C-8/14

62014CC0008

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 13. mája 2015 ( 1 )

Vec C‑8/14

BBVA SA, predtým Unnim Banc SA,

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách — Hypotekárny úver — Konanie o výkone rozhodnutia — Námietka — Jednomesačná prekluzívna lehota, ktorá sa počíta od nasledujúceho dňa po uverejnení zákona — Zásady ekvivalencie a efektivity“

I – Úvod

1.

Juzgado de Primera Instancia n o 4 de Martorell (Súd prvého stupňa č. 4 v Martorelli, Španielsko) chce v podstate vedieť, či zásady ekvivalencie a efektivity platné v práve Únie bránia vnútroštátnemu prechodnému ustanoveniu, ktoré stanovuje pre spotrebiteľov jednomesačnú prekluzívnu lehotu, ktorá sa počíta od nasledujúceho dňa po uverejnení zákona, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, v úradnom vestníku dotknutého členského štátu, na podanie námietky založenej na údajnej nekalej povahe zmluvných podmienok v rámci prebiehajúceho výkonu rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou.

2.

Táto otázka dopĺňa dlhý zoznam otázok uvedených v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, ktorých predmetom je súlad rôznych španielskych vnútroštátnych predpisov upravujúcich konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou s právom Únie, ktorý sa začal písať rozsudkom Aziz ( 2 ).

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

5.

Článok 7 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

B – Španielske právo

6.

„(1)

Zmeny LEC zavedené týmto zákonom sa uplatňujú na konania o výkone rozhodnutia začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti iba vo vzťahu k opatreniam na výkon rozhodnutia, ktoré sa ešte majú prijať.

(2)

V každom prípade v konaniach o výkone rozhodnutia prebiehajúcich v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona, v ktorých uplynula desaťdňová lehota na podanie námietky stanovená v článku 556 ods. 1 LEC, majú povinní jednomesačnú prekluzívnu lehotu na podanie mimoriadnej námietky založenej na existencii nových dôvodov námietok stanovených v článku 557 ods. 1 bode 7 a článku 695 ods. 1 bode 4 LEC.

Jednomesačná prekluzívna lehota sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona a podanie námietky účastníkmi konania má za následok prerušenie konania až do rozhodnutia o nej v súlade s článkom 558 a nasl. a článkom 695 LEC.

Toto prechodné ustanovenie sa uplatní na každé konanie o výkone rozhodnutia, ktoré nebolo zavŕšené odovzdaním nehnuteľnosti do držby nadobúdateľa v súlade s článkom 675 LEC.

Konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou upravujú články 681 až 698 LEC. Okrem týchto osobitných ustanovení sú pre správne pochopenie tohto konania relevantné ďalšie všeobecné ustanovenia LEC.

10.

Článok 556 LEC stanovuje desaťdňovú lehotu, ktorá sa počíta od doručenia uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, v ktorej môže povinný podať námietku proti výkonu rozhodnutia. Táto lehota sa vzťahuje na konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, keďže na uvedenú lehotu odkazuje článok 557 LEC týkajúci sa konania o námietkach proti výkonu rozhodnutia založeného na iných ako súdnych alebo rozhodcovských exekučných tituloch (patria sem najmä notárske zápisnice o hypotekárnom úvere, ktoré slúžia ako základ výkonu rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou).

11.

Článok 557 LEC v znení zákona č. 1/2013 stanovuje:

„(1) Ak sa nariadi výkon rozhodnutia na základe exekučných titulov uvedených v článku 517 ods. 2 bodoch 4, 5, 6 a 7, ako aj iných vykonateľných listín uvedených v článku 517 ods. 2 bode 9, povinný môže namietať proti výkonu rozhodnutia v lehote a spôsobom podľa predchádzajúceho článku len vtedy, ak uplatní jeden z týchto dôvodov:

„1. V konaniach, na ktoré odkazuje táto kapitola, sú námietky povinného prípustné len vtedy, keď sú založené na týchto dôvodoch:

…

(4)

nekalá povaha zmluvnej podmienky, ktorá je základom výkonu rozhodnutia alebo ktorá určuje vymáhateľnú sumu.

2. Po podaní námietky, na ktorú odkazuje predchádzajúci odsek, súdny tajomník preruší výkon rozhodnutia a predvolá účastníkov konania na pojednávanie na súde, ktorý vydal príkaz na výkon rozhodnutia, pričom od predvolania musí uplynúť aspoň pätnásť dní, a na tomto pojednávaní súd vypočuje účastníkov konania, preskúma predložené listiny a do druhého dňa primerane rozhodne vo forme uznesenia.

3. Uznesením, ktorým sa vyhovie námietkam založeným na dôvodoch 1 a 3 odseku 1 tohto článku, sa nariadi zastavenie výkonu rozhodnutia; uznesením, ktorým sa vyhovie námietke založenej na dôvode 2, sa stanoví suma, na ktorú má výkon rozhodnutia pokračovať.

Povinní vo veci samej podali mimoriadnu námietku proti tomuto výkonu rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou 17. júna 2013, teda po uplynutí jednomesačnej lehoty stanovenej v štvrtom prechodnom ustanovení na podanie mimoriadnej námietky proti výkonu rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. V konaní pred vnútroštátnym súdom tvrdili, že stanovenie prekluzívnej lehoty na uplatnenie nekalej povahy podmienok uvedených v exekučnom titule nie je v súlade so smernicou 93/13. Na podporu tohto tvrdenia povinní vo veci samej poukazujú na judikatúru Súdneho dvora a najmä na rozsudok Cofidis ( 9 ).

15.

Okrem toho tvrdia, že uvedená jednomesačná lehota je v každom prípade zjavne krátka a že vzhľadom na veľký počet dotknutých osôb boli právnici preťažení a nemohli preskúmať všetky situácie, ktoré im boli predložené na posúdenie.

16.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že na to, aby bolo možné rozhodnúť vo veci, ktorú prejednáva, je nevyhnutné, aby Súdny dvor rozhodol o prednosti alebo účinku procesných lehôt na uplatnenie alebo uvedenie tvrdení týkajúcich sa prípadnej nekalej povahy nekalej podmienky uvedenej v exekučnom titule.

17.

IV – Analýza

A – O prípustnosti prejudiciálnej otázky

20.

BBVA vo svojich písomných pripomienkach spochybňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Po prvé tvrdí, že položená otázka je hypotetická a že nie je užitočná pre vnútroštátny súd na účely rozhodnutia sporu, ktorý tento súd prejednáva. Vnútroštátny súd totiž neuvádza predmetné zmluvné podmienky. BBVA sa po druhé domnieva, že uvedený súd je po vyhlásení rozsudku Aziz ( 10 ) schopný posúdiť sporné podmienky ex offo . BBVA po tretie tvrdí, že údajné nekalé podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, ktorej výkon sa navrhuje, už boli pred vnútroštátnym súdom namietané dvakrát.

21.

Zastávam názor, že tieto tvrdenia treba zamietnuť. V prvom rade na rozdiel od toho, čo tvrdí BBVA, požadovaný výklad práva Únie súvisí s prejudiciálnou otázkou. Ďalej sa domnievam, že vnútroštátny súd jasne uvádza dôvody, ktoré ho viedli k názoru, že na vydanie rozhodnutia potrebuje výklad práva Únie a že prejudiciálna otázka môže mať vplyv na vyriešenie sporu vo veci samej. Napokon skutočnosť, že vnútroštátny súd je po vyhlásení rozsudku Aziz ( 11 ) oprávnený ex offo prihliadnuť na existenciu takých nekalých podmienok, nemá nijaký vplyv na právo účastníkov konania vo veci samej namietať existenciu nekalých podmienok v exekučnom titule, na ktorom je založené konanie o výkone rozhodnutia.

Prejednávaná prejudiciálna otázka, tak ako ju sformuloval vnútroštátny súd, sa týka výkladu smernice 93/13 v rámci zmluvy o hypotekárnom úvere, na základe ktorej sa ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 1/2013 viedlo konanie o výkone rozhodnutia.

25.

Na úvod treba pripomenúť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie v spore, ktorý prejednáva. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prislúcha prípadne právo preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené. ( 14 ) Súdny dvor môže na tieto účely zo všetkých informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyvodiť normy a zásady práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad s prihliadnutím na predmet sporu vo veci samej. ( 15 )

26.

V prejednávanom prípade sa domnievam, že Juzgado de Primera Instancia n o 4 de Martorell svojou prejudiciálnou otázkou v skutočnosti žiada Súdny dvor, aby podal výklad zásad ekvivalencie a efektivity v rámci vykonávania článkov 6 a 7 smernice 93/13, aby uvedený súd mohol posúdiť súlad štvrtého prechodného ustanovenia s právom Únie.

27.

a) O zákone č. 1/2013

30.

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 1/2013 spotrebiteľ nemohol uplatniť prípadnú nekalú povahu podmienok zmluvy o úvere ako dôvod námietok proti výkonu rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia totiž nemohol preskúmať nekalú povahu takých podmienok ex offo ani na návrh spotrebiteľa. Spotrebiteľovi teda bola – tak v osobitnom konaní o výkone rozhodnutia týkajúceho sa majetku zaťaženého hypotékou alebo založeného, ako aj vo všeobecnom konaní o výkone rozhodnutia týkajúceho sa mimosúdnych exekučných titulov ( 16 ) – odňatá možnosť dosiahnuť, aby súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia prerušil uvedené konanie, ak také opatrenie bolo nevyhnutné na zabezpečenie účinnosti konečného rozhodnutia.

31.

Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, táto situácia sa zmenila po vyhlásení rozsudku Aziz ( 17 ). Zákonom č. 1/2013 boli zmenené a doplnené články LEC upravujúce okrem iného konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa majetku zaťaženého hypotékou alebo založeného s cieľom prispôsobiť konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou tejto judikatúre. ( 18 ) Španielsky zákonodarca konkrétnejšie zmenil a doplnil LEC jednak tým, že umožnil súdu rozhodujúcemu o výkone rozhodnutia kedykoľvek počas konania ex offo posúdiť nekalú povahu uvedených podmienok ( 19 ), a jednak tým, že doplnil nový dôvod námietok, založený na nekalej povahe zmluvnej podmienky, ktorá je základom výkonu rozhodnutia alebo ktorá určuje vymáhateľnú sumu. ( 20 ) Právna náuka považovala tieto zmeny za úplnú novinku v španielskom právnom poriadku. ( 21 )

Dôvod existencie štvrtého prechodného ustanovenia súvisí so spätným účinkom výkladu článku 3 smernice 93/13 podaného v rozsudku Aziz ( 26 ) v tom zmysle, že podaný výklad sa má uplatňovať od okamihu nadobudnutia účinnosti vykladaného ustanovenia. ( 27 ) Španielsky zákonodarca bol teda povinný vytvoriť mechanizmus umožňujúci zabrániť tomu, aby rozhodnutia, ktoré sa mali prijať v prebiehajúcich konaniach o výkone rozhodnutia, začatých podľa predchádzajúcej právnej úpravy a neskončených ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 1/2013, boli nezlučiteľné s právom Únie. ( 28 )

35.

Prejudiciálna otázka položená vnútroštátnym súdom sa týka práve tohto procesného pravidla obsiahnutého v štvrtom prechodnom ustanovení. V spore vo veci samej bola námietka založená na nekalej povahe zmluvných podmienok, ktorá bola novým dôvodom námietok stanoveným týmto zákonom, podaná po uplynutí lehoty. Vnútroštátny súd teda chce vedieť – ako to vyplýva z bodu 27 týchto návrhov –, či predmetná lehota odporuje právu Únie.

36.

Teraz sa budem venovať tejto otázke, pričom najprv sa budem zaoberať relevantnou judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa zásad ekvivalencie a efektivity, tak ako sa uplatňujú na rôzne druhy lehôt.

2. Stručné pripomenutie judikatúry Súdneho dvora

Pokiaľ ide o dodržanie zásady ekvivalencie, predpokladá to, že sporné pravidlo sa uplatňuje nezávisle od skutočnosti, či sú opravné prostriedky, ktoré majú podobný predmet a dôvody, založené na porušení práva Únie alebo na porušení vnútroštátneho práva. S cieľom preveriť, či bola dodržaná zásada ekvivalencie, prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý ako jediný priamo pozná vnútroštátne procesné náležitosti týkajúce sa opravných prostriedkov, aby preskúmal, či sú procesné náležitosti určené na zabezpečenie ochrany práv vo vnútroštátnom práve, ktoré osobám podliehajúcim jeho právomoci vyplývajú z práva Únie, v súlade s touto zásadou, a aby preskúmal tak predmet, ako aj zásadné črty údajne podobných vnútroštátnych opravných prostriedkov. Uvedený súd musí pritom skúmať podobnosť dotknutých opravných prostriedkov z pohľadu ich predmetu, príčiny a podstatných prvkov. Na určenie, či je vnútroštátne procesné ustanovenie menej výhodné, musí zohľadniť jeho postavenie v celom konaní, priebeh uvedeného konania a osobitosti týchto pravidiel. ( 30 )

40.

Pokiaľ ide o uplatňovanie zásady efektivity, Súdny dvor tiež konštatoval, že každý prípad, v ktorom sa vynára otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje, alebo nadmerne sťažuje uplatňovanie práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, priebeh konania a jeho osobitosti na rôznych stupňoch vnútroštátnych súdov. Súdny dvor uviedol, že na tento účel treba v prípade potreby vziať do úvahy základné zásady vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obhajobu, zásada právnej istoty a zásada riadneho priebehu konania. ( 31 )

44.

Po tomto stručnom opise všeobecných čŕt judikatúry týkajúcej sa zásad ekvivalencie a efektivity, tak ako sa uplatňujú na rôzne druhy lehôt, teraz rozoberiem špecifiká lehoty posudzovanej vo veci samej a následne overím, či táto lehota rešpektuje uvedené zásady práva Únie.

3. Analýza špecifík lehoty, o ktorú ide vo veci samej

45.

Lehota, o ktorú ide vo veci samej, sa vyznačuje dvoma základnými znakmi, a to jednak jednomesačná dĺžka a jednak okamih, ktorým uvedená lehota začína plynúť, teda deň nasledujúci po dni uverejnenia zákona č. 1/2013 v Boletín Oficial del Estado (ďalej len „BOE“).

a) O dĺžke lehoty

b) O okamihu, ktorým začína lehota plynúť

49.

Štvrté prechodné ustanovenie v odseku 2 druhom pododseku stanovuje, že lehota, o ktorú ide vo veci samej, začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia účinnosti zákona č. 1/2013. V tejto súvislosti štvrté záverečné ustanovenie tohto zákona stanovuje, že tento zákon nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v BOE. Odsek 4 štvrtého prechodného ustanovenia navyše spresňuje, že toto uverejnenie „predstavuje úplné a platné oznámenie na účely doručovania a počítania lehôt stanovených v odsekoch 2 a 3 tohto [prechodného ustanovenia], pričom nie je potrebné v nijakom prípade vydať na tento účel výslovné rozhodnutie“.

50.

Jednoduchšie povedané, to znamená, že španielsky zákonodarca označil uverejnenie zákona č. 1/2013 v BOE za rovnocenné procesnému doručeniu.

51.

ii) Dodržanie zásady efektivity

54.

Ako vysvetlím v nasledujúcich bodoch, viaceré aspekty mi naopak umožňujú domnievať sa, že lehota, o ktorú ide vo veci samej, znemožnila alebo nadmerne sťažila výkon práv priznaných smernicou 93/13.

55.

V prvom rade zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že v španielskom procesnom práve nie je bežné, aby procesná lehota začala plynúť dňom uverejnenia v BOE, pokiaľ nejde o prvý opravný prostriedok proti všeobecne záväznému aktu. ( 41 ) Komisia poukazuje na to, že v prípade procesných aktov v prebiehajúcom konaní lehoty spravidla začínajú plynúť doručením jednotlivých oznámení zaslaných príslušným súdom, čo zaručuje, aby dotknutá osoba alebo jej právni zástupcovia mohli plne využiť lehoty. ( 42 )

56.

V druhom rade zo spisu tiež vyplýva, že v španielskom právnom poriadku je na podanie námietky proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nevyhnutná účasť advokáta a právneho zástupcu. ( 46 ) Komisia však poukazuje na to, že takmer vo všetkých konaniach o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou sa výkon rozhodnutia vedie bez toho, aby sa povinní zúčastnili na konaní alebo podali námietku. Zložitá finančná situácia, v ktorej sa tieto osoby nachádzajú, ťažkosti spojené s námietkami proti výkonu rozhodnutia a trovy konania o výkone rozhodnutia sú okolnosťami, ktoré sú v neprospech spotrebiteľov, ktorí sa vo všeobecnosti nezúčastňujú na tomto konaní. ( 47 ) Za týchto okolností považujem za nesporné, že dotknutí spotrebitelia boli vo všeobecnosti značne vystavení riziku, že nebudú môcť podať námietku proti výkonu rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. Podľa môjho názoru toto riziko súvisí buď s potenciálne odradzujúcimi nákladmi spojenými s námietkou (povinnosť mať advokáta a právneho zástupcu), alebo s tým, že títo spotrebitelia nepoznali svoje práva, lebo sa nedozvedeli o uverejnení zákona č. 1/2013 a štvrtého prechodného ustanovenia ( 48 ), alebo – ak sa o ňom dozvedeli – bolo to neskoro, keď mimoriadna lehota už začala plynúť.

60.

V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor uviedol, že situácia, ktorá sa vyznačuje vysokým stupňom právnej neistoty, môže byť porušením zásady efektivity, pričom zdôraznil, že je nevyhnutné, aby sa lehoty dali určiť s primeraným stupňom určitosti. ( 49 ) Vo veci samej pritom skutočnosť, že prechodná lehota začala plynúť od nasledujúceho dňa po uverejnení zákona č. 1/2013 v BOE, spôsobila – ako som uviedol v bodoch 58 až 60 týchto návrhov – veľmi vysoký stupeň právnej neistoty pre povinných vo veci samej, čo považujem za neprípustné v oblasti, akou je oblasť ochrany spotrebiteľa. Podľa môjho názoru táto lehota nebola primeraná na prípravu a podanie účinného opravného prostriedku.

64.

Pokiaľ ide po tretie o počet osôb, ktoré môžu byť dotknuté štvrtým prechodným ustanovením, z pripomienok povinných vo veci samej a Komisie vyplýva, že v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 1/2013 sa viedli státisíce konaní o výkone rozhodnutia. Komisia, ktorá cituje údaje pochádzajúce zo správy Consejo General del Poder Judicial (španielska Generálna rada súdnej moci), zdôrazňuje, že v roku 2013 bolo začatých 82680 konaní o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. ( 52 )

65.

Možno sa teda na základe všetkých vyššie uvedených úvah ešte domnievať, že lehota, o ktorú ide vo veci samej, je primeranou lehotou? Dovoľte mi zapochybovať o tom.

66.

Zastávam názor, že v posudzovanom procesnom kontexte je v záujme primeraného a účinného výkonu práv, ktoré spotrebiteľom priznáva smernica 93/13, nevyhnutné, aby španielsky zákonodarca stanovil primeranú lehotu umožňujúcu spotrebiteľom namietať proti výkonu rozhodnutia, a tým zabrániť uplatňovaniu nekalých podmienok. Som presvedčený, že štvrté prechodné ustanovenie, o ktoré ide v spore vo veci samej, nedosiahlo tento cieľ.

S cieľom zaručiť ochranu sledovanú smernicou 93/13 Súdny dvor už viackrát zdôraznil, že takéto nerovné postavenie spotrebiteľa a predajcu alebo dodávateľa môže byť kompenzované iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným zmluvným stranám. ( 54 ) Tento pozitívny zásah zahŕňa najmä preskúmanie existencie nekalých podmienok príslušným súdom ex offo .

70.

Pred vyhlásením rozsudku Aziz ( 55 ) v španielskom konaní o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou také preskúmanie neexistovalo. Ako vyplýva z bodov 31 a 32 týchto návrhov, v nadväznosti na tento rozsudok získal súd oprávnenie ex offo prihliadnuť na existenciu takých podmienok. ( 56 ) Hoci je však toto preskúmanie ex offo potrebné, nepostačuje na zabezpečenie úplnej a účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľom priznáva smernica 93/13. Tak ako Komisia som teda presvedčený, že pozitívny zásah, vonkajší vo vzťahu k samotným zmluvným stranám, musí zahŕňať aj dostatočné lehoty umožňujúce spotrebiteľom účinne uplatniť svoje práva.

71.

Tiež poznamenávam, že v oblasti spotrebiteľského práva sú zásady ekvivalencie a efektivity ako obmedzenia procesnej autonómie členských štátov mimoriadne dôležité, takže Súdny dvor musí dbať na ich prísne dodržiavanie.

72.

Všetky tieto úvahy svedčia v prospech lehoty, ktorá by sa mala osobne oznámiť dotknutým osobám. Inak povedané, vada doručovania účastníkom konania by sa mala napraviť tým istým spôsobom, aký sa vo vnútroštátnom práve používa na upovedomenie povinných o existencii konania o výkone rozhodnutia začatého proti nim. Tak ako Komisia sa teda domnievam, že španielsky zákonodarca mal stanoviť, že všetci povinní v takých konaniach o výkone rozhodnutia majú byť upovedomení o možnosti podať mimoriadnu námietku v lehote jedného mesiaca od tohto upovedomenia. Toto upovedomenie mohli vykonať súdy, ktoré majú právomoc rozhodovať v konaniach o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, a to buď prostredníctvom právnych zástupcov povinných, alebo zaslaním oznámenia na adresu bydliska povinných, ak sa povinní počas konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou nezúčastnili na konaní.

74.

V dôsledku toho vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastávam názor, že so zreteľom na zásadu efektivity články 6 a 7 smernice 93/13 bránia vnútroštátnemu prechodnému ustanoveniu, o aké ide vo veci samej, ktoré stanovuje pre spotrebiteľov jednomesačnú prekluzívnu lehotu, ktorá sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni uverejnenia zákona, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, na podanie námietky založenej na nekalej povahe zmluvných podmienok v prebiehajúcom konaní o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou.

V – Návrh

75.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Juzgado de Primera Instancia n o 4 de Martorell, takto:

( 6 ) BOE č. 116 z 15. mája 2013, s. 36373.

( 7 ) BOE č. 7 z 8. januára 2000, s. 575.

( 8 ) BOE č. 155 z 29. júna 2013, s. 48767.

( 9 ) C‑473/00 , EU:C:2002:705 .

( 10 ) C‑415/11 , EU:C:2013:164 .

( 11 ) C‑415/11 , EU:C:2013:164 .

( 18 ) Pozri odôvodnenia 13 a 16 zákona č. 1/2013.

( 19 ) Pozri článok 552 ods. 1 LEC. Tento článok patrí medzi všeobecné ustanovenia uplatniteľné na každé konanie o výkone rozhodnutia. Preskúmanie súdom ex offo sa teda týka tak všeobecných konaní o výkone rozhodnutia, ako aj konaní o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. Netreba však zabúdať na to, že prvý odsek štvrtého prechodného ustanovenia stanovuje, že zmeny LEC zavedené uvedeným zákonom sa uplatňujú na konania o výkone rozhodnutia začaté v čase nadobudnutia jeho účinnosti iba vo vzťahu k opatreniam na výkon rozhodnutia, ktoré sa ešte majú prijať . Podľa Komisie zo španielskych právnych predpisov jasne nevyplýva, či v neskorších fázach konania o výkone rozhodnutia (napríklad v čase prípravy dražby alebo vypratania) je stále možné vykonať také preskúmanie nekalých podmienok ex offo . Pozri vec Banco Primus (C‑421/14), v konaní pred Súdnym dvorom, v ktorej ide o podobnú otázku.

( 20 ) Pokiaľ ide o konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, pozri článok 695 ods. 1 bod 4 LEC. Čo sa týka všeobecného konania o výkone rozhodnutia, pozri článok 557 ods. 1 bod 7 LEC. Príkladom zmluvnej podmienky, ktorá je základom výkonu rozhodnutia, je ustanovenie o predčasnej splatnosti, tzv. klauzula „splatnosti dlžného zostatku“ uvedená v poistke týkajúcej sa osobného úveru.

( 21 ) Pozri najmä CORDERO LOBATO, E.: Control judicial sobre cláusulas abusivas y ejecuciones hipotecarias. In: Revista Aranzadi Doctrinal , 2, 2013, s. 205 až 212, a SÁNCHEZ GONZÁLEZ, M. P., in Revista de Derecho Comunitario Europeo , 2013, s. 327 až 344.

( 23 ) Zákon č. 1/2013 však nestanovil pre súd rozhodujúci v určovacom konaní možnosť dočasne prerušiť konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou až do vyhlásenia jeho rozhodnutia, ktorým určí, že podmienky exekučného titulu, na ktorých je založený výkon rozhodnutia, sú nekalé. Článok 698 LEC, ktorý nebol zmenený ani doplnený zákonom č. 1/2013, totiž stanovuje, že „o akejkoľvek námietke, ktorú dlžník, držiteľ v postavení tretej osoby alebo akákoľvek dotknutá osoba môžu podať a ktorá nie je zahrnutá v prechádzajúcich článkoch, vrátane tých, ktoré sa týkajú neplatnosti titulu alebo splatnosti, určitosti, zániku alebo výšky dlhu, sa rozhodne v príslušnom rozsudku bez toho, aby to viedlo k prerušeniu alebo predĺženiu súdneho konania o výkone rozhodnutia upraveného v tejto kapitole “. Konečný príklep nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou tretej osobe je teda vždy nezvratný s výnimkou výnimočného prípadu, keď tento spotrebiteľ uskutočnil predbežný zápis návrhu na zrušenie hypotéky ešte pred zápisom poznámky na okraji o vydaní osvedčenia o ťarchách. Pozri rozsudky Aziz ( C‑415/11 , EU:C:2013:164 , body 55 až 59 ), ako aj Sánchez Morcillo a Abril García ( C‑169/14 , EU:C:2014:2099 , bod 42 ). V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že „bez takejto možnosti [prerušenia konania] by vo všetkých prípadoch, v ktorých sa… uskutočnil výkon rozhodnutia týkajúci sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou ešte predtým, než súd rozhodujúci v určovacom konaní vydá rozhodnutie o vyhlásení nekalej povahy zmluvnej podmienky tvoriacej základ hypotéky, a teda vyhlási konanie o výkone rozhodnutia za neplatné, takéto rozhodnutie mohlo uvedenému spotrebiteľovi zabezpečiť iba ochranu a posteriori výlučne formou odškodnenia, čo by bolo len čiastočným a nedostatočným riešením, ktoré nie je primeraným ani účinným prostriedkom na zabránenie uplatňovaniu takejto podmienky – čo je v rozpore s tým, čo stanovuje článok 7 ods. 1 smernice 93/13“. Pozri rozsudok Aziz ( C‑415/11 , EU:C:2013:164 , bod 60 ), ako aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Aziz ( EU:C:2012:700 , bod 50 ). Pozri tiež rozsudok Sánchez Morcillo a Abril García ( C‑169/14 , EU:C:2014:2099 , bod 50 ). Podľa niektorých autorov rozhodnutie španielskeho zákonodarcu nepriznať možnosť prerušiť konanie súdu rozhodujúcemu v určovacom konaní, ale súdu rozhodujúcemu o výkone rozhodnutia, súvisí s rešpektovaním účelu konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. Pozri najmä BENALOCHE PALAO, J.: Cláusulas abusivas y suspensión de la ejecución hipotecaria: una práctica equivocada. In: La Ley , 2014, č. 86, s. 1 až 6.

( 30 ) Pozri najmä rozsudok Rosado Santana ( C‑177/10 , EU:C:2011:557 , bod 90 ).

( 31 ) Rozsudky Peterbroeck ( C‑312/93 , EU:C:1995:437 , bod 14 ) a Asturcom Telecomunicaciones ( C‑40/08 , EU:C:2009:615 , bod 39 ).

( 32 ) Pozri rozsudky Rewe‑Zentralfinanz a Rewe‑Zentral ( 33/76 , EU:C:1976:188 , bod 5 ), Marks & Spencer ( C‑62/00 , EU:C:2002:435 , bod 35 ), Grundig Italiana ( C‑255/00 , EU:C:2002:525 , bod 34 ), ako aj Kempter ( C‑2/06 , EU:C:2008:78 , bod 35 ).

( 33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Sopropé ( C‑349/07 , EU:C:2008:746 , bod 40 ) a Pontin ( C‑63/08 , EU:C:2009:666 , bod 48 ).

( 34 ) Pozri rozsudky Samba Diouf ( C‑69/10 , EU:C:2011:524 , bod 66 ) a Texdata Software ( C‑418/11 , EU:C:2013:588 , bod 80 ).

( 35 ) Pozri rozsudky Marks & Spencer ( C‑62/00 , EU:C:2002:435 , bod 38 ), Grundig Italiana ( C‑255/00 , EU:C:2002:525 , bod 37 ) a Test Claimants in the Franked Investment Income Group Litigation ( C‑362/12 , EU:C:2013:834 , bod 37 ).

( 42 ) Článok 133 ods. 1 LEC stanovuje, že „lehoty začínajú plynúť dňom nasledujúcim po dni uskutočnenia oznamovacieho úkonu, s ktorým zákon spája začiatok lehoty, a započítava sa do nich posledný deň lehoty, ktorý sa končí o polnoci“. Články 149 LEC až 168 LEC, ktoré sa týkajú súdnych oznamovacích úkonov, stanovujú, že procesné oznámenia sa doručujú zástupcom účastníkov konania alebo účastníkom konania, ak účastníci konania nie sú zastúpení, alebo zaslaním oznámenia na adresu bydliska, ak ide o prvú výzvu alebo predvolanie (článok 155 LEC). Ak nie je možné určiť bydlisko odporcu, možno vykonať oznámenie vyhláškou (článok 164 LEC), čo má výnimočnú povahu. Toto ustanovenie spresňuje, že „na návrh účastníka konania a na jeho náklady sa oznámenie uverejní v úradnom vestníku provincie alebo autonómnej oblasti, v [BOE] alebo v denníku s celoštátnou alebo provinčnou pôsobnosťou“.

( 43 ) Pozri rozsudky Samba Diouf ( C‑69/10 , EU:C:2011:524 , body 67 a 68 ), Texdata Software ( C‑418/11 , EU:C:2013:588 , bod 81 ), ako aj Banco Español de Crédito ( C‑618/10 , EU:C:2012:349 , bod 54 ).

( 44 ) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) ( Ú. v. ES L 348, s. 1 ; Mim. vyd. 05/002, s. 110).

( 45 ) Pozri rozsudok Pontin ( C‑63/08 , EU:C:2009:666 , body 62 až 65 ). V tejto veci sa Súdny dvor vyjadril v neprospech uvedenej prekluzívnej lehoty najmä vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádza žena na začiatku tehotenstva.

( 48 ) Pozri rozsudok Banco Español de Crédito ( C‑618/10 , EU:C:2012:349 , bod 54 ).

( 49 ) Pozri najmä rozsudok Danske Slagterier ( C‑445/06 , EU:C:2009:178 , bod 33 ).

( 50 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Sopropé ( C‑349/07 , EU:C:2008:746 , bod 40 ) a Pontin ( C‑63/08 , EU:C:2009:666 , bod 48 ).

( 51 ) Nehnuteľnosťou dotknutou v spore vo veci samej je parkovacie miesto. Na pojednávaní však povinní vo veci samej uviedli, že nemohli namietať proti konaniu o výkone rozhodnutia týkajúceho sa ich bytu, lebo toto konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou sa uskutočnilo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 1/2013. Pokiaľ ide o ich parkovacie miesto, ako vyplýva z bodu 35 týchto návrhov, námietka založená na nekalej povahe zmluvných podmienok, novom dôvode námietok stanovenom uvedeným zákonom, bola podaná po uplynutí lehoty.

( 52 ) Pokiaľ ide o predchádzajúce roky, v tejto správe je uvedených 91622 konaní o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v roku 2012, 77854 takých konaní v roku 2011, 96636 takých konaní v roku 2010 a 93319 takých konaní v roku 2009.

( 53 ) Pozri rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores ( C‑240/98 až C‑244/98 , EU:C:2000:346 , bod 25 ), Mostaza Claro ( C‑168/05 , EU:C:2006:675 , bod 25 ), Asturcom Telecomunicaciones ( C‑40/08 , EU:C:2009:615 , bod 29 ), Barclays Bank ( C‑280/13 , EU:C:2014:279 , bod 32 ), Aziz ( C‑415/11 , EU:C:2013:164 , bod 44 ), ako aj Sánchez Morcillo a Abril García ( C‑169/14 , EU:C:2014:2099 , bod 22 ).