenatálnej vývojovej toxicity chemickej látky trifenylfosfát na ďalšom druhu.
43
Je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie má teda vyvolať len záväzné právne účinky, ktorými môžu byť dotknuté záujmy spoločnosti Lanxess tým, že podstatným spôsobom zmenia jej právne postavenie. Lanxess ako odvolateľka pred odvolacou radou ECHA je osobou, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené.
44
Napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je predmetom tejto žaloby, naopak nesmeruje k vzniku alebo zmene žiadneho práva alebo zákonnej povinnosti žalobkyne. Je dôležité konštatovať, že ani vo výroku tohto rozhodnutia, ani v odôvodneniach, ktorými je tento výrok nutne podporený, ani v jeho úvodnej časti sa neobjavuje vôľa odvolacej rady ECHA zmeniť právne postavenie žalobkyne. V rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že odvolacia rada ECHA zamietla v odôvodneniach tohto rozhodnutia jej tvrdenia uvedené v priebehu konania, treba poznamenať, že nevysvetľuje, ako malo toto zamietnutie zmeniť jej právne postavenie.
45
Z toho vyplýva, že odvolacia rada ECHA vyjadrila napadnutým rozhodnutím svoju vôľu zmeniť len právne postavenie spoločnosti Lanxess. Pokiaľ ide o žalobkyňu, podmienky druhého predpokladu uvedeného v bode 26 vyššie nie sú preto splnené.
46
Po tretie vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa nemôže dovolávať svojho materiálneho postavenia osoby, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené, ani na základe konkrétneho ustanovenia nariadenia č. 771/2008, ktoré jej takéto právo priznáva, ani na základe prejavu vôle odvolacej rady ECHA vyjadrenej v obsahu uvedeného rozhodnutia, jej tvrdenia, že jedine organizácia, akou je ona sama, môže chrániť záujmy dotknutých laboratórnych zvierat, že odvolacia rada ECHA uznala jej záujem vstúpiť ako vedľajší účastník do konania pred touto radou, alebo že pravidlá týkajúce sa aktívnej legitimácie mimovládnych organizácií sú v iných právnych systémoch oveľa extenzívnejšie, sú v tomto kontexte irelevantné.
47
Z predchádzajúcich úvah teda vyplýva, že žalobkyňa nie je osobou, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené.
O druhom predpoklade uvedenom v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ
48
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nie je osobou, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené, môže proti tomuto aktu podať žalobu o neplatnosť na základe druhého predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ iba pod podmienkou, že sa jej tento akt priamo týka.
49
Pokiaľ ide o priamu dotknutosť, podľa ustálenej judikatúry táto podmienka vyžaduje po prvé, aby predmetné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca, a po druhé, aby neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je toto opatrenie určené a ktoré sú poverené jeho vykonaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudky z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C‑386/96 P, Zb., EU:C:1998:193 , bod 43; z 29. júna 2004, Front national/Parlament, C‑486/01 P, Zb., EU:C:2004:394 , bod 34, a z 10. septembra 2009, Komisia/Ente per le Ville vesuviane a Ente per le Ville vesuviane/Komisia, C‑445/07 P a C‑455/07 P, Zb., EU:C:2009:529 , bod 45).
50
Treba teda preskúmať tvrdenie žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie sa jej priamo týka.
51
Podľa ECHA skutočnosť, že žalobkyni bolo povolené vstúpiť ako vedľajší účastník do konania pred odvolacou radou ECHA, nepriznáva žalobkyni právo podať túto žalobu. Napadnuté rozhodnutie priamo neovplyvňuje jej právne postavenie.
52
Na úvod treba pripomenúť, že odvolacia rada ECHA napadnutým rozhodnutím zamietla odvolanie spoločnosti Lanxess proti rozhodnutiu z 5. apríla 2012 a rozhodla, že táto spoločnosť je povinná poskytnúť predmetné informácie v lehote 24 mesiacov odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia. Touto žalobou sa žalobkyňa domáha len čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje povinnosť spoločnosti Lanxess vykonať v rámci kontroly súladu registrácií štúdiu prenatálnej vývojovej toxicity chemickej látky trifenylfosfát na ďalšom druhu.
53
Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je predmetom tejto žaloby, priamo ovplyvňuje len právne postavenie spoločnosti Lanxess.
54
Po prvé žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia, že napadnuté rozhodnutie sa jej priamo týka, uvádza, že svoju aktívnu legitimáciu vyvodzuje zo skutočnosti, že odvolacia rada ECHA uznala jej záujem vstúpiť do konania ako vedľajší účastník a zdôrazňuje svoj záujem na prijatí jej tvrdení.
55
Je potrebné poznamenať, že podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 771/2008 akákoľvek osoba, ktorá preukáže záujem na výsledku sporu predloženého odvolacej rade ECHA, môže vstúpiť do konania pred touto radou.
56
Treba pripomenúť, že na rozdiel od odvolacej rady ECHA v rámci jej preskúmania záujmu na výsledku predmetného sporu je Všeobecný súd v rámci svojho preskúmania priamej dotknutosti povinný overiť po prvé, či predmetné opatrenie priamo ovplyvňuje právne postavenie jednotlivca, a po druhé, či neponecháva nijaký priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je toto opatrenie určené a ktoré sú poverené jeho vykonaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení. Toto preskúmanie sa teda netýka záujmu žalobkyne na podaní tejto žaloby, ale predovšetkým toho, či napadnuté rozhodnutie v prejednávanej veci skutočne priamo ovplyvňuje jej právne postavenie.
57
Rozhodnutie odvolacej rady povoliť žalobkyni vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi nijako nezaväzuje Všeobecný súd v rámci svojho preskúmania aktívnej legitimácie žalobkyne v prejednávanej veci. Skutočnosť, že odvolacia rada uznala záujem žalobkyne vstúpiť do konania ako vedľajší účastník v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 771/2008, preto neznamená, že sa jej napadnuté rozhodnutie priamo týka.
58
Navyše samotná skutočnosť, že nie všetky tvrdenia žalobkyne uvedené na podporu návrhov tretej strany boli prijaté, neznamená, že napadnuté rozhodnutie priamo ovplyvňuje jej právne postavenie.
59
Po druhé žalobkyňa tvrdí, že jedine organizácia, akou je ona sama, môže chrániť záujmy dotknutých laboratórnych zvierat. Domnieva sa, že ak nemôže namietať napadnuté rozhodnutie, neexistuje nijaká účinná právna ochrana záujmov dotknutých zvierat.
60
Treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je predmetom tejto žaloby, sa týka povinnosti spoločnosti Lanxess vykonať v rámci kontroly súladu registrácií štúdiu prenatálnej vývojovej toxicity chemickej látky trifenylfosfát na ďalšom druhu. Žalobkyňa v rámci svojho tvrdenia, že jedine organizácia, akou je ona sama, môže chrániť záujmy dotknutých laboratórnych zvierat, nepredložila nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že napadnuté rozhodnutie priamo ovplyvnilo jej právne postavenie.
61
V tomto kontexte treba okrem toho poznamenať, že odvolacia rada ECHA je povinná dodržiavať vo svojich rozhodnutiach, akým je aj napadnuté rozhodnutie, ustanovenia nariadenia č. 1907/2006 a Zmluvy o FEÚ. Podľa článku 25 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 sa testy na stavovcoch na účely tohto nariadenia vykonávajú iba vtedy, ak neexistuje nijaké iné riešenie, ktorým by sa im dalo vyhnúť. Odôvodnenie 47 uvedeného nariadenia uvádza, že ECHA by mala zabezpečiť, aby sa zníženie rozsahu testovania na zvieratách stalo kľúčovým hľadiskom pri vývoji a ďalšom rozpracovaní usmernení pre zúčastnené strany a vlastných postupov agentúry. Článok 13 ZFEÚ stanovuje, že Únia berie maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektuje zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva.
62
Žalobkyni bolo povolené vstúpiť ako vedľajší účastník do konania pred odvolacou radou ECHA a mohla predložiť všetky relevantné skutočnosti umožňujúce tejto rade prijať rozhodnutie na základe dôkladnej znalosti situácie. Žalobkyňa sa však nemôže odvolávať na ustanovenia uvedené v bode 61 vyššie na účely preukázania svojej priamej dotknutosti napadnutým rozhodnutím v prejednávanej veci.
63
V rozsahu, v akom sa žalobkyňa odvoláva na skutočnosť, že súdna ochrana záujmov dotknutých laboratórnych zvierat odôvodňuje domnienku, že napadnuté nariadenie sa jej priamo týka, treba konštatovať, že hoci podľa ustálenej judikatúry jednotlivci musia mať možnosť účinnej súdnej ochrany práv, ktoré im vyplývajú z právneho poriadku Únie, za predpokladu ich preukázania, právo na takúto ochranu nemôže spochybniť podmienky stanovené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ (pozri uznesenie z 24. septembra 2009, Município de Gondomar/Komisia, C‑501/08 P, EU:C:2009:580 , bod 38 a citovanú judikatúru).
64
Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že pravidlá týkajúce sa aktívnej legitimácie mimovládnych organizácií sú v iných právnych systémoch oveľa extenzívnejšie, je postačujúce uviesť, že existencia odlišných procesných pravidiel v iných právnych systémoch nemôže spochybniť požiadavky článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
65
Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že napadnutým rozhodnutím sa rozhodlo o právnej otázke dôležitej pre iné konania pred ECHA a uplatňovalo by sa teda na všetky prípady týkajúce sa látok vyrábaných alebo dovážaných v množstvách od 1000 ton, uvedených v prílohe X nariadenia č. 1907/2006, ako aj tvrdenie, že je znepokojená všeobecnou zásadou, ktorá vyplýva z napadnutého rozhodnutia, treba poznamenať, že v konaniach pred súdom Únie neexistuje nijaký právny prostriedok, ktorý by umožňoval súdu zaujať stanovisko prostredníctvom všeobecného alebo zásadného vyhlásenia (pozri rozsudok z 15. decembra 2005, Infront WM/Komisia, T‑33/01, Zb., EU:T:2005:461 , bod 171 a citovanú judikatúru).
66
Žalobkyňa teda v rámci tejto žaloby nepredložila nijaké tvrdenie, ktorým by mohla preukázať, že napadnuté rozhodnutie priamo ovplyvnilo jej právne postavenie. Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie sa v rozsahu, v akom je predmetom tejto žaloby o neplatnosť, žalobkyne priamo netýka.
O treťom predpoklade uvedenom v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ
67
Keďže kritérium priamej dotknutosti je v druhom a treťom predpoklade uvedenom v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ rovnaké a napadnuté rozhodnutie sa v rozsahu, v akom je predmetom tejto žaloby, z dôvodov uvedených v bodoch 49 až 66 vyššie žalobkyne priamo netýka, ani podmienky tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ nie sú v prejednávanej veci splnené.
68
Pre úplnosť treba ešte preskúmať, či napadnuté rozhodnutie predstavuje regulačný akt v zmysle tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.
69
ECHA sa v tejto súvislosti domnieva, že napadnuté rozhodnutie nie je všeobecne záväzným aktom.
70
Je potrebné konštatovať, že pojem regulačný akt v zmysle tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ sa má chápať tak, že sa týka akéhokoľvek aktu so všeobecnou pôsobnosťou s výnimkou legislatívnych aktov (uznesenia zo 4. júna 2012, Eurofer/Komisia, T‑381/11, Zb., EU:T:2012:273 , bod 42, a zo 7. marca 2014, FESI/Rada, T‑134/10, EU:T:2014:143 , bod 23).
71
V prejednávanej veci nie je napadnuté rozhodnutie legislatívnym aktom, keďže nebolo prijaté ani podľa riadneho legislatívneho postupu, ani podľa mimoriadneho legislatívneho postupu v zmysle článku 289 ods. 1 až 3 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Microban International a Microban (Europe)/Komisia, T‑262/10, Zb., EU:T:2011:623 , bod 21, a uznesenie FESI/Rada, už citované v bode 70 vyššie, EU:T:2014:143 , bod 25].
72
Okrem toho treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie nie je všeobecne záväzné, keďže sa neuplatňuje na objektívne určené situácie a nemá právne účinky pre kategórie osôb, ktoré sú vymedzené všeobecným a abstraktným spôsobom (pozri v tomto zmysle uznesenia z 21. januára 2014, Bricmate/Rada, T‑596/11, EU:T:2014:53 , bod 65, a FESI/Rada, už citované v bode 70 vyššie, EU:T:2014:143 , bod 24). Napadnuté rozhodnutie sa totiž v rozsahu, v akom je predmetom tejto žaloby, týka povinnosti spoločnosti Lanxess vykonať v rámci kontroly súladu registrácií chemickej látky trifenylfosfát štúdiu prenatálnej vývojovej toxicity na ďalšom druhu.
73
Napadnuté rozhodnutie nie je teda regulačným aktom, v dôsledku čoho sa vylučuje aj prípustnosť žaloby na základe tretieho predpokladu uvedeného v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.
74
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné prijať námietku neprípustnosti vznesenú ECHA bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či sú splnené ďalšie kritériá druhého a tretieho predpokladu uvedené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ. Túto žalobu je teda potrebné zamietnuť ako neprípustnú. Preto nie je potrebné rozhodnúť o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý v tejto veci predložila Komisia.
O trovách
75
Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je potrebné zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ECHA.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)
nariadil:
1.
Žaloba sa zamieta ako neprípustná.
2.
Nie je potrebné rozhodnúť o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý predložila Európska komisia.
3.
European Coalition to End Animal Experiments znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej chemickej agentúry (ECHA).
V Luxemburgu 13. marca 2015
Tajomník
E. Coulon
Predseda komory
A. Dittrich
( *1 ) Jazyk konania: angličtina.