C-125/14
ECLI:EU:C:2015:195
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CC0125
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62014CC0125
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
NILS WAHL
prednesené 24. marca 2015 ( 1 )
Vec C‑125/14
Iron & Smith Kft
proti
Unilever NV
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Maďarsko)]
„Ochranná známka — Zápis národnej ochrannej známky, ktorá je zhodná so skoršou ochrannou známkou Spoločenstva alebo jej je podobná — Ochranná známka Spoločenstva s dobrým menom — Územný a hospodársky rozsah dobrého mena“
1.
Prejednávaná vec sa týka správneho výkladu článku 4 ods. 3 smernice 2008/95/ES (ďalej len „smernica“) ( 2 ). Sporným je vzájomný vzťah medzi národnou ochrannou známkou na jednej strane a ochrannou známkou Spoločenstva na strane druhej a rozsah ochrany, ktorá by sa mala poskytnúť skorším ochranným známkam Spoločenstva s dobrým menom.
2.
V tomto kontexte vznikajú dve otázky: a) ako sa má vykladať „dobré meno v Spoločenstve“ na účel článku 4 ods. 3 a b) môže sa zápis neskoršej národnej ochrannej známky v členskom štáte zamietnuť, ak nie je ochranná známka Spoločenstva, ktorá má dobré meno v iných častiach Európskej únie, v tomto členskom štáte dobre známa?
I – Právny rámec
3.
Odôvodnenie
10 v úvodnej časti smernice zdôrazňuje, že je podstatné, aby sa zabezpečilo, aby zapísané ochranné známky požívali v právnych systémoch všetkých členských štátov tú istú ochranu. Uvádza sa však, že toto by nemalo brániť členským štátom poskytnúť podľa svojho uváženia rozsiahlu ochranu ochranným známkam, ktoré majú dobré meno.
4.
Článok 4 ods. 3 smernice stanovuje relatívny dôvod zamietnutia zápisu ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú v prípade rozporu so skoršou ochrannou známkou Spoločenstva s dobrým menom. Toto ustanovenie určuje, že ochranná známka nebude zapísaná (alebo ak už bola zapísaná, tak sa vyhlási za neplatnú) v prípade, ak je zhodná so skoršou ochrannou známkou Spoločenstva alebo jej je podobná v zmysle odseku 2, a má byť zapísaná (alebo bola zapísaná) pre tovar alebo služby, ktoré sa nepodobajú tým, pre ktoré je zapísaná skoršia ochranná známka Spoločenstva, v prípade, ak má táto skoršia ochranná známka v Spoločenstve dobré meno a ak by používanie neskoršej ochrannej známky bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto skoršej ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto skoršej ochrannej známky bolo na ujmu.
5.
Článok 4 ods. 4 písm. a) smernice stanovuje podobný, hoci nepovinný dôvod na zamietnutie, pokiaľ ide o národné ochranné známky s dobrým menom v príslušnom členskom štáte.
II – Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
6.
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Unilever NV podal na základe svojej skoršej slovnej ochrannej známky Spoločenstva IMPULSE námietky voči žiadosti Iron & Smith Kft o zápis farebného obrazového označenia „be impulsive“ ako maďarskej ochrannej známky. Maďarský Národný úrad duševného vlastníctva (Szellemi Tulajdon Nemzeti Hivatal, ďalej len „maďarský úrad“) rozhodol, že Unilever vo veľkých množstvách predával a šíril tovar označený jej slovnou ochrannou známkou Spoločenstva IMPULSE v Spojenom kráľovstve a Taliansku, pričom táto ochranná známka pokrývala 5 % podiel na trhu v Spojenom kráľovstve a 0,2 % podiel na trhu v Taliansku. Na základe tohto zistenia o podiele na trhu, ktorý sa nevzťahoval na Maďarsko, maďarský úrad rozhodol, že dobré meno ochrannej známky Spoločenstva bolo preukázané v podstatnej časti Európskej únie. ( 3 ) Ďalej konštatoval, že nemožno vylúčiť nebezpečenstvo nečestného ťaženia neskoršej ochrannej známky.
7.
Vzhľadom na to, že maďarský úrad zamietol žiadosť o zápis ochrannej známky, Iron & Smith podal na Fővárosi Törvényszék (Mestský súd v Budapešti, ďalej len „vnútroštátny súd“) návrh na zrušenie rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o zápis zamietnutá. Z dôvodu pochybností o správnom výklade článku 4 ods. 3 smernice podal vnútroštátny súd návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:
„1.
Môže stačiť dobré meno, ktoré existuje v jednom členskom štáte, na preukázanie dobrého mena ochrannej známky Spoločenstva na účely článku 4 ods. 3 [smernice]… aj v prípade, ak žiadosť o zápis národnej ochrannej známky, proti ktorej boli podané námietky na základe takého dobrého mena, bola podaná v inej krajine ako v uvedenom členskom štáte?
2.
Možno uplatniť v rámci územných kritérií používaných pri skúmaní dobrého mena ochrannej známky Spoločenstva zásady stanovené [Súdnym dvorom] v súvislosti s riadnym používaním ochrannej známky Spoločenstva?
3.
Ak majiteľ skoršej ochrannej známky Spoločenstva preukáže dobré meno ochrannej známky Spoločenstva v iných krajinách ako v členskom štáte, v ktorom bola podaná vnútroštátna žiadosť o zápis – ktoré tvoria podstatnú časť územia Európskej únie –, možno od neho bez ohľadu na vyššie uvedené tiež vyžadovať, aby poskytol dostatočný dôkaz v súvislosti s uvedeným členským štátom?
4.
V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku, môže sa – so zreteľom na osobitosti vnútorného trhu – stať, že ochranná známka, ktorá sa intenzívne používa v podstatnej časti Európskej únie, bude pre príslušného vnútroštátneho spotrebiteľa neznáma, a preto nebude splnená ďalšia nevyhnutná podmienka existencie dôvodu, ktorý bráni zápisu, v súlade s článkom 4 ods. 3 smernice, keďže neexistuje nebezpečenstvo ujmy na dobrom mene alebo rozlišovacej spôsobilosti alebo nečestného ťaženia z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti? Ak áno, aké okolnosti musí preukázať majiteľ ochrannej známky Spoločenstva na splnenie uvedenej podmienky?“
8.
Písomné pripomienky v prejednávanej veci predložili Iron & Smith, Unilever, vlády Maďarska, Dánska, Francúzska, Talianska a Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia. S výnimkou vlády Talianska všetci účastníci konania predniesli ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 4. februára 2015.
III – Analýza
A – Okolnosti
9.
Uplatnenie článku 4 ods. 3 smernice prichádza do úvahy len v prípade, že sú splnené dve kumulatívne podmienky: a) skoršia ochranná známka Spoločenstva musí mať dobré meno v podstatnej časti Európskej únie (ďalej len „prvá podmienka“) a b) používanie neskoršej (národnej) ochrannej známky musí nečestne ťažiť z dobrého mena skoršej ochrannej známky Spoločenstva alebo spôsobovať dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky ujmu (ďalej len „druhá podmienka“). Majiteľ skoršej ochrannej známky Spoločenstva však nie je povinný preukazovať nebezpečenstvo zámeny jeho ochrannej známky s neskoršou národnou ochrannou známkou. ( 4 )
10.
Majúc toto na pamäti, je zrejmé, že prvá, druhá a tretia otázka sú úzko späté. Všetky tieto tri otázky sa týkajú prvej podmienky, a to meradiel, ktoré treba použiť pri určení, či má skoršia ochranná známka Spoločenstva dobré meno v podstatnej časti Európskej únie. V tomto kontexte si je vnútroštátny súd neistý najmä v tom, akú dôležitosť (ak vôbec nejakú) treba pripisovať geografickým hraniciam v rámci tejto analýzy. Vzhľadom na to sa budem zaoberať najprv prvou až treťou otázkou spoločne a neskôr sa dotknem štvrtej otázky, ktorá sa zaoberá druhou podmienkou. Skôr, než pristúpim k posudzovaniu týchto otázok, sa však žiada uviesť zopár krátkych postrehov, ktoré sa týkajú základného odôvodnenia relatívneho dôvodu na zamietnutie v súvislosti s dobrým menom.
11.
Dôvod na zamietnutie (a neplatnosť) stanovený v článku 4 ods. 3 smernice (a v zodpovedajúcom článku 8 ods. 5 nariadenia) odráža myšlienku, že hodnota ochrannej známky môže ďaleko presahovať jej schopnosť označovať pôvod: hodnota ochranných známok môže okrem iného spočívať v obraze, ktorý ochranná známka vytvára. Tomu sa hovorí „reklamná funkcia“ ochranných známok. ( 5 ) V tomto zmysle to, čo je chránené, nie je ani tak označenie pôvodu, ale skôr hospodársky úspech niektorých ochranných známok. Majúc na mysli tieto hľadiská, samozrejme nemožno vylúčiť, že obraz príslušnej ochrannej známky by sa mohol narušiť v prípade, že by sa povolilo použitie zhodnej alebo podobnej ochrannej známky. To je možné aj (a najmä) vtedy, keď nie sú výrobky a služby, ktoré označuje neskoršia ochranná známka, v rovnakej kategórii ako tie, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Možno tvrdiť, že ide o dôvod, prečo je nevyhnutné rozšíriť ochranu ochranných známok Spoločenstva aj nad rámec kategórie tovarov a služieb, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná. Vzhľadom na ďalekosiahlu povahu ochrany poskytovanej ochrannej známky na základe článku 4 ods. 3 smernice nie je prekvapujúce, že tento dôvod zamietnutia možno uplatniť iba vtedy, ak má ochranná známka dobré meno v Európskej únii.
B – Prvá podmienka
12.
Ako už bolo spomenuté, problém, ktorý je základom prvej, druhej a tretej otázky, vyplýva zo skutočnosti, že tak smernica, ako aj nariadenie mlčia, pokiaľ ide o geografické územie v rámci Európskej únie, ktoré musí byť pokryté, alebo iné kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa preukázalo, že ochranná známka Spoločenstva má dobré meno v zmysle článku 4 ods. 3 smernice. Keďže vec sa má takto, vzhľadom na totožné znenie článku 4 ods. 3 smernice a článku 8 ods. 5 nariadenia, je logické, že tieto ustanovenia by sa mali vykladať jednotným spôsobom. ( 6 )
13.
Zdá sa mi však, že otázka dobrého mena je záležitosťou, ktorú už Súdny dvor vyriešil, a to napriek skutočnosti, že vnútroštátny súd si nie je istý, či je táto skoršia judikatúra uplatniteľná vo veci, ktorú prejednáva. Pre ilustráciu, stručne popíšem základné princípy, na ktorých táto judikatúra spočíva.
14.
Vo veci General Motors ( 7 ), ktorá sa týkala dobrého mena v kontexte národných ochranných známok (v danej veci ochranných známok Beneluxu), Súdny dvor uviedol, že stačí, ak má ochranná známka dobré meno na „podstatnej časti“ územia členského štátu. ( 8 ) Zvlášť dôležitá je skutočnosť, že Súdny dvor ďalej rozhodol, že nemožno požadovať, aby mala ochranná známka dobré meno na „celom“ území členského štátu. Vo veci Benelux to znamenalo, že v prípade, že ochrannú známku poznala podstatná časť verejnosti, ktorú zaujíma, na podstatnej časti tohto územia, bolo to dostatočné, aby mala ochranná známka dobré meno. „Podstatná časť územia“ v tejto veci by pozostávala len z časti jednej z krajín tvoriacich toto územie. ( 9 )
15.
Tento výrok Súdneho dvora bol prevzatý do kontextu ochrannej známky Spoločenstva vo veci PAGO International ( 10 ). V tomto rozsudku sa Súdny dvor zaoberal otázkou, či možno povedať, že ochranná známka Spoločenstva (tvar fľaše na ovocné šťavy) má dobré meno na podstatnej časti Európskej únie za okolností, keď bolo zistené, že má dobré meno len v jednom členskom štáte. V tomto kontexte Súdny dvor rozhodol, že na dosiahnutie požadovaného prahu musí ochrannú známku Spoločenstva poznať podstatná časť verejnosti, ktorú zaujímajú výrobky alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, a to na podstatnej časti územia Európskej únie. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že „vzhľadom na okolnosti vo veci samej“ možno územie daného členského štátu (Rakúska) považovať za podstatnú časť územia Európskej únie. ( 11 )
16.
Odhliadnuc od predpokladu Súdneho dvora týkajúceho sa naposledy uvedeného stanoviska („vzhľadom na okolnosti vo veci samej“), som presvedčený, že z tohto rozsudku možno vyvodiť, že dobré meno v jednom členskom štáte môže, aj všeobecne povedané – za predpokladu, že podstatná časť verejnosti, ktorú zaujímajú výrobky a služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, sa zhoduje s dotknutou verejnosťou v danom členskom štáte – stačiť na účely preukázania, že dotknutá ochranná známka skutočne ťaží z dobrého mena v Európskej únii na účely článku 4 ods. 3 smernice. ( 12 )
17.
V konečnom dôsledku otázka dobrého mena závisí od relevantného trhu tovaru a služieb, ktoré sa posudzujú. Odpoveď na otázku, čo tvorí podstatnú časť Európskej únie, vyžaduje preto analýzu okolností, ktorú môže vykonať iba vnútroštátny súd, ktorý sa vecou zaoberá. Ako Súdny dvor poznamenal, trhový podiel skoršej ochrannej známky, intenzita, geografické rozšírenie a trvanie jej používania, ako aj výška investícií, ktoré podnikateľ vynaložil na jej propagáciu, sú okolnosti, ktoré treba vziať do úvahy pri tejto analýze. ( 13 ) Inými slovami, dobré meno napĺňa požiadavku úrovne vedomosti, ktorá sa musí posudzovať na základe kvantitatívnych kritérií. Určenie, či má konkrétna ochranná známka dobré meno v podstatnej časti Európskej únie, teda vyžaduje kombináciu územných a hospodárskych kritérií. Význam relevantného trhu pre daný tovar alebo služby by preto mal zaujímať rozhodujúcu úlohu pri tejto analýze.
18.
Konkrétnejšie, ako možno vyvodiť z rozsudku PAGO International, otázka, čo tvorí podstatnú časť Európskej únie, nevyhnutne – a to je bod, ktorý nemožno príliš zdôrazňovať – závisí od konkrétnej značky, ktorá sa opisuje ako ťažiaca z dobrého mena, a verejnosti, ktorú zaujíma. Vzhľadom na to, že ide o podiel, a nie o absolútne čísla, na ktorých záleží v tomto kontexte, skutočnosť, že relevantný trh môže mať obmedzenú celkovú veľkosť, sama osebe nebráni ochrannej známke v získaní dobrého mena. Zatiaľ čo podľa môjho názoru môže územie členského štátu (či už veľké alebo malé) skutočne v jednotlivom prípade tvoriť podstatnú časť Európskej únie, analýza vedúca k tomuto záveru sa však musí vykonať bez ohľadu na geografické hranice. ( 14 )
19.
Je pravda, že by sa dalo argumentovať, že rozsudok vo veci PAGO International nie je vhodným rozhodnutím vzhľadom na to, že v tejto veci (na rozdiel od veci, ktorá sa v súčasnosti posudzuje) bolo dobré meno zakotvené v členskom štáte, v ktorom sa majiteľ ochrannej známky Spoločenstva odvolával na dobré meno svojej ochrannej známky. Bod, ktorý však treba zdôrazniť, je, že ochranná známka Spoločenstva sa zakladá na zásade jednotnosti. Inými slovami, len čo majiteľ získa ochrannú známku Spoločenstva, ochranná známka pôsobí s účinkami na celom území Európskej únie (okrem niektorých výnimiek uvedených v nariadení). ( 15 ) Z tohto dôvodu by som nepriznával žiadny význam tomu, či je dobré meno zakotvené na území členského štátu, v ktorom sa žiada zápis neskoršej národnej ochrannej známky. ( 16 ) Jednotná ochrana v celej Európskej únii by bola totiž ohrozená, ak by ochranná známka Spoločenstva s dobrým menom mohla požívať ochranu len v geografickej oblasti, v ktorej bolo dobré meno zakotvené. ( 17 ) To však neznamená, – ako bude podrobnejšie vysvetlené ďalej – že majiteľ ochrannej známky Spoločenstva by sa mohol automaticky odvolávať na toto dobré meno kdekoľvek v Európskej únii napríklad s cieľom namietať proti zápisu národnej ochrannej známky.
20.
To ma privádza k poslednému bodu, a to k relevantnosti stanoviska Súdneho dvora, pokiaľ ide o pojem „riadne používanie“. Vo veci Leno Merken ( 18 ) bol Súdny dvor požiadaný, aby rozhodol o tom, či by mohlo používanie ochrannej známky Spoločenstva v jednom členskom štáte predstavovať riadne používanie v Spoločenstve. V tomto rozsudku Súdny dvor jasne odmietol použitie stanoviska Súdneho dvora vo veci PAGO International, pokiaľ ide o otázku dobrého mena ako meradla pre stanovenie, či skutočne došlo k riadnemu používaniu v Spoločenstve. Bolo to tak v podstate preto, lebo článok 8 ods. 5 nariadenia (dobré meno) a článok 15 nariadenia (riadne používanie) sledujú úplne odlišné ciele. Kým prvý sa týka podmienok rozšírenej ochrany nad rámec kategórií výrobkov a služieb, pre ktoré bola ochranná známka Spoločenstva zapísaná, pojem „riadne používanie“ označuje minimálnu požiadavku používania, ktorú musia spĺňať všetky ochranné známky, aby boli chránené: v súlade s článkom 15 nariadenia, aby sa zabránilo zneužívaniu zápisu, musí sa ochranná známka Spoločenstva „riadne používať v Spoločenstve“ počas obdobia piatich rokov. Ak to tak nie je, ochranná známka môže byť zrušená. ( 19 )
21.
Je pravda, ako to poznamenalo viacero účastníkov konania, ktorí predložili pripomienky, možno určite povedať, že aj stanovisko Súdneho dvora vo veci Leno Merken k nedostatku relevantnosti, pokiaľ ide geografické hranice (pri pohľade na to, či sa ochranná známka skutočne používala), má istý okrajový význam v prejednávanej veci. Je to tak preto, lebo toto stanovisko odráža myšlienku jednotnej ochrany poskytovanej ochrannej známke Spoločenstva na vnútornom trhu. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, nezdá sa vhodné použiť v tomto kontexte, hoci aj len analogicky, túto konkrétnu líniu judikatúry týkajúcej sa kritérií, ktoré sa majú uplatniť pri určovaní, či sa ochranná známka skutočne používala. Ako to totiž Súdny dvor sám poznamenal, kritériá pri určovaní, či ide o skutočné používanie, sa musia zreteľne odlíšiť od kritérií, ktoré platia vo vzťahu k dobrému menu. ( 20 )
22.
Majúc na pamäti, že ochranná známka Spoločenstva môže ťažiť z dobrého mena v podstatnej časti Európskej únie aj v prípadoch, keď je dobré meno zakotvené vo vzťahu len k jednému členského štátu, ktorý nemusí nutne byť ten istý ako členský štát, kde boli námietky podané, je na vnútroštátnom súde, aby zistil, či má ochranná známka Unilever dobré meno v podstatnej časti Európskej únie, najmä s prihliadnutím na verejnosť, ktorú zaujímajú tovary alebo služby pokryté predmetnou ochrannou známkou. Aj za predpokladu, že je podmienka týkajúca sa zakotveného dobrého mena splnená (ako si to vnútroštátny súd podľa všetkého myslí), bude vnútroštátny súd musieť ešte zistiť, či je splnená druhá podmienka stanovená v článku 4 ods. 3 smernice predtým, než vyhovie námietkam, ktoré podal Unilever vo veci samej.
C – Druhá podmienka
23.
Štvrtá otázka sa týka druhej podmienky stanovenej v článku 4 ods. 3 smernice. Aby bolo možné rozhodnúť, či je táto druhá podmienka splnená, treba určiť, či neskoršia národná ochranná známka ťaží (alebo bude ťažiť) z dobrého mena skoršej ochrannej známky Spoločenstva, alebo či spôsobuje (alebo bude spôsobovať) ujmu rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrému menu tejto ochrannej známky.
24.
Vznikajú tu dve otázky. Po prvé, aké sú kritériá, ktoré sa majú použiť na účely určenia, či došlo k ujme, ktorú spôsobilo rušenie ( 21 ) alebo oslabenie ( 22 ) alebo dokonca parazitovanie ( 23 ) za týchto okolností? A po druhé, v tomto kontexte, aký význam (ak vôbec nejaký) sa musí pripisovať skutočnosti, že skoršia ochranná známka s dobrým menom nie je všeobecne známa (alebo je úplne neznáma) v členskom štáte, v ktorom sa žiada o zápis národnej ochrannej známky? Napriek tomu, že obe tieto otázky možno s istými ťažkosťami riešiť len abstraktne, budem sa snažiť poskytnúť vnútroštátnemu súdu usmernenie, pokiaľ ide o okolnosti, ktoré by mal vziať do úvahy pri ich riešení.
1. Dotknutá verejnosť
25.
Osobitosť prejednávanej veci spočíva v tom, že podľa vnútroštátneho súdu môže skoršia ochranná známka Spoločenstva v skutočnosti byť dotknutej verejnosti v Maďarsku úplne neznáma. Z pochopiteľných dôvodov je vecou vnútroštátneho súdu, aby overil, či je ochranná známka Unilever používaná v Spojenom kráľovstve a Taliansku (ne)známa dotknutým maďarským spotrebiteľom. Na tomto mieste by som len poznamenal, že aj napriek tomu, že skoršia ochranná známka nemusí mať dobré meno (ani byť všeobecne známa) v Maďarsku, neznamená to automaticky, že ochranná známka je úplne neznáma dotknutej verejnosti v danom členskom štáte. ( 24 )
26.
To znamená, že je celkom možné, že skoršia ochranná známka Spoločenstva spĺňa prvú podmienku stanovenú v článku 4 ods. 3 smernice, ale nie druhú. Ako to naznačujú viacerí účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, s cieľom zistiť, či sa má skoršej ochrannej známke Spoločenstva s dobrým menom poskytnúť rozšírená ochrana v určitom členskom štáte, musí sa vziať do úvahy situácia v členskom štáte, v ktorom sa odvoláva na výlučné právo poskytované ochrannou známkou Spoločenstva. Vo veci, ktorú prejednáva vnútroštátny súd, je týmto členským štátom Maďarsko.
27.
V tejto súvislosti už Súdny dvor vo veci General Motors uviedol, že zápis neskoršej ochrannej známky môže byť skoršej ochrannej známke s dobrým menom na ujmu, ak je daný dostatočný stupeň znalosti tejto ochrannej známky na to, aby to bolo skoršej ochrannej známke na ujmu. Až potom by bolo možné, aby si verejnosť pri konfrontácii s neskoršou ochrannou známkou vytvorila spojitosť medzi týmito dvoma ochrannými známkami, a to aj vtedy, keď sa používajú na rozdielne tovary alebo služby. ( 25 ) Ak totiž nie sú základné funkcie skoršej ochrannej známky žiadnym spôsobom ovplyvnené, zdá sa nepravdepodobné, že by to mohlo byť tejto ochrannej známke na ujmu.
28.
Ako poznamenáva vláda Spojeného kráľovstva, toto naznačuje, že bez ohľadu na dobré meno, ktoré bolo zakotvené (v podstatnej časti Európskej únie, ale nie nevyhnutne ako som vysvetlil vyššie, v členskom štáte, v ktorom sa odvoláva na článok 4 ods. 3), znalosť dotknutej verejnosti v členskom štáte neskoršej ochrannej známky má prvoradý význam pri určení, či môže neskoršia národná ochranná známka spôsobovať zásah do skoršej ochrannej známky. Je pravda, že by sa dalo argumentovať, že tento postoj je problematický, a to najmä vzhľadom na zásadu jednotnej ochrany: skoršia ochranná známka Spoločenstva s dobrým menom môže požívať zvýšenú ochranu, rozšírenú na odlišný tovar a služby, v 27 členských štátoch, ale nie v 28. členskom štáte.
29.
Ako však Súdny dvor uznal vo veci DHL Express France, výhradné právo majiteľa ochrannej známky Spoločenstva treba chápať v kontexte. Toto právo sa priznáva s cieľom umožniť majiteľovi, aby chránil svoje osobitné záujmy, aby sa zabezpečilo, že ochranná známka je schopná plniť svoje funkcie. Z toho vyplýva, že výlučné právo majiteľa ochrannej známky Spoločenstva a v dôsledku toho územná pôsobnosť tohto práva nemôžu ísť nad rámec toho, čo toto právo umožňuje svojmu majiteľovi na účely ochrany jeho ochrannej známky, inými slovami, len preto, aby sa zakázalo akékoľvek použitie, ktoré by mohlo zasahovať do funkcií ochrannej známky. ( 26 ) Je pravda, že toto vyjadrenie bolo poskytnuté v rámci určenia územného rozsahu zákazu ďalšieho porušovania alebo hrozby porušovania ochrannej známky Spoločenstva. Ak by však toto stanovisko nebolo rovnako použiteľné v kontexte zápisu, majiteľ skoršej ochrannej známky Spoločenstva by mohol, ako poznamenáva Komisia, namietať proti zápisu neskoršej ochrannej známky, ale nemohol by zakazovať jej používanie.
30.
Na tomto mieste je tiež dôležité zdôrazniť, že národným ochranným známkam sa musí umožniť súbežná existencia s ochrannými známkami Spoločenstva. ( 27 ) V prípade, že by sa znalosti dotknutej verejnosti v členskom štáte, v ktorom sa žiada o zápis neskoršej ochrannej známky, nepripisoval náležitý význam v kontexte druhej podmienky stanovenej v článku 4 ods. 3 smernice, súbežná existencia dvoch systémov ochranných známok by bola prázdnym konceptom. Takýto prístup by tiež nepochybne znamenal nemalé náklady pre tých, ktorí žiadajú o zápis iba na základe vnútroštátneho práva ochranných známok (vzhľadom na náklady na zabezpečenie, že neexistujú žiadne podobné ochranné známky Spoločenstva týkajúce sa akejkoľvek kategórie tovarov alebo služieb).
31.
V skutočnosti sa na účely ochrany záujmov majiteľov skorších ochranných známok Spoločenstva môže článok 4 ods. 3 smernice uplatniť aj po zápise. V určitom okamihu môžu byť námietky majiteľa skoršej ochrannej známky s dobrým menom proti zápisu národnej ochrannej známky pre (ne)podobné tovary alebo služby neúspešné. Ak je však prvá podmienka od počiatku splnená, neznamenalo by to, že by vyhlásenie neplatnosti vo vzťahu k neskoršej národnej ochrannej známke nebolo možné predpokladať v neskoršej fáze, v súlade s článkom 4 ods. 3 smernice, pod podmienkou, že je potom splnená aj druhá podmienka.
2. Musí sa preukázať súvislosť
32.
Celkovo možno povedať, že otázka zásahu vyžaduje celkové posúdenie všetkých relevantných okolností vrátane, ale nielen, sily skoršej ochrannej známky, dotknutej verejnosti a kategórie výrobkov a služieb, ktoré skoršia a neskoršia ochranná známka označujú. V tejto súvislosti možno z judikatúry vyvodiť viaceré poznatky.
33.
Konkrétne z rozsudku Intel Corporation ( 28 ), v ktorom išlo o nepovinný dôvod zamietnutia podľa článku 4 ods. 4 smernice, vyplýva, že o čo priamejšie a silnejšie pripomína neskoršia ochranná známka skoršiu ochrannú známku, tým je riziko, že by súčasné alebo budúce používanie neskoršej ochrannej známky nečestne ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena skoršej ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena skoršej ochrannej známky, vážnejšie. ( 29 ) V prípade neexistencie súvislosti medzi skoršou a neskoršou ochrannou známkou vo vnímaní verejnosti ( 30 ) by používanie neskoršej ochrannej známky nemohlo byť na ujmu skoršej ochrannej známke, prípadne by nemohlo nečestne ťažiť z tejto ochrannej známky. ( 31 )
34.
Ďalším bodom, na ktorý treba upozorniť na základe rozsudku Súdneho dvora vo veci Intel Corporation, je, že v závislosti od okolností každého prípadu sa nedá vylúčiť možnosť, že dotknutá časť verejnosti, pokiaľ ide o výrobky alebo služby, pre ktoré bola zapísaná skoršia ochranná známka, sa nestretne s dotknutou časťou verejnosti, pokiaľ ide o výrobky alebo služby, pre ktoré bola zapísaná neskoršia ochranná známka. V tomto zmysle treba pri posúdení existencie súvislosti zohľadniť povahu tovarov alebo služieb, pre ktoré boli zapísané kolidujúce ochranné známky. Samozrejme, bude to jednoduchšie v prípade, že je skoršia ochranná známka známa širokej verejnosti alebo keď sa spotrebitelia dotknutých výrobkov a služieb do značnej miery prekrývajú. ( 32 )
35.
Presnejšie povedané, z línie judikatúry odvíjajúcej sa od veci Intel Corporation vyplýva, že súvislosť medzi týmito dvoma ochrannými známkami nemôže existovať, ak neskoršia ochranná známka nepripomína skoršiu ochrannú známku, pokiaľ ide o dotknutú verejnosť v členskom štáte, v ktorom sa žiada o zápis neskoršej ochrannej známky. Ak totiž nemožno takúto súvislosť preukázať, zdalo by sa neprirodzené tvrdiť, že by používanie neskoršej ochrannej známky predstavovalo parazitovanie na dobrom mene alebo rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky alebo že by to mohlo byť na ujmu dobrému menu alebo rozlišovacej schopnosti skoršej ochrannej známky. ( 33 )
36.
Rád by som však zdôraznil jeden dôležitý rozdiel medzi prejednávanou vecou a vecou Intel Corporation: v tejto veci je východiskovým bodom, že skoršia ochranná známka Unilever nie je v Maďarsku príliš známa (ak vôbec známa je). Na druhej strane sa zdá, že Súdny dvor vo veci Intel Corporation založil svoje zistenia na základe predpokladu, že skoršia ochranná známka s dobrým menom bola široko známa na celom území dotknutého členského štátu (Spojené kráľovstvo). Z tohto dôvodu tento rozsudok neposkytuje jasné usmernenie, pokiaľ ide o to, aká časť dotknutej verejnosti vo vzťahu k predmetným ochranným známkam – teda aká veľká časť tejto verejnosti – si vytvára požadovanú súvislosť.
37.
Podľa môjho názoru spotrebitelia, ktorí si vytvárajú túto súvislosť, musia predstavovať takú závažnú časť dotknutej verejnosti v danom členskom štáte, že obchodné dôsledky budú značné („obchodne relevantný podiel“). V opačnom prípade by druhá podmienka stanovená v článku 4 ods. 3 smernice stratila skutočný obsah. V prvom rade len tí, ktorí poznajú skoršiu ochrannú známku, budú totiž schopní vytvoriť si takúto súvislosť. Prečo treba teda požadovať, aby sa obchodne relevantný podiel tejto verejnosti konfrontoval so skoršou ochrannou známkou Spoločenstva, aby tak bola schopná vytvoriť si požadovanú súvislosť?
38.
Nepochybne dôležitým bodom je, že druhá podmienka stanovená v článku 4 ods. 3 smernice závisí od skutočnej alebo možnej ujmy na skoršej ochrannej známke v dôsledku zápisu neskoršej národnej ochrannej známky. Je zrejmé, že aby mohlo dôjsť k ujme, nemusí byť časť verejnosti, ktorej je ochranná známka známa, taká veľká, ako sa požaduje v prípade dobrého mena. Musí však dôjsť k badateľným následkom. Podľa môjho názoru – a znovu, v závislosti od dotknutého druhu tovaru a služieb – môže k takémuto zásahu dôjsť len v prípade, že si spomenutú súvislosť vytvorí obchodne relevantný podiel dotknutej skupiny verejnosti v danom členskom štáte. Len v rámci tejto skupiny môžu byť používatelia ovplyvnení spojitosťou, ktorú si vytvoria.
39.
V každom prípade na určenie, že dochádza k parazitovaniu, nemôže byť za žiadnych okolností relevantnou len skutočnosť, že strana, ktorá žiada o zápis neskoršej ochrannej známky, si je vedomá existencie skoršej ochrannej známky Spoločenstva s dobrým menom. Vedomosť žiadateľa o skoršej ochrannej známke sa totiž v žiadnom prípade nevzťahuje aj na možnosť, že by si priemerný používateľ vytvoril súvislosť medzi dotknutými ochrannými známkami.
40.
Môžem len znovu zdôrazniť, že zatiaľ čo dotknutá verejnosť členského štátu, v ktorom sa podala žiadosť o zápis neskoršej ochrannej známky, nie je rozhodujúca pri určení, či má skoršia ochranná známka Spoločenstva dobré meno v Európskej únii na účely článku 4 ods. 3 smernice, teda že verejnosť má – naopak – prvoradý význam pri určení, či by neskoršia národná ochranná známka nečestne ťažila zo skoršej ochrannej známky Spoločenstva s dobrým menom alebo že by bola tejto ochrannej známke na ujmu. Treba mať na pamäti, že ochrana poskytovaná národnej ochrannej známke je v zásade vymedzená územím členského štátu, v ktorom sa podala žiadosť o zápis ochrannej známky. Z tohto dôvodu možno pri posudzovaní dôvodov zamietnutia, pokiaľ ide o národné ochranné známky, argumentovať, že dotknutou verejnosťou na účely určenia existencie ujmy alebo nečestného ťaženia musí byť dotknutá verejnosť v tomto členskom štáte.
41.
Najmä keď ide o parazitovanie, čo je obzvlášť relevantné v prejednávanej veci, sa totiž zdá neľahké tvrdiť, že k parazitovaniu by mohlo dôjsť v prípade, že miestnej verejnosti nie je známa skoršia ochranná známka s dobrým menom (čo musí overiť vnútroštátny súd). V každom prípade, ako konkrétne poznamenala dánska vláda, aj v prípade, že vnútroštátny súd dospeje k názoru, že dotknutá verejnosť by si mohla vytvoriť súvislosť medzi ochrannou známkou Unilever a neskoršou národnou ochrannou známkou, nemožno jednoducho predpokladať nebezpečenstvo ujmy alebo parazitovania. ( 34 ) Pokiaľ ide o námietky, časté budú prípady (akým sa zdá byť aj situácia vo veci, ktorú prejednáva vnútroštátny súd), že k údajnému zásahu ešte nedošlo.
3. Sila skoršej ochrannej známky
42.
Svojou štvrtou otázkou vnútroštátny súd výslovne žiada o usmernenie vo vzťahu k druhu dôkazov, ktoré má majiteľ skoršej ochrannej známky predložiť o nebezpečenstve zásahu do jeho ochrannej známky. Táto otázka je však relevantná iba v prípade, že vnútroštátny súd dokáže určiť, že súvislosť medzi ochrannými známkami vytvára taká závažná časť dotknutej verejnosti v danom členskom štáte, že to bude mať značné obchodné dôsledky, teda ak zistí, že požadovanú súvislosť si vytvára obchodne relevantný podiel dotknutej verejnosti v danom členskom štáte.
43.
V tomto zmysle Súdny dvor uviedol, že existencia súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami vo vnímaní dotknutej skupiny verejnosti nestačí na preukázanie, že došlo alebo dôjde k zásahu do skoršej ochrannej známky. Z tohto dôvodu musí majiteľ skoršej ochrannej známky preukázať buď skutočný a existujúci zásah do jeho ochrannej známky, alebo vážne nebezpečenstvo, že k takémuto zásahu dôjde v budúcnosti. ( 35 ) Zatiaľ čo preukazovanie oslabenia sa javí byť nezávislým od dotknutej kategórie tovarov a služieb, zdá sa mi, že čím viac sú si predmetné tovary a služby podobné, tým ľahšie je preukázať, že došlo k rušeniu (najmä „zovšeobecňovaním“ ( 36 ) označenia pôvodu, ako to bolo vo veci Interflora a Interflora British Unit ( 37 )).
44.
Nech je to akokoľvek, Súdny dvor určil vcelku vysokú úroveň dokazovania, pokiaľ ide o ujmu (spôsobenú rušením a oslabením). Aby bola táto úroveň dodržaná, vyžadujú sa dôkazy o zmene v hospodárskom správaní priemerného spotrebiteľa tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná skoršia ochranná známka, v dôsledku používania neskoršej ochrannej známky, alebo o vážnom riziku, že by k takej zmene mohlo v budúcnosti dôjsť. Ako som už spomenul, toto stanovisko sa týka iba podstaty zásahu spočívajúceho v rušení a oslabení. ( 38 )
45.
Podľa môjho názoru nie je isté, či možno tento test priamo prebrať do kontextu parazitovania. V prípade parazitovania sa hľadisko líši do tej miery, že dôraz sa kladie na priemerného používateľa neskoršej ochrannej známky a na výhodu, ktorú môže neskoršia ochranná známka podľa očakávaní získať na úkor tej skoršej. Navyše sa nezdá, že by judikatúra vyžadovala, aby musel byť takto získaný prospech vyjadrený, napríklad v zmysle zvýšeného predaja.
46.
Naopak, ako Súdny dvor uviedol vo veci L’Oréal a i. ( 39 ), ak sa osoba pokúša použitím označenia podobného ochrannej známke s dobrým menom využiť túto ochrannú známku, aby ťažila z jej príťažlivosti, dobrej povesti a prestíže, ako aj využila bez akejkoľvek finančnej náhrady a bez toho, aby sama musela v tejto súvislosti vyvinúť vlastné snaženie, obchodné úsilie vyvíjané majiteľom ochrannej známky na vytvorenie a udržiavanie obrazu tejto ochrannej známky, prospech vyplývajúci z uvedeného použitia musí byť považovaný za neoprávnene získaný z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena uvedenej ochrannej známky. ( 40 ) Z toho vyplýva, že získaná výhoda musí byť istým spôsobom neoprávnená. Podľa toho, ako si však judikatúru vykladám ja, je pridaná hodnota „neoprávnenosti“ obmedzená (ak je vôbec daná) v prípade, že strana, ktorá žiada o zápis neskoršej národnej ochrannej známky, úmyselne využíva dobré meno skoršej ochrannej známky.
47.
Vo všeobecnej rovine sa mi zdá, najmä v prípade, keď sa tovary a služby (veľmi) nepodobajú, že analýza, ktorú musí vnútroštátny súd vykonať, sa musí sústrediť na rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky Spoločenstva s dobrým menom: čím je dobré meno výraznejšie a čím priamejšie a silnejšie pripomína označenie skoršiu ochrannú známku, o ktorej zápis sa žiada na vnútroštátnej úrovni, tým je riziko, že by súčasné alebo budúce používanie označenia neoprávnene získavalo prospech z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena ochrannej známky alebo by im spôsobovalo ujmu (najmä rušením), vážnejšie. ( 41 )
48.
Hoci vnútroštátne rozhodnutie obsahuje len obmedzené množstvo informácií, ktoré by mi umožnili poskytnúť podrobnejšie pripomienky k veci, ktorú vnútroštátny súd prejednáva, nevylúčil by som na začiatku možnosť, že by uvádzanie tovaru a služieb označených neskoršou národnou ochrannou známkou mohlo byť vďaka skoršej ochrannej známke Unilever jednoduchšie. Pri posudzovaní, či existuje vážne riziko neoprávneného prospechu, by mal vnútroštátny súd prihliadať najmä na to, ako široko je ochranná známka Unilever známa a aký obraz vytvára, ( 42 ) a či z toho má (alebo bude mať) výhodu neskoršia ochranná známka. V prípade zhodného alebo podobného tovaru sa získanie výhody zdá takmer samozrejmé. ( 43 ) Naopak v prípade rozdielnych výrobkov a služieb môže byť preukázanie tohto typu „krížového účinku“ ( 44 ) vo všeobecnosti ťažšie.
49.
Preto pri svojej analýze, pokiaľ ide o druhú podmienku stanovenú v článku 4 ods. 3 smernice, by mal vnútroštátny súd prikladať osobitný význam znalosti dotknutej verejnosti v Maďarsku. V tomto zmysle, čím výraznejšie je dobré meno a čím priamejšie a silnejšie pripomína označenie, o ktorého zápis sa žiada, ochrannú známku Unilever, tým je riziko, že by súčasné alebo budúce používanie označenia neoprávnene získavalo prospech z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena ochrannej známky alebo by im bolo na ujmu (najmä rušením), vážnejšie.
IV – Návrh
50.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Fővárosi Törvényszék, takto:
1.
Na účely článku 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok môže – v závislosti od konkrétnej ochrannej známky, o ktorej sa tvrdí, že má dobré meno, a z toho dôvodu v závislosti od dotknutej verejnosti – stačiť, ak má ochranná známka Spoločenstva dobré meno v jednom členskom štáte, pričom nemusí ísť o členský štát, v ktorom sa odvoláva na toto ustanovenie. V tomto zmysle na účely určenia, či existuje dobré meno v zmysle článku 4 ods. 3, nie sú zásady stanovené v judikatúre, pokiaľ ide o požiadavku riadneho používania ochrannej známky, relevantné.
2.
Ak skoršia ochranná známka Spoločenstva nemá dobré meno v členskom štáte, v ktorom sa odvoláva na článok 4 ods. 3 smernice, na prijatie záveru, že bez náležitého dôvodu dochádza k nečestnému ťaženiu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky Spoločenstva alebo sa spôsobuje tejto ochrannej známke ujma na účely tohto ustanovenia, je nevyhnutné preukázať, že obchodne relevantný podiel dotknutej verejnosti v tomto členskom štáte si vytvorí súvislosť so skoršou ochrannou známkou. V tomto zmysle predstavuje sila skoršej ochrannej známky dôležitú okolnosť na účely preukázania takejto spojitosti.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. EÚ L 299, s. 25 ).
( 3 ) Výrobky, ktorých sa týka zapísaná ochranná známka Unilever, nie sú uvedené; ani nie je jasné, na ktorý tovar sa zistenie o podiele na trhu vzťahuje.
( 4 ) Napríklad rozsudky Adidas‑Salomon a Adidas Benelux (C‑408/01, EU:C:2003:582 , body 27 až 31) a Intel Corporation (C‑252/07, EU:C:2008:655 , body 57, 58 a 66 a citovaná judikatúra). Ak neexistuje nebezpečenstvo zámeny, nemožno sa odvolávať na dôvody zamietnutia stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice. Takáto požiadavka však nie je stanovená v článku 4 ods. 3 smernice. Z tohto dôvodu môže mať majiteľ skoršej ochrannej známky osobitný záujem na použití článku 4 ods. 3 smernice, aby sa tak chránil pred ujmou, ktorú by mohla utrpieť rozlišovacia schopnosť alebo dobré meno ochrannej známky. Pozri tiež nedávny rozsudok Intra‑Presse/Golden Balls (C‑581/13 P a C‑582/13 P, EU:C:2014:2387 , bod 72 a citovanú judikatúru), pokiaľ ide o terajší článok 8 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 78, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie“).
( 5 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát N. Jääskinen vo veci Interflora a Interflora British Unit (C‑323/09, EU:C:2011:173 , bod 50).
( 6 ) Všeobecne, a pokiaľ ide o tento konkrétny kontext, možno povedať, že súbežné ustanovenia treba vykladať rovnakým spôsobom; pozri rozsudok PAGO International (C‑301/07, EU:C:2009:611 , bod 22 a nasl.).
( 7 ) Rozsudok General Motors (C‑375/97, EU:C:1999:408 ).
( 8 ) Tamže, bod 28.
( 9 ) Tamže, bod 31.
( 10 ) Rozsudok PAGO International (C‑301/07, EU:C:2009:611 ).
( 11 ) Tamže, bod 30.
( 12 ) Hoci sa veci General Motors a PAGO International zjavne týkali „dobrého mena“ v súvislosti s možným porušením, tie isté zásady sa podľa môjho názoru musia vzťahovať na článok 4 ods. 3 smernice. Naozaj nevidím žiadny spôsob, akým by bolo možné rozlišovať medzi dobrým menom, ktoré sa vyžaduje v prípade námietok proti zápisu na základe rozporu so skoršími ochrannými známkami, na jednej strane a porušením na strane druhej. Obe formy nápravy poskytujú ochranu majiteľovi skoršej ochrannej známky.
( 13 ) Pozri rozsudok General Motors (C‑375/97, EU:C:1999:408 , body 23, 24 a 27).
( 14 ) Pozri podobne návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka E. Sharpston vo veci PAGO International (C‑301/07, EU:C:2009:274 , bod 30 a nasl.).
( 15 ) Pozri odôvodnenie 3 v úvodnej časti nariadenia.
( 16 ) Pozri tiež odôvodnenie 10 v úvodnej časti smernice.
( 17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok DHL Express France (C‑235/09, EU:C:2011:238 , bod 44).
( 18 ) Rozsudok Leno Merken (C‑149/11, EU:C:2012:816 ).
( 19 ) Pozri odôvodnenie 10 v úvodnej časti nariadenia. Pre judikatúru pozri napríklad rozsudky Ansul (C‑40/01, EU:C:2003:145 ) a Construcción, Promociones e Instalaciones/ÚHVT – Copisa Proyectos y Mantenimientos Industriales (CPI COPISA INDUSTRIAL) (T‑345/13, EU:T:2014:614 ).
( 20 ) Pozri rozsudok Leno Merken (C‑149/11, EU:C:2012:816 , body 52 až 54).
( 21 ) Tento druh zásahu sa týka ujmy na rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ktorá sa tiež označuje ako „zníženie“ alebo „spotrebovanie“. Slovami Súdneho dvora, „k tejto ujme dochádza oslabením spôsobilosti tejto známky identifikovať tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná, a to používaním označenia zhodného alebo podobného treťou osobou spôsobujúcim rozptýlenie identity ochrannej známky a jej pôsobenia vo vnímaní verejnosťou. To je najmä prípad, keď ochranná známka stratí schopnosť vyvolávať bezprostrednú asociáciu s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná“ (rozsudok L’Oréal a i. C‑487/07, EU:C:2009:378 , bod 39).
( 22 ) Ide o ujmu na dobrom mene ochrannej známky, ktorá sa tiež označuje ako „zhoršenie“. K tomuto druhu zásahu dochádza, slovami Súdneho dvora, „keď tovary alebo služby, pre ktoré tretia osoba používa zhodné alebo podobné označenie, môžu byť vnímané verejnosťou tak, že atraktívnosť ochrannej známky sa zníži. Nebezpečenstvo tejto ujmy môže vzniknúť najmä vtedy, keď predmetné tovary alebo služby ponúkané treťou osobou majú vlastnosti alebo kvalitu, ktoré môžu mať negatívny vplyv na obraz ochrannej známky“ (rozsudok L’Oréal a i. C‑487/07, EU:C:2009:378 , bod 40).
( 23 ) Čo sa týka tohto tretieho druhu zásahu, ktorý sa tiež označuje ako „parazitovanie“ alebo „free‑riding“, ide o pojem značiaci výhodu získanú treťou osobou používaním zhodného alebo podobného označenia. Zahŕňa najmä prípad, keď vďaka preneseniu obrazu ochrannej známky alebo vlastností ňou vytvorených na tovary označené zhodným alebo podobným označením dochádza k zjavnému využívaniu ochrannej známky s dobrým menom. Pozri rozsudok L’Oréal a i. (C‑487/07, EU:C:2009:378 , bod 41).
( 24 ) Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z podaní predložených na pojednávaní na Súdnom dvore, zdá sa, že Unilever uviedol svoj tovar na trh v Maďarsku v skoršom časovom okamihu. To podľa môjho názoru naznačuje (musí to však overiť vnútroštátny súd), že ochranná známka Unilever v skutočnosti nemôže byť dotknutej verejnosti v Maďarsku úplne neznáma.
( 25 ) Rozsudok General Motors (C‑375/97, EU:C:1999:408 , bod 23). Pozri tiež rozsudok Adidas‑Salomon a Adidas Benelux (C‑408/01, EU:C:2003:582 , bod 29).
( 26 ) Pozri rozsudok DHL Express France (C‑235/09, EU:C:2011:238 , body 47 a 48). Pozri v tomto zmysle rozsudok Interflora a Interflora British Unit (C‑232/09, EU:C:2011:604 , bod 37).
( 27 ) Pozri odôvodnenie 6 v úvodnej časti nariadenia.
( 28 ) Rozsudok Intel Corporation (C‑252/07, EU:C:2008:655 ).
( 29 ) Tamže, bod 67. Pre relevantné okolnosti, ktoré treba vziať do úvahy pri určení, či takáto súvislosť existuje, pozri najmä rozsudky Adidas‑Salomon a Adidas Benelux (C‑408/01, EU:C:2003:582 , bod 30) a adidas a adidas Benelux (C‑102/07, EU:C:2008:217 , bod 42).
( 30 ) Treba poznamenať, že dotknutá verejnosť závisí od podstaty predmetného zásahu: zatiaľ čo sa existencia zásahu z dôvodu ujmy má posudzovať s odkazom na spotrebiteľov tovarov a služieb, pre ktoré je skoršia ochranná známka s dobrým menom zapísaná, existencia zásahu, ktorý bol spôsobený parazitovaním (hoci by bolo možné argumentovať, že ujma je tu menej zjavná) sa má posudzovať vo vzťahu k spotrebiteľom tovarov a služieb, pre ktoré je neskoršia ochranná známka zapísaná. V oboch prípadoch je východiskovým bodom pre analýzu priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný. Pozri rozsudok Intel Corporation (C‑252/07, EU:C:2008:655 , body 35 a 36).
( 31 ) Tamže, bod 31.
( 32 ) Tu však nejde nevyhnutne o tento prípad a často možno predpokladať, že ochranná známka mohla získať také dobré meno, že presahuje dotknutú verejnosť, pokiaľ ide o tovary alebo služby, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná. Pozri rozsudok Intel Corporation (C‑252/07, EU:C:2008:655 , body 48 až 51).
( 33 ) V tomto zmysle by nebolo nevyhnutné, aby majiteľ ochrannej známky Spoločenstva namietal proti žiadosti na účely ochrany svojich záujmov. Pozri v tomto zmysle rozsudok DHL Express France (C‑235/09, EU:C:2011:238 , body 46 a 47).
( 34 ) Pozri okrem iného napríklad uznesenia Aktieselskabet af 21. november 2001/ÚHVT (C‑197/07 P, EU:C:2008:721 , bod 21 a citovaná judikatúra) a Japan Tobacco/ÚHVT (C‑136/08 P, EU:C:2009:282 , bod 42 a citovaná judikatúra).
( 35 ) Pozri rozsudok Intel Corporation (C‑252/07, EU:C:2008:655 , bod 38). Prinajmenšom nebezpečenstvo nemá byť čisto hypotetické. Pozri tiež rozsudok Helena Rubinstein a L’Oréal/ÚHVT (C‑100/11 P, EU:C:2012:285 , bod 95).
( 36 ) BENTLY, L., SHERMAN, B.: Intellectual Property Law . 4. vyd. Oxford University Press, 2014, s. 1004.
( 37 ) Rozsudok Interflora a Interflora British Unit (C‑323/09, EU:C:2011:604 ).
( 38 ) Pozri rozsudok Intel Corporation (C‑252/07, EU:C:2008:655 , bod 77). Pozri tiež rozsudok Environmental Manufacturing/ÚHVT (C‑383/12 P, EU:C:2013:741 , body 36 a 37).
( 39 ) Pozri rozsudok L’Oréal a i. (C‑487/07, EU:C:2009:378 ).
( 40 ) Tamže, bod 49.
( 41 ) Tamže, bod 44.
( 42 ) Pozri napríklad rozsudky Sigla/ÚHVT – Elleni Holding (VIPS) (T‑215/03, EU:T:2007:93 , bod 35) a Antartica/ÚHVT – Nasdaq Stock Market (nasdaq) (T‑47/06, EU:T:2007:131 , bod 60).
( 43 ) Už v rozsudku Davidoff (C‑292/00, EU:C:2003:9 ) Súdny dvor uznal, že hoci sa môže zdať, že znenie terajšieho článku 4 ods. 3 smernice naznačuje inak, na toto ustanovenie sa možno odvolávať nielen voči zhodným alebo podobným označeniam používaným v súvislosti s nepodobnými tovarmi a službami, ale aj v súvislosti s tovarmi a službami, ktoré sú zhodné s tovarmi a so službami, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka s dobrým menom, alebo sú im podobné. Pozri najmä body 24, 25 a 30 tohto rozsudku.
( ) BENTLY, L., SHERMAN, B.: c. d., s. 1007.