C-376/14
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CA0376
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014439SK.01001402.xml
8.12.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 439/14
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 9. októbra 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court – Írsko) – C/M
(Vec C-376/14 PPU) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Naliehavé prejudiciálne konanie - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Neoprávnené zadržanie - Obvyklý pobyt dieťaťa))
(2014/C 439/21)
Jazyk konania: angličtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Supreme Court
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: C
Žalovaný: M
Výrok
rozsudku
1.
Článok 2 bod 11 a článok 11 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, že k premiestneniu dieťaťa došlo v súlade s predbežne vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré bolo následne potvrdené súdnym rozhodnutím stanovujúcim pobyt dieťaťa v mieste bydliska rodiča bývajúceho v členskom štáte pôvodu, súd členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené, na ktorý bola podaná žiadosť o návrat dieťaťa, musí overiť, pričom vykoná posúdenie všetkých konkrétnych okolností predmetného prípadu, či dieťa malo ešte svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodu bezprostredne pred údajným neoprávneným zadržaním. V rámci tohto posúdenia treba zohľadniť skutočnosť, že súdne rozhodnutie povoľujúce premiestnenie mohlo byť predbežne vykonané a bolo proti nemu podané odvolanie.
2.
Nariadenie č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že k premiestneniu dieťaťa došlo v súlade s predbežne vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré bolo následne potvrdené súdnym rozhodnutím stanovujúcim pobyt dieťaťa v mieste bydliska rodiča bývajúceho v členskom štáte pôvodu, zadržanie dieťaťa v tomto členskom štáte po vydaní tohto druhého rozhodnutia je neoprávnené a uplatní sa článok 11 tohto nariadenia, ak platí, že dieťa malo bezprostredne pred týmto zadržaním svoj obvyklý pobyt v uvedenom členskom štáte. Ak naopak platí, že dieťa už nemalo v tomto okamihu obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodu, rozhodnutie zamietajúce žiadosť o návrat založené na tomto ustanovení sa prijme bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatnenie pravidiel týkajúcich sa uznávania a výkonu rozhodnutí vydaných v niektorom členskom štáte, stanovených v kapitole III nariadenia.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 351, 6.10.2014 .