C-137/14
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CA0137
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2015406SK.01000401.xml
7.12.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 406/4
Rozsudok
Súdneho dvora (druhá komora) z 15. októbra 2015 – Európska komisia/Spolková republika Nemecko
(Vec C-137/14) ( 1 )
((Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2011/92/EÚ - Posudzovanie vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie - Článok 11 - Smernica 2010/75/EÚ - Priemyselné emisie (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) - Článok 25 - Prístup k spravodlivosti - Nezlučiteľné vnútroštátne procesnoprávne normy))
(2015/C 406/03)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Hermes a G. Wilms, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia)
Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Rakúska republika (v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa)
Výrok
rozsudku
1.
Spolková republika Nemecko si tým, že:
—
na základe § 46 Správneho poriadku (Verwaltungsverfahrensgesetz) obmedzila zrušenie rozhodnutí z dôvodu procesných vád na absenciu posudzovania alebo predbežného posúdenia vplyvov na životné prostredie a na prípady, keď žalobca preukáže, že existuje príčinná súvislosť medzi procesnou vadou a výsledkom rozhodnutia,
—
podľa § 2 ods. 3 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 a podľa § 73 ods. 4 Správneho poriadku (Verwaltungsverfahrensgesetz) obmedzila aktívnu legitimáciu a rozsah súdneho preskúmania na námietky, ktoré už boli vznesené v lehote určenej počas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia,
—
na základe § 2 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 v konaniach, ktoré sa začali po 25. júni 2005 a skončili pred 12. májom 2011, obmedzila aktívnu legitimáciu združení na ochranu životného prostredia na právne predpisy, ktoré zakladajú práva pre jednotlivcov,
—
podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 v konaniach, ktoré sa začali po 25. júni 2005 a skončili pred 12. májom 2011, obmedzila rozsah súdneho preskúmania opravných prostriedkov združení na ochranu životného prostredia na právne predpisy, ktoré zakladajú práva pre jednotlivcov, a
—
podľa § 5 ods. 1 a 4 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 vylúčila z pôsobnosti vnútroštátnej právnej úpravy správne konania, ktoré sa začali pred 25. júnom 2005,
nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie a článku 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia).
2.
V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3.
Európska komisia, Spolková republika Nemecko a Rakúska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 159, 26.5.2014 .