C-113/14

proti

Európskemu parlamentu,

Rade Európskej únie

„Žaloba o neplatnosť — Voľba právneho základu — Zmluva o FEÚ — Článok 43 ods. 2 a 3 — Spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami — Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 — Článok 7 — Nariadenie (EÚ) č. 1370/2013 — Článok 2 — Opatrenia týkajúce sa stanovovania cien — Referenčné prahy — Intervenčné ceny“

I – Úvod

1.

V prejednávanej veci, ktorá je treťou vecou týkajúcou sa článku 43 ods. 2 a 3 ZFEÚ, podala Spolková republika Nemecko žalobu proti Parlamentu a Rade z dôvodu, že tieto inštitúcie prijali právne predpisy na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ namiesto článku 43 ods. 3 ZFEÚ. ( 5 ) Domáha sa zrušenia článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (ďalej len „nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov“) ( 6 ), ktoré bolo prijaté riadnym legislatívnym postupom na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ, ako aj článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1370/2013 (ďalej len „nariadenie o stanovovaní“) ( 7 ), ktoré bolo prijaté na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ.

5.

Súdny dvor bude teda musieť opätovne stanoviť podmienky, za akých musia byť prijímané legislatívne či iné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva alebo rybolovu v súlade s riadnym legislatívnym postupom alebo samotnou Radou.

6.

Z ústavného hľadiska má táto otázka veľký význam. ( 8 ) Súdny dvor bude mať príležitosť pripomenúť politickým inštitúciám, že voľbu právneho základu aktu nedefinujú postupy, ale naopak, právny základ aktu určuje postupy, ktoré treba dodržať na účely jeho prijatia. ( 9 )

II – Právny rámec

8.

V článku 43 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje:

„Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom ustanovia spoločnú organizáciu trhu ustanovenú v článku 40 ods. 1 a iné ustanovenia potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.“

9.

V článku 43 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje:

„Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností.“

(5)

Na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ Rada prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení. V záujme jasnosti by sa v prípade uplatnenia článku 43 ods. 3 ZFEÚ malo toto nariadenie výslovne odvolávať na skutočnosť, že Rada prijme opatrenia na uvedenom právnom základe.

…

(10)

S cieľom stabilizovať trhy a zabezpečiť primeranú životnú úroveň pre poľnohospodárov sa vytvoril diferencovaný systém podpory trhu podľa jednotlivých sektorov a zaviedli sa režimy priamej podpory, pričom sa zohľadnili rôzne potreby v každom z týchto sektorov na jednej strane a vzájomná závislosť medzi rôznymi sektormi na strane druhej. Uvedené opatrenia majú formu verejnej intervencie alebo vyplatenia pomoci na súkromné skladovanie. Naďalej je potrebné zachovať opatrenia na podporu trhu, ktoré však treba zároveň zefektívniť a zjednodušiť.

…

Článok 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov s názvom „Referenčné prahy“, ktorý je uvedený v časti „Úvodné ustanovenia“ tohto nariadenia, stanovuje:

„1. Stanovujú sa tieto referenčné prahy:

a)

pokiaľ ide o sektor obilnín, 101,31 [eur] za tonu, týkajúci sa veľkopredajnej etapy tovaru dodaného do skladu pred naložením;

b)

pokiaľ ide o sektor ryže, 150 [eur] za tonu ryže štandardnej kvality, ako sa vymedzuje v prílohe III bode A, týkajúci sa veľkopredajnej etapy tovaru dodaného do skladu pred naložením;

d)

pokiaľ ide o sektor hovädzieho a teľacieho mäsa, 2224 [eur] za tonu pre jatočné telá hovädzieho dobytka samčieho pohlavia triedy mäsitosti/pretučnenosti R3, ako sa stanovuje v stupnici Únie na klasifikáciu jatočných tiel hovädzieho dobytka vo veku ôsmich a viac mesiacov uvedenej v prílohe IV bode A;

e)

pokiaľ ide o sektor mlieka a mliečnych výrobkov:

i)

246,39 [eur] za 100 kg masla;

ii)

jatočné telá s hmotnosťou od 120 do 180 kg: trieda mäsitosti R;

g)

pokiaľ ide o sektor olivového oleja a stolových olív:

i)

1779 [eur] za tonu extra panenského olivového oleja;

Článok 15 uvedeného nariadenia s názvom „Cena vo verejnej intervencii“ stanovuje:

„1. Cena vo verejnej intervencii je:

a)

cena, za ktorú sa výrobky nakúpia v rámci verejnej intervencie, ak sa nákup uskutočňuje pri pevnej cene, alebo

b)

maximálna cena, za ktorú sa výrobky oprávnené na verejnú intervenciu môžu nakúpiť, ak sa nákup uskutoční prostredníctvom verejnej súťaže.

(3)

Mala by sa stanoviť výška ceny vo verejnej intervencii, za ktorú sa uskutočňuje nákup pri pevnej cene alebo vo verejných súťažiach vrátane prípadov, pre ktoré môže byť potrebná úprava cien vo verejnej intervencii. …“

14.

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Rozsah pôsobnosti“ stanovuje:

„V tomto nariadení sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, poplatkov, pomoci a kvantitatívnych obmedzení súvisiacich s jednotnou spoločnou organizáciou poľnohospodárskych trhov vytvorenou nariadením [o jednotnej spoločnej organizácii trhov].“

15.

c)

pri hovädzom a teľacom mäse neprekročí výšku uvedenú v článku 13 ods. 1 písm. c) nariadenia [o jednotnej spoločnej organizácii trhov].

2. Pri pšenici letnej, pšenici tvrdej, jačmeni, kukurici a nelúpanej ryži sa ceny vo verejnej intervencii uvedené v odseku 1 upravia zvýšením alebo znížením oproti cenám cien založeným na hlavných kritériách kvality pre tieto výrobky.

3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými určí zvýšenia alebo zníženia ceny vo verejnej intervencii pre výrobky uvedené v odseku 2 tohto článku a za podmienok ustanovených v uvedenom odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.“

III – Okolnosti predchádzajúce sporu

16.

Dňa 4. júla 2012 Parlament schválil správu svojho Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, kde sa v dôvodovej správe konštatovalo, že návrh nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov predložený Komisiou ohrozuje výsady, ktoré normotvorcovi priznáva článok 43 ods. 2 ZFEÚ, a z tohto dôvodu navrhol „zrušiť všetky ustanovenia týkajúce sa článku 43 ods. 3 [ZFEÚ]“.

20.

Predsedníctvo Rady 13. septembra 2012 zaslalo Osobitnému výboru pre poľnohospodárstvo pracovný dokument, v ktorom uvádza, že podľa jeho názoru by iba Rada mala stanovovať okrem iného referenčné ceny poľnohospodárskych výrobkov, ktoré môžu byť predmetom verejných intervencií, v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ. Podľa zhrnutia Rady ( 11 ) bolo toto stanovisko prijaté 17. septembra 2012 na následnej schôdzi Osobitného výboru pre poľnohospodárstvo „veľkou väčšinou“ členských štátov.

21.

Generálny sekretariát Rady následne predložil 12. septembra 2012 návrh nariadenia o stanovovaní, ktorý okrem intervenčných cien obsahoval aj „referenčné ceny“. Tento návrh bol prijatý Osobitným výborom Rady pre poľnohospodárstvo 5. novembra 2012.

22.

Predsedníctvo Rady predložilo 21. júna 2013 pracovný dokument týkajúci sa prípravy schôdze v dňoch 24. a 25. júna 2013, ktorý odrážal stav trialógov. Tento dokument zahŕňal „referenčné ceny“.

26.

Dňa 25. júna 2013 predsedníctvo Rady predložilo dodatok k uvedenému pracovnému dokumentu, v ktorom sa opätovne uvádzali pretrvávajúce sporné body. Pod názvom „Positions on Article 43(3) related provisions“ (Stanoviská k ustanoveniam súvisiacim s článkom 43 ods. 3) týkajúcim sa návrhu nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov navrhovalo ako kompromisné riešenie („landing zone“) použitie pojmu „referenčný prah“.

27.

V noci z 25. na 26. júna 2013, po niekoľkých prerušeniach zasadnutia, sa napokon kvalifikovanou väčšinou v Rade vyhovelo žiadosti Parlamentu o zahrnutie referenčných cien, ktoré boli od tej chvíle nazvané „referenčné prahy“, do článku 7 tohto nariadenia. Nemecká vláda a vláda Spojeného kráľovstva sa však nevyslovili v prospech tejto zmeny všeobecného zamerania a zdržali sa hlasovania.

28.

Nemecká vláda v tejto súvislosti vyhlásila, že z rôznych dôvodov nemôže podporiť niektoré z návrhov obsiahnutých v návrhu nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov. Podľa jej názoru prináleží výhradne Rade v zmysle článku 43 ods. 3 ZFEÚ, aby na návrh Komisie prijala okrem iného „opatrenia týkajúce sa stanovovania cien“. Nemecká vláda usúdila, že je neprijateľné vylúčiť toto pravidlo o rozdelení právomocí medzi inštitúcie Únie, a oznámila, že preto tento návrh nariadenia odmieta.

32.

V okamihu hlasovania o prijatí nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktoré sa konalo 16. decembra 2013, sa nemecká vláda teda vyslovila proti prijatiu návrhu, a vláda Spojeného kráľovstva sa zdržala hlasovania. Pri hlasovaní o prijatí nariadenia o stanovovaní, ktoré sa konalo v ten istý deň, sa nemecká vláda aj vláda Spojeného kráľovstva zdržali hlasovania. Pri tej príležitosti Rada „potvrdila“ v zápisnici zo svojho zasadnutia, že „jediným cieľom jej rozhodnutia smerujúceho k tomu, aby sa nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov týkalo otázok spadajúcich pod článok 43 ods. 3 ZFEÚ, je za výnimočných okolností tohto trialógu umožniť kompromis“ a že „toto rozhodnutie neovplyvní stanovisko, ktoré bude Rada v budúcnosti naďalej zastávať, aby bránila výsady, ktoré jej boli priznané Lisabonskou zmluvou“.

IV – Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania

33.

Nemecká vláda navrhla, aby Súdny dvor zrušil obe napadnuté ustanovenia, ale zachoval ich účinky až do nadobudnutia účinnosti právnych predpisov prijatých na správnom právnom základe, a aby zaviazal Parlament a Radu na náhradu trov konania.

37.

Všetci vyššie uvedení účastníci konania sa zúčastnili pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 3. februára 2016.

V – Analýza

A – O prípustnosti

1. Hlavné tvrdenia účastníkov konania

38.

41.

Ani poňatie celého nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktoré má skôr široký tematický záber, ani obsah článku 7 uvedeného nariadenia alebo vzťah medzi referenčnými prahmi a intervenčnými cenami ( 13 ) nenaznačujú neoddeliteľnosť napadnutého ustanovenia. Nie je mi známa žiadna zásadná skutočnosť, ktorá by umožňovala tvrdiť, že ak by sa malo napadnuté ustanovenie zrušiť, zmenila by sa tým podstata nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov.

42.

Domnievam sa preto, že táto žaloba je prípustná.

B – O veci samej

1. Návrh na zrušenie článku 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov

45.

Nemecká vláda poukazuje na znenie článku 43 ods. 3 ZFEÚ a zdôrazňuje, že podľa tohto ustanovenia, ktoré nijako nerozlišuje medzi cenami v úzkom a širokom zmysle slova, ale všeobecne ich označuje ako „opatrenia týkajúce sa stanovovania cien“, patria všetky základné prvky stanovovania cien do právomoci Rady. Keďže článok 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov stanovuje presnú menovú jednotku pre určité poľnohospodárske výrobky a článok 2 nariadenia o stanovovaní vymedzuje pojem „intervenčná cena“ ako určité percento z „referenčného prahu“, sú intervenčné ceny a referenčné ceny úzko viazané na trhové ceny a článok 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov je základným prvkom stanovovania cien.

46.

So zreteľom na ciele článku 43 ods. 3 ZFEÚ nemecká vláda ďalej uvádza, že článok 7 ods. 2 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov stanovuje, že referenčné prahy sa aktualizujú podľa vývoja vo výrobe a na trhu a Komisia je poverená pravidelným preskúmavaním referenčnej ceny, a najmä vývoja vo výrobe a pravdepodobného vývoja na trhu. Pokiaľ má príslušný normatívny orgán reagovať rýchlo, pružne a účinne na narušenie trhu, táto reakcia by bola oveľa rýchlejšia, ak by Rada, ktorá sa na rozdiel od systému „pred Lisabonom“ už nemusí radiť s Parlamentom, mala príslušnú právomoc.

47.

Pokiaľ ide o vzťah medzi druhým a tretím odsekom článku 43 ZFEÚ, nemecká vláda tvrdí, že článok 43 ods. 3 ZFEÚ nezahŕňa do rozsahu svojej pôsobnosti odsek 2, resp. že sa tieto dva odseky prinajmenšom vzájomne vylučujú. Podľa nemeckej vlády v každom prípade neexistuje medzi týmito dvoma odsekmi, ktoré predstavujú dva rôzne a nezávislé právne základy, žiadna hierarchia.

ii) Rada a vlády, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci

51.

Rada, ako aj obe vlády ako vedľajší účastníci konania, podporujú tvrdenia nemeckej vlády. Rada navyše uvádza s odkazom na článok 294 ods. 1 ZFEÚ, že Zmluvy nijako nepodporujú hypotézu, podľa ktorej má riadny legislatívny postup prednosť pred ustanoveniami, ktorými sa ustanovuje prijímanie nelegislatívnych aktov. Vlády, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, podotýkajú, že podľa ich názoru článok 43 ods. 3 ZFEÚ predstavuje lex specialis vo vzťahu k širším opatreniam ustanoveným v článku 43 ods. 2 ZFEÚ.

iii) Parlament a Komisia

52.

Parlament podporovaný Komisiou súhlasí s názorom nemeckej vlády, že odseky 2 a 3 článku 43 ZFEÚ predstavujú dva rôzne právne základy, hoci medzi nimi existuje, ako zdôrazňuje Parlament, silný kontextový vzťah. Oba tieto orgány však tvrdia, že článok 43 ods. 3 ZFEÚ priznáva Rade iba veľmi osobitnú právomoc výkonnej povahy, ktorou je presné a konečné stanovenie výšky cien. Všetky iné opatrenia patria do pôsobnosti článku 43 ods. 2 ZFEÚ, čo vyplýva z odkazu v tomto poslednom uvedenom ustanovení na článok 40 ZFEÚ a zo znenia článku 40 ods. 1 a, a fortiori , 2 ZFEÚ, v ktorom sa medzi hlavnými prvkami, ktoré môžu tvoriť spoločnú organizáciu trhu, výslovne uvádza regulácia cien.

55.

Pokiaľ ide o označenie „referenčné prahy“, ktoré boli tak v nariadení č. 1234/2007, ako aj v rámci rokovaní o reforme SPP, nazývané „referenčnými cenami“, Parlament poznamenáva, že názov článku 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov bol zmenený a doplnený tak, aby zodpovedal požiadavke Rady. Pre Komisiu bolo niekdajšie označenie „referenčné prahy“ zavádzajúce, pretože „referenčné ceny“ už boli prahovými hodnotami, ktorými sa riadilo stanovovanie skutočných cien, a mali iba orientačnú funkciu.

56.

V súvislosti s odkazom nemeckej vlády na niekdajší systém spoločnej organizácie trhov sa Parlament a Komisia domnievajú, že táto vláda opomína skutočnosť, že nariadenie č. 1234/2007 bolo prijaté podľa iného právneho základu, a to podľa článku 37 ES.

57.

Pokiaľ ide o tvrdenie nemeckej vlády, že ak by článok 7 nariadenia mohol byť založený na článku 43 ods. 2 ZFEÚ, bol by tým ohrozený potrebný účinok článku 43 ods. 3 ZFEÚ, Parlament sa domnieva, že prijatie nariadenia o stanovovaní ako takého postačuje na preukázanie potrebného účinku článku 43 ods. 3 ZFEÚ.

60.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že voľba právneho základu aktu Únie musí byť založená na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť súdne preskúmané, medzi ktoré patria najmä účel alebo inak povedané cieľ a obsah tohto aktu. ( 14 ) Zohľadniť možno tiež legislatívny kontext. ( 15 ) Voľbu právneho základu aktu nedefinujú postupy, ale naopak, právny základ aktu určuje postupy, ktoré treba dodržať na účely jeho prijatia. ( 16 ) Ak preskúmanie opatrenia preukáže, že sleduje dvojaký cieľ alebo že obsahuje dve zložky, a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno označiť za hlavný cieľ alebo hlavnú zložku, zatiaľ čo druhý cieľ alebo zložka má doplňujúcu povahu, musí byť akt založený na jedinom právnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka. ( 17 )

61.

V prípade, že ide o opatrenie, ktoré naraz sleduje viacero cieľov alebo ktoré má viacero zložiek, ktoré sú navzájom nerozlučne spojené bez toho, aby jeden cieľ alebo jedna zložka boli doplňujúcimi vo vzťahu k ostatným, Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ sa takto majú uplatniť rôzne ustanovenia Zmluvy, takéto opatrenie sa môže zakladať výnimočne na rôznych príslušných právnych základoch. ( 18 ) Súdny dvor však už v minulosti rozhodol, že uplatnenie dvojakého právneho základu je vylúčené, ak sú konania ustanovené pre jeden alebo druhý z týchto základov nezlučiteľné. ( 19 )

ii) Pripomenutie judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa právneho základu: článok 43 ZFEÚ

62.

V rozsudku Venezuela ( 23 ) však Súdny dvor nedefinoval, čo podľa neho znamenajú výrazy „politické rozhodnutie“ a opatrenia, ktoré sú „predovšetkým technickej povahy“. V tejto súvislosti si kladiem otázku, či sa tieto dva pojmy navzájom nevylučujú. Ako by sa malo napríklad určiť opatrenie, ktoré sa javí ako technické, ale má výrazný vplyv na rozpočet? Nejde tiež o opatrenie obsahujúce „politické rozhodnutie“?

66.

V druhej veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 1. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada (ďalej len „rozsudok treska“) ( 24 ), Súdny dvor zrušil nariadenie Rady, ktorým sa zavádza dlhodobý plán pre populácie tresky ( 25 ), pretože sa domnieval, že Rada ešte raz prekročila právomoci, ktoré jej priznáva článok 43 ods. 3 ZFEÚ.

67.

70.

Z rozsudkov, ktoré Súdny dvor doposiaľ vyhlásil, vyplýva, že hoci akty prijaté na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ nepredstavujú legislatívne akty, nepredstavujú ani jednoduché vykonávacie opatrenia, ako sú tie, ktoré stanovuje článok 291 ods. 2 ZFEÚ. Právni teoretici poväčšine zastávajú názor, že ide o nezávislú právomoc sui generis , ( 33 ) čo vyplýva aj z návrhov, ktoré vo veci Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada ( 34 ) predniesla generálna advokátka Kokott.

71.

Okrem toho skutočnosť, že postup ustanovený článkom 43 ods. 3 ZFEÚ sa neoznačuje ako „riadny legislatívny postup“, nemá žiadny vplyv na jeho vzťah k tomuto poslednému uvedenému postupu. Každý z postupov podľa odsekov 2 a 3 článku 43 ZFEÚ spočíva na samostatnom právnom základe v Zmluve. Vzhľadom na jasné znenie článku 294 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého sa riadny legislatívny postup uplatní v prípade, že naň zmluvy odkazujú, je podľa mňa len ťažko mysliteľné, aby sa dalo implicitne hovoriť o prednostnom postupe, ktorý by určitým spôsobom prevládal nad inými postupmi. ( 35 )

72.

Vyššie citovaná judikatúra naopak neumožňuje vyrovnať sa s tvrdením, podľa ktorého sa právny základ článku 43 ods. 3 ZFEÚ môže uplatniť len vtedy, ak sa prijali opatrenia podľa článku 43 ods. 2 ZFEÚ ( 36 ). Súdny dvor nedospel k záveru, že každé samostatné rozhodnutie zahŕňajúce politické úvahy teraz nutne spadá pod článok 43 ods. 2 ZFEÚ. ( 37 )

Článok 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktorý je uvedený v časti „Úvodné ustanovenia“ tohto nariadenia, sa nazýva „Referenčné prahy“. Podľa jeho odseku 1 sú referenčné prahy stanovené v jednotke euro za tonu alebo euro za 100 kg pre celý rad poľnohospodárskych výrobkov. Podľa odseku 2 „Komisia reviduje referenčné prahy…, pričom zohľadňuje objektívne kritériá, najmä vývoj vo výrobe, náklady na výrobu (predovšetkým vstupy) a pravdepodobný vývoj na trhu“. V rovnakom odseku sa stanovuje, že „v prípade potreby sa [tieto] prahy aktualizujú v súlade s bežným legislatívnym postupom na základe vývoja vo výrobe a na trhu“.

76.

Nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov však neposkytuje žiadnu abstraktnú alebo dokonca jednoducho „politickú“ ( 38 ) definíciu „referenčného prahu“.

77.

Článok 15 ods. 1 nariadenia o spoločnej organizácii trhov uvádza, že „cena vo verejnej intervencii“ je cena, za ktorú sa výrobky nakúpia v rámci verejnej intervencie, ak sa nákup uskutočňuje pri pevnej cene [písm. a)], alebo maximálna cena, za ktorú sa výrobky oprávnené na verejnú intervenciu môžu nakúpiť, ak sa nákup uskutoční prostredníctvom verejnej súťaže [písm. b)]. Článok 15 ods. 2 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov spresňuje, že „opatrenia týkajúce sa stanovenia výšky ( 39 ) ceny vo verejnej intervencii vrátane zvýšení a znížení prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 [ZFEÚ]“. Odôvodnenie 12 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov stanovuje, že „je vhodné rozlišovať medzi referenčnými prahmi a intervenčnými cenami a intervenčné ceny by sa mali vymedziť“.

81.

V bežnej reči znamená „cena“ výmenný pomer medzi tovarom alebo službou a peniazmi. ( 41 ) Podľa tejto definície predstavujú intervenčné ceny stanovené nariadením o stanovovaní cien nepochybne ceny. Presná suma, za ktorú sa výrobky nakupujú, tu priamo vyplýva z uplatnenia intervenčných cien na referenčné prahy.

82.

Čo sa týka „referenčných prahov“, ak predstavujú „opatrenia týkajúce sa stanovenia cien“, nezáleží na tom, či predstavujú alebo nepredstavujú ceny. ( 42 ) Treba si teda položiť otázku, či „referenčné prahy“ predstavujú „opatrenia týkajúce sa stanovenia cien“.

83.

86.

Nezdá sa mi, že by umiestnenie článku 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov medzi „úvodné ustanovenia“ podporovalo argumentáciu Parlamentu a Komisie, podľa ktorej referenčné prahy predstavujú zásadný prvok spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov, na ktorú odkazuje článok 43 ods. 2 ZFEÚ. Pri uplatnení judikatúry Venezuela a treska by v nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov mali byť uvedené zásadné normy týkajúce sa spoločnej organizácie trhov. Toto nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov však vôbec nevymedzuje pojem referenčné prahy ako „zásadný prvok“. ( 45 )

87.

Podľa môjho názoru ide skôr o zásadný prvok na stanovenie intervenčnej ceny , čo znamená, že nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov nie je tým správnym miestom pre toto ustanovenie.

88.

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého zohľadnenie referenčných prahov v niekoľkých ďalších ustanoveniach nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov a nariadenia o stanovovaní potvrdzuje okrem intervenčných cien aj politický význam a nevyhnutnosť uvedených prahových hodnôt v zmysle článku 43 ods. 2 ZFEÚ, stačí konštatovať, že normotvorca Únie, ktorý v inej súvislosti odkazuje na určitý pojem, v prejednávanej veci na referenčné prahové hodnoty, nemôže zbaviť Radu právomocí, ktoré vyplývajú z článku 43 ods. 3 ZFEÚ.

92.

Všetky vyššie uvedené úvahy ma vedú k tomu, aby som stanovenie referenčných prahov uvedených v článku 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov označil za „opatrenia týkajúce sa stanovovania cien“ v zmysle článku 43 ods. 3 ZFEÚ.

93.

Ďalej treba zdôrazniť, že normotvorcom, teda Parlamentu a Rade, neprináleží vymedziť rozsah článku 43 ods. 3 ZFEÚ podľa toho, či tvorí alebo netvorí právne predpisy na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ. Ak by to tak bolo, mohlo by to mať za následok, rovnako ako v prejednávanej veci, že by bol článok 43 ods. 3 ZFEÚ zbavený potrebného účinku. Rozsah pôsobnosti tohto článku teda vymedzujú členské štáty ako suverénne zmluvné strany, a nie politické orgány. Tu treba tiež odmietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého je to súčasť politického procesu vyjednávania. Hoci sa zdá, že je táto vec obyčajným sporom medzi inštitúciami, ( 46 ) tento proces je ohraničený práve právomocami ustanovenými zmluvami. Odlišný výklad by politickým orgánom udelil právomoc presiahnuť rámec stanovený zmluvami.

94.

Keďže sa napokon oba právne základy článku 43 ZFEÚ navzájom líšia v tom zmysle, že sa vzájomne vylučujú, vyššie citovaná judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa voľby právneho základu aktu Únie a prípadného použitia dvojakého právneho základu ( 47 ) nie je pre prejednávanú vec relevantná. Z tejto judikatúry však jasne vyplýva, že uplatnenie dvojakého právneho základu je vylúčené, ak sú postupy ustanovené pre jeden alebo druhý z týchto základov nezlučiteľné. ( 48 )

Pokiaľ ide o článok 2 nariadenia o stanovovaní cien, nemecká vláda tvrdí, že toto ustanovenie musí byť v prípade zrušenia článku 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov takisto zrušené z dôvodov jasnosti a právnej istoty, pretože bez tohto posledného uvedeného ustanovenia sa článok 2 nariadenia o stanovovaní nebude môcť uplatňovať a nebude mať ani žiadne účinky. Okrem toho by tento článok svojím odkazom na článok 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov vyvolával nesprávny dojem, že bol prijatý na správnom právnom základe.

b) Posúdenie

97.

Ako už jasne vyplýva zo znenia článku 2 nariadenia o stanovovaní, v tomto ustanovení sa neuvádza žiadna presná suma, ktorá by mohla byť základom verejnej intervencie na poľnohospodárskom trhu. Tento článok naopak spája verejnú intervenciu pre každý dotknutý výrobok s konkrétnym vzťahom medzi trhovou cenou a sumou uvedenou pre tento výrobok v článku 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov. Zrušenie článku 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktoré navrhujem Súdnemu dvoru, by tak úplne zbavilo článok 2 nariadenia o stanovovaní akéhokoľvek uplatniteľného obsahu.

98.

Za týchto okolností by sa mal článok 2 nariadenia o stanovovaní, ktorý by sa v dôsledku zrušenia článku 7 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov už nemohol uplatňovať, takisto zrušiť z dôvodu jasnosti a právnej istoty.

Súdny dvor sa v rozsudkoch Venezuela ( 49 ) a treska ( 50 ) obšírne zaoberal podmienkami zachovania určitých účinkov zrušeného ustanovenia podľa odseku 2 článku 264 ZFEÚ. Podľa tejto judikatúry vzhľadom na dôvody súvisiace s právnou istotou možno účinky takéhoto aktu zachovať najmä v prípade, keby okamžité účinky jeho zrušenia mali pre dotknuté osoby závažné negatívne následky a keď zákonnosť napadnutého aktu nie je napadnutá z dôvodov jeho cieľa alebo obsahu, ale z dôvodov nedostatku právomoci jeho autora alebo pre porušenie základných formálnych náležitostí. K týmto dôvodom patrí najmä nesprávne posúdenie týkajúce sa právneho základu napadnutého aktu. ( 51 )

101.

Zrušenie oboch napadnutých ustanovení s okamžitým účinkom by nepriaznivo ovplyvnilo celistvosť systému verejných intervencií, ktorý nepochybne predstavuje od začiatku základný prvok SPP. Nepripadá mi ani ako nutné, ani ako opodstatnené spôsobiť prerušenie systému intervencií ako takého, ktoré by prinajmenšom na niekoľko mesiacov vyvolalo u európskych poľnohospodárov vážnu neistotu.

102.

Ak teda ani žalobkyňa, ani žalovaní, ani Komisia alebo vlády, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, nespochybnili zákonnosť oboch napadnutých ustanovení z pohľadu ich účelu alebo obsahu, nemyslím si, že by niečo bránilo tomu, aby sa zachovali účinky uvedených ustanovení do chvíle, keď v primeranej lehote nadobudne účinnosť nová právna úprava prijatá na správnom právnom základe.

VI – O trovách

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:

—

zrušil článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007,

—

zrušil článok 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1370/2013 zo 16. decembra 2013, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami,

—

( 2 ) Milovníci komiksov iste poznajú parafrázu textu uvedeného na prvej stránke každého dobrodružstva Asterixa. Budem si dávať pozor, aby som pri porovnávaní v tejto veci nezašiel ešte ďalej.

( 3 ) Podľa článku 37 ods. 2 tretieho pododseku ES „na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada vydá kvalifikovanou väčšinou nariadenia, smernice alebo prijme rozhodnutia, pričom sa zachováva oprávnenie Rady dávať príslušné odporúčania“.

( 4 ) Pozri rozsudky z 26. novembra 2014, Parlament a Komisia/Rada ( C‑103/12 a C‑165/12 , EU:C:2014:2400 ), a z 1. decembra 2015, Parlament a Komisia/Rada ( C‑124/13 a C‑125/13 , EU:C:2015:790 ).

( 5 ) Treba spresniť, že hoci Rada vystupuje pred Súdnym dvorom v pozícii žalovanej, v podstate uvádza podobné argumenty ako žalobkyňa.

( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 347 , 2013, s. 671).

( 7 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2013, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami ( Ú. v. EÚ L 346, 2013, s. 12 ).

( 14 ) Pozri najmä rozsudky z 26. marca 1987, Komisia/ Rada ( 45/86 , EU:C:1987:163 , bod 11 ); z 23. februára 1988, Spojené kráľovstvo/Rada ( 68/86 , EU:C:1988:85 , bod 24 ); z 11. júna 1991, Komisia/Rada ( C‑300/89 , EU:C:1991:244 , bod 10 ); zo 6. novembra 2008, Parlament/Rada ( C‑155/07 , EU:C:2008:605 , bod 34 ), ako aj z 26. novembra 2014, Parlament a Komisia/Rada ( C‑103/12 a C‑165/12 , EU:C:2014:2400 , bod 51 ).

( 15 ) Pozri rozsudok z 8. septembra 2009, Komisia/Parlament a Rada ( C‑411/06 , EU:C:2009:518 , body 64 a 65 ).

( 16 ) Pozri rozsudok z 19. júla 2012, Parlament/Rada ( C‑130/10 , EU:C:2012:472 , bod 80 ).

( 17 ) Pozri najmä rozsudky z 30. januára 2001, Španielsko/Rada ( C‑36/98 , EU:C:2001:64 , bod 59 ), a zo 6. novembra 2008, Parlament/Rada ( C‑155/07 , EU:C:2008:605 , bod 35 ).

( 18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2003, Komisia/Rada ( C‑211/01 , EU:C:2003:452 , bod 40 ) a zo 6. novembra 2008, Parlament/Rada ( C‑155/07 , EU:C:2008:605 , bod 36 ).

( 19 ) Pozri rozsudky z 11. júna 1991, Komisia/Rada ( C‑300/89 , EU:C:1991:244 , body 17 až 21 ) a z 25. februára 1999, Parlament/Rada ( C‑164/97 a C‑165/97 , EU:C:1999:99 , bod 14 ).

( 26 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 27 ) Pozri body 52 až 54 rozsudku z 1. decembra 2015, treska ( C‑124/13 a C‑125/13 , EU:C:2015:790 ).

( 28 ) V systematike Lisabonskej zmluvy je právomoc prijímať vykonávacie akty totiž všeobecne stanovená sekundárnym právom (pozri článok 291 ods. 2 ZFEÚ), na rozdiel od ustanovenia článku 43 ods. 3 ZFEÚ, teda ustanovenia, ktoré, samozrejme, patrí do oblasti primárneho práva. Okrem toho v článku 291 ods. 2 ZFEÚ je táto právomoc zverená Komisii, a nie Rade.

( 29 ) Rozsudok z 1. decembra 2015 ( C‑124/13 a C‑125/13 , EU:C:2015:790 ).

( 30 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 31 ) Pozri bod 58 uvedeného rozsudku.

( 38 ) Pozri rozsudok z 26. novembra 2014, Venezuela ( C‑103/12 a C‑165/12 , EU:C:2014:2400 , bod 50 ).

( 39 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 40 ) Treba dodať, že generálna advokátka Sharpston vo svojich návrhoch v spojených veciach Parlament a Komisia/Rada ( C‑103/12 a C‑165/12 , EU:C:2014:334 , bod 158 ) porovnávala viacero jazykových verzií článku 43 ods. 3 ZFEÚ a zdôraznila, že anglická verzia sa trocha líši od ostatných verzií tam, kde je použitý výraz „measures on“, ktorý sa zdá byť užší ako výraz „mesures relatives à“.

( 41 ) Pozri napríklad Le Nouveau Petit Robert , Paríž, 2003.

( 42 ) O otázke, či ide alebo nejde o cenu, možno dlho diskutovať. Na jednej strane možno tvrdiť rovnako ako vláda Spojeného kráľovstva, že referenčné prahy sú ceny, pretože „sú to minimálne ceny, ktoré má [SPP] udržať pre dotknuté poľnohospodárske suroviny“. Na druhej strane možno tvrdiť rovnako ako Komisia, že „len intervenčné ceny sú skutočné ceny, a to nielen v zmysle [Svetovej obchodnej organizácie], ale aj na základe bežného jazykového používania, a to tým skôr, že sa tovar kupuje len za tieto ceny“.

( 43 ) Rozsudok z 26. novembra 2014 ( C‑103/12 a C‑165/12 , EU:C:2014:2400 ).

( 50 ) Rozsudok z 1. decembra 2015 ( C‑124/13 a C‑125/13 , EU:C:2015:790 ).

( ) Pozri rozsudky z 26. novembra 2014, Venezuela ( C‑103/12 a C‑165/12 , EU:C:2014:2400 , bod 90 ), a z 1. decembra 2015, treska ( C‑124/13 a C‑125/13 , EU:C:2015:790 , bod 86 a citovaná judikatúra).