C-572/14

proti

Amazon EU Sàrl,

Amazon Services Europe Sàrl,

Amazon.de GmbH,

Amazon Logistik GmbH,

Amazon Media Sàrl

Táto prejudiciálna otázka bola predložená v rámci sporu medzi spoločnosťou Austro‑Mechana Gesellschaft zur Wahrnehmung mechanisch‑musikalischer Urheberrechte Gesellschaft mbH (ďalej len „Austro‑Mechana“) a spoločnosťami Amazon EU Sàrl, Amazon Services Europe Sàrl, Amazon.de GmbH, Amazon Logistik GmbH a Amazon Media Sàrl (ďalej spoločne len „Amazon EU a i.“), týkajúceho sa medzinárodnej príslušnosti rakúskych súdov na rozhodovanie o žalobe, ktorou sa Austro‑Mechana domáha, aby jej Amazon EU a i. zaplatili odmenu z dôvodu, že ako prví uviedli v tuzemsku na trh nosiče v súlade s rakúskou právnou úpravou.

II – Právny rámec

A – Právo Únie

1. Nariadenie č. 44/2001

3.

Nariadenie č. 44/2001 bolo zrušené článkom 80 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 351, s. 1 ). Druhé uvedené nariadenie sa podľa jeho článku 81 druhého odseku uplatňuje až od 10. januára 2015. Keďže konanie vo veci samej sa uskutočnilo pred uvedeným dátumom, v prejednávanej veci sa musí uplatniť nariadenie č. 44/2001.

1.

a)

v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

…

3.

vo veciach nárokov z iného ako zo zmluvného vzťahu, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.“

b)

pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov;

c)

pre výrobcov zvukových záznamov, pokiaľ ide o ich zvukové záznamy;

d)

pre výrobcov prvých záznamov filmov k originálu a k rozmnoženinám ich filmov;

b)

vo vzťahu k rozmnožovaniu na akomkoľvek médiu vykonanému fyzickou osobou na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu, v ktorej sa zohľadní uplatnenie alebo neuplatnenie technologických opatrení uvedených v článku 6 na dotknuté dielo alebo predmet ochrany;

…“

B – Rakúske právo

8.

§ 42 autorského zákona (Urheberrechtsgesetz) z 9. apríla 1936 (BGBl. 111/1936) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „UrhG“) stanovuje:

…

3. Povinnosti platiť primeranú odmenu podliehajú tieto osoby:

1)

pokiaľ ide o odmenu za prázdne kazety a odmenu za prístroje, ten, kto na komerčné účely a za odplatu prvýkrát uviedol na trh z tuzemska alebo zo zahraničia nosiče alebo prístroje na vyhotovovanie rozmnoženín;…

…

5. Nárok na odmenu stanovenú v odsekoch 1 a 2 môžu uplatniť len organizácie kolektívnej správy autorských práv.

12.

Austro‑Mechana pred vnútroštátnym súdom uviedla, že Amazon EU a i. uvádzajú v Rakúsku na trh pamäťové nosiče, ktoré sú zabudované v mobilných telefónoch a umožňujú prehrávanie hudby alebo ich možno použiť na rozšírenie pamäte týchto telefónov. Z uvedeného dôvodu Austro‑Mechana požiadala Amazon EU a i., aby jej zaplatili odmenu stanovenú v § 42b UrhG. S cieľom určiť dlžnú výšku odmeny, ktorú sú Amazon EU a i. povinné zaplatiť, ich Austro‑Mechana požiadala, aby jej zaslali príslušné účtovné údaje týkajúce sa nosičov, ktoré Amazon EU a i. v Rakúsku uviedli na trh od 1. októbra 2010.

13.

V tomto štádiu konania vo veci samej sa spor medzi účastníkmi konania týka výlučne otázky, či sú rakúske súdy medzinárodne príslušné rozhodovať o žalobe o zaplatenie odmeny podľa § 42b UrhG, ktorú podala Austro‑Mechana.

14.

Austro‑Mechana pred vnútroštátnym súdom tvrdila, že nárok na zaplatenie primeranej kompenzácie v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 slúži podľa judikatúry Súdneho dvora na to, aby sa nositeľovi autorského práva alebo s ním súvisiacich práv (ďalej len „nositeľ práv“) nahradila „ujma“, ktorá mu vznikne v dôsledku vyhotovenia rozmnoženín na súkromné použitie. Žaloba organizácie Austro‑Mechana je teda údajne žaloba týkajúca sa nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu podľa článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 a rakúske súdy sú medzinárodne príslušné o nej rozhodnúť.

18.

Austro‑Mechana podala proti uzneseniu Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd vo Viedni) na vnútroštátny súd opravný prostriedok „Revision“.

19.

Keďže výklad článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 nie je úplne jednoznačný, aby neponechával priestor pre žiadne dôvodné pochybnosti, Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) ako súd poslednej inštancie rozhodol prerušiť konanie a podať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania o tejto otázke:

„Predstavuje nárok na zaplatenie ‚primeranej kompenzácie‘ v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice [2001/29], ktorý sa podľa rakúskej právnej úpravy zameriava na podniky, ktoré v tuzemsku ako prvé uvedú nosiče na trh v rámci podnikateľskej činnosti za odmenu, ‚nárok na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu‘ v zmysle článku 5 bodu 3 nariadenia [č. 44/2001]?“

IV – Konanie pred Súdnym dvorom

V – Posúdenie prejudiciálnej otázky

A – Úvodné poznámky

23.

Vnútroštátny súd sa svojou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta Súdneho dvora, či článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 treba vykladať v tom zmysle, že žaloba o zaplatenie primeranej kompenzácie podľa článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ktorú sú podľa vnútroštátnej právnej úpravy povinné platiť podniky, ktoré v tuzemsku ako prvé uvedú nosiče na trh v rámci podnikateľskej činnosti za odmenu, spadá do oblasti „nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu“ v zmysle uvedeného ustanovenia.

24.

V tomto štádiu konania vo veci samej sa spor medzi účastníkmi konania týka výlučne uplatniteľnosti článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 na žalobu, ktorú podala Austro‑Mechana proti Amazon EU a i.

B – Systém výnimky pre rozmnoženinu na súkromné použitie podľa článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29

28.

Výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie je v podstate výnimka z výlučného práva rozmnožovania nositeľov práv upraveného v článku 2 smernice 2001/29.

29.

Podľa článku 5 ods. 2 písm. b) tej istej smernice však členské štáty môžu stanoviť výnimky alebo obmedzenia z uvedeného výlučného práva rozmnožovania, pokiaľ ide o rozmnožovanie vykonané fyzickou osobou na súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný (ďalej len „rozmnožovanie na súkromné použitie“), za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu.

30.

33.

Ako náhradu za zánik výlučného práva rozmnožovania nositeľov práv a s ním súvisiacej povinnosti používateľov zdržať sa rozmnožovania chránených diel a iných predmetov ochrany článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 ustanovuje nové právo v prospech nositeľov práv, keď požaduje, aby nositelia práv „dostali primeranú kompenzáciu“.

34.

Podľa Súdneho dvora, pokiaľ je osobou, ktorá spôsobila ujmu nositeľovi výlučného práva rozmnožovania, osoba, ktorá rozmnoženinu chráneného diela vyhotoví na svoje súkromné použitie bez toho, aby predtým požiadala uvedeného nositeľa práva o udelenie súhlasu, tejto osobe v zásade prislúcha, aby nahradila ujmu súvisiacu s daným vyhotovením rozmnoženiny tak, že zaplatí kompenzáciu, ktorá bude vyplatená tomuto nositeľovi práva. ( 3 )

35.

Prevzatie výnimky pre rozmnoženinu na súkromné použitie stanovenú v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 do vnútroštátnej právnej úpravy členského štátu má za následok nahradenie jedného právneho vzťahu iným právnym vzťahom:

37.

V rámci systému výnimky zavedeného rakúskym zákonodarcom, ktorý bol predmetom rozsudku Amazon.com International Sales a i. ( C‑521/11 , EU:C:2013:515 ), je právo používateľov vyhotovovať rozmnoženiny na súkromné použitie upravené v § 42 UrhG. Pokiaľ ide o samotnú povinnosť odmeny, v § 42b ods. 1 UrhG sa stanovuje, že „autor má nárok na primeranú odmenu (odmena za prázdne kazety)“.

38.

Musím však zdôrazniť, že v rámci tohto systému používatelia, ktorí vyhotovili rozmnoženiny, nevyplácajú odmenu ustanovenú v § 42b UrhG priamo dotknutým nositeľom práv.

39.

Po prvé, príjemcom povinnej odmeny podľa § 42b UrhG nie je nositeľ práv, ktorého chránené dielo alebo iný predmet ochrany bolo rozmnožené na súkromné použitie. Podľa § 42b ods. 5 UrhG sa totiž odmena musí zaplatiť organizácii kolektívnej správy autorských práv. Austro‑Mechana, organizácia kolektívnej správy autorských práv, si v súlade s týmto ustanovením uplatňuje nárok na túto odmenu v spore vo veci samej.

43.

Podľa ustálenej judikatúry však vzhľadom na praktické ťažkosti súvisiace s identifikáciou súkromných používateľov, ako aj s ukladaním povinnosti týmto používateľom nahradiť nositeľom výlučného práva rozmnožovania ujmu, ktorú im spôsobili, môžu členské štáty na účely zaplatenia primeranej kompenzácie zaviesť „poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie“, ktorý nemajú zaplatiť dotknuté súkromné osoby, ale osoby disponujúce zariadeniami, prístrojmi a nosičmi určenými na digitálne rozmnožovanie, ktoré z tohto dôvodu de iure alebo de facto sprístupňujú tieto zariadenia, prístroje a nosiče určené na vyhotovovanie rozmnožením súkromným osobám alebo im poskytujú služby súvisiace s vyhotovovaním rozmnoženín. V rámci takéhoto systému majú povinnosť zaplatiť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie osoby, ktoré disponujú danými zariadeniami, prístrojmi a nosičmi určenými na vyhotovovanie rozmnoženiny. ( 6 )

44.

Súdny dvor ďalej spresnil, že keďže uvedený systém umožňuje osobám povinným platiť poplatok preniesť výšku poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie do ceny za sprístupnenie uvedených zariadení, prístrojov a nosičov určených na vyhotovovanie rozmnoženín alebo za poskytnutie služby súvisiacej s vyhotovením rozmnoženiny, v konečnom dôsledku znáša poplatok súkromný používateľ, ktorý túto cenu zaplatí, a to v súlade so „spravodlivou rovnováhou“, ktorú treba nájsť medzi záujmami nositeľov výlučného práva rozmnožovania a záujmami používateľov chránených predmetov. ( 7 )

45.

Pokiaľ ide o systém zavedený § 42b UrhG, Súdny dvor konkrétne uviedol, že poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie znášajú osoby, ktoré uvádzajú na trh na komerčné účely a za odplatu nosiče, ktoré môžu slúžiť na vyhotovovanie rozmnoženín. ( 8 )

49.

Títo predajcovia však môžu preniesť náklady na túto odmenu do predajnej ceny predmetných nosičov, takže používatelia vyhotovujúci rozmnoženiny na súkromné použitie nepriamo zaplatia uvedenú odmenu pri kúpe týchto nosičov.

50.

Uvedenú odmenu, ktorej účelom je nahradiť nositeľom práv ujmu, ktorú utrpeli v dôsledku zhotovenia rozmnoženín na súkromné použitie, musí predajca nosičov zaplatiť organizácii kolektívnej správy autorských práv, ktorou je v spore vo veci samej Austro‑Mechana. Podľa vnútroštátneho súdu je totiž úlohou tejto organizácie najmä vyberať odmenu ustanovenú v § 42b UrhG.

51.

So zreteľom na tento regulačný rámec treba preskúmať, či žaloba o zaplatenie odmeny podľa § 42b UrhG, ktorú podala Austro‑Mechana proti Amazon EU a i., patrí do pôsobnosti článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.

Toto pravidlo osobitnej právomoci je výnimkou zo základnej zásady uvedenej v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, podľa ktorej osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

55.

Pokiaľ ide o právomoc súdov miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť k skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, ide o pravidlo osobitnej právomoci, ktoré treba vykladať striktne a ktoré neumožňuje výklad nad rámec prípadov výslovne uvedených v uvedenom nariadení. ( 11 )

56.

Podľa ustálenej judikatúry pojem „vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti“ v zmysle článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 zahŕňa akúkoľvek žalobu, ktorej cieľom je vyvodiť zodpovednosť žalovaného a ktorá nespadá pod „zmluvné veci“ v zmysle článku 5 bodu 1 písm. a) tohto nariadenia. ( 12 )

57.

60.

V konaní vo veci samej je povinnosť zaplatiť primeranú odmenu zakotvená v § 42b UrhG, ktorým sa prevzala požiadavka primeranej kompenzácie ustanovená v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29. Zo zákonného pôvodu tejto povinnosti vyplýva, že nebola slobodne prevzatá Amazon EU a i. voči Austro‑Mechana v zmysle vyššie citovanej judikatúry, ale že ju rakúsky zákonodarca uložil predajcom nosičov, keď využil oprávnenie priznané v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29.

61.

Žaloba o zaplatenie primeranej kompenzácie ustanovenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, akou je žaloba podaná vo veci samej, teda nespadá pod „zmluvné veci“ v zmysle článku 5 bodu 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001, ako správne uviedli vo svojich písomných pripomienkach Austro‑Mechana, francúzska vláda a Komisia.

2. Cieľom žaloby podanej vo veci samej je „vyvodenie zodpovednosti žalovaného“

62.

Článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 okrem toho priznáva príslušnosť na rozhodovanie o návrhu vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu súdu podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť k skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Zo znenia uvedeného ustanovenia možno vyvodiť, že návrh vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu nemusí byť nevyhnutne založený na „skutočnosti, ktorá zakladá nárok na škodu“.

66.

V tejto súvislosti Súdny dvor v minulosti rozhodol, že mimozmluvná zodpovednosť môže vzniknúť len za predpokladu, že možno preukázať príčinnú súvislosť medzi škodou a skutočnosťou, ktorá zapríčinila jej vznik. ( 17 ) Súdny dvor tiež spresnil, že skutočnosť, ktorá spôsobila škodu, a skutočnosť, že sa škoda prejavila, predstavujú súbor prvkov zakladajúcich zodpovednosť. ( 18 )

67.

Z uvedeného vyplýva, že „návrh, ktorého cieľom je vyvodenie zodpovednosti žalovaného“ v zmysle judikatúry uvedenej v bode 56 týchto návrhov, musí byť založený na skutočnosti, ktorá zakladá nárok na škodu, to znamená okolnosti na strane žalovaného, o ktorom sa tvrdí, že inému spôsobil škodu.

68.

Nezaplatenie odmeny ustanovenej v § 42b UrhG zo strany Amazon EU a i. teda spôsobuje organizácii Austro‑Mechana škodu v podobe nedostania „odmeny za prázdne kazety“.

72.

Z môjho pohľadu z vyššie uvedeného vyplýva, že „skutočnosť zakladajúca nárok na náhradu škody“, na ktorej je založená žaloba Austro‑Mechana v zmysle článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001, spočíva v okolnosti, že Amazon EU a i. úmyselne alebo z nedbanlivosti nezaplatili odmenu podľa článku 42b UrhG, čím spôsobili škodu organizácii Austro‑Mechana.

73.

Tento výklad je podľa môjho názoru podložený judikatúrou citovanou v bode 36 týchto návrhov, podľa ktorej je cieľom primeranej kompenzácie konkrétne odškodniť nositeľov práv za vyhotovenie rozmnožením ich chránených diel alebo iných predmetov ochrany na súkromné použitie bez ich súhlasu.

74.

Amazon EU a i. najprv tvrdili, že jediným aktom relevantným na určenie medzinárodnej príslušnosti rakúskych súdov je uvedenie mobilných telefónov na trh v Rakúsku, čo nie je protiprávnym ani podobným konaním v zmysle článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.

78.

Ďalej povinnosť primeranej kompenzácie predstavuje povinnosť kompenzácie za všetky rozmnoženiny povolené právnou úpravou, a nie povinnosť kompenzácie za konanie, ktoré právna úprava nepovoľuje. Cieľom žaloby o zaplatenie tejto kompenzácie teda nie je „vyvodiť zodpovednosti žalovaného“ v zmysle judikatúry uvedenej v bode 56 týchto návrhov.

79.

Amazon EU a i. napokon tvrdia, že vznik nároku na primeranú kompenzáciu podľa článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 nevyplýva z toho, že by bolo porušené akékoľvek právo nositeľov práv, pretože títo nositelia práv už nemajú právo zakázať alebo udeliť súhlas na vyhotovenie rozmnožením na súkromné použitie v zmysle § 42 UrhG.

80.

Domnievam sa preto, že tvrdenia Amazon EU a i. nie sú dôvodné.

84.

Fínska vláda vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že neexistuje príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorá zapríčinila vznik škody, a škodou, na ktorej je založená žaloba podaná organizáciou Austro‑Mechana vo veci samej, akú vyžaduje článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001. Podľa tejto vlády je cieľom uvedenej žaloby dosiahnuť vymoženie zákonnej kompenzácie od podnikov, ktoré na trh uviedli nosiče, kým škoda, ktorá vznikla nositeľom práv, nebola spôsobená týmito podnikmi, ale skutočnosťou, že jednotlivci používajú tieto nosiče na kopírovanie chránených diel alebo iných predmetov ochrany.

85.

V tejto súvislosti stačí konštatovať, že príčinnú súvislosť medzi údajným odmietnutím zaplatiť odmenu podľa § 42b UrhG zo strany Amazon EU a i. a údajnou škodou spôsobenou organizácii Austro‑Mechana stanovil sám rakúsky zákonodarca. § 42b ods. 5 UrhG totiž stanovuje, že táto odmena sa nemá zaplatiť priamo nositeľom práv, ale organizácii kolektívnej správy autorských práv, akou je Austro‑Mechana, takže škodu spôsobenú možným odmietnutím zaplatiť uvedenú odmenu utrpí Austro‑Mechana, a nie priamo nositelia práv.

86.

Takisto zdôrazňujem, že takýto výklad nespochybňuje zákonnosť vyhotovovania rozmnoženín na súkromné použitie v súlade s § 42 UrhG. Podľa tohto paragrafu totiž zákonnosť vyhotovovania rozmnoženín na súkromné použitie nepodlieha splneniu povinnosti zaplatiť odmenu podľa § 42b UrhG.

90.

Z uvedeného vyplýva, že žaloba o zaplatenie primeranej kompenzácie podľa článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, akou je žaloba podaná vo veci samej, predstavuje „návrh, ktorého cieľom je vyvodenie zodpovednosti žalovaného“ v zmysle judikatúry uvedenej v bode 56 týchto návrhov.

D – Praktické dôsledky

91.

Vysvetlil som dôvody, pre ktoré sa domnievam, že žaloba o zaplatenie primeranej kompenzácie podľa článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, akou je žaloba podaná vo veci samej, nespadá do oblasti „zmluvných vecí“ v zmysle článku 5 bodu 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001 ( 21 ) a predstavuje návrh, ktorého cieľom je vyvodenie zodpovednosti žalovaného ( 22 ). Podľa judikatúry uvedenej v bode 56 týchto návrhov teda takáto žaloba spadá do oblasti „nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu“ v zmysle článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) takto:

Článok 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je potrebné vykladať v tom zmysle, že žaloba smerujúca k zaplateniu primeranej kompenzácie podľa článku 5 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktorú sú podľa rakúskej právnej úpravy povinné platiť podniky, ktoré v tuzemsku ako prvé uvedú nosiče na trh v rámci podnikateľskej činnosti za kompenzáciu, spadá do oblasti „nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu“ v zmysle článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Pozri najmä rozsudky Pinckney ( C‑170/12 , EU:C:2013:635 , bod 47 ), Hi Hotel HCF ( C‑387/12 , EU:C:2014:215 , bod 40 ) a Hejduk ( C‑441/13 , EU:C:2015:28 , bod 38 ).

( 3 ) Pozri rozsudky Amazon.com International Sales a i. ( C‑521/11 , EU:C:2013:515 , bod 23 ), ACI Adam a i. ( C‑435/12 , EU:C:2014:254 , bod 51 a citovanú judikatúru) a Copydan Båndkopi ( C‑463/12 , EU:C:2015:144 , bod 22 a citovanú judikatúru).

( 4 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky VG Wort a i. ( C‑457/11 až C‑460/11 , EU:C:2013:426 , bod 31 a citovanú judikatúru) a ACI Adam a i. ( C‑435/12 , EU:C:2014:254 , bod 50 ).

( 11 ) Pozri najmä rozsudky Kronhofer ( C‑168/02 , EU:C:2004:364 , bod 14 a citovanú judikatúru) v súvislosti s výkladom článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru; Pinckney ( C‑170/12 , EU:C:2013:635 , bod 25 a citovanú judikatúru), ako aj Hi Hotel HCF ( C‑387/12 , EU:C:2014:215 , bod 26 ).

( 12 ) Pozri najmä rozsudky Kalfelis ( 189/87 , EU:C:1988:459 , bod 17 ) v súvislosti s výkladom článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru; Brogsitter ( C‑548/12 , EU:C:2014:148 , bod 20 ) a Kolassa ( C‑375/13 , EU:C:2015:37 , bod 44 ).

( 13 ) Pozri body 58 až 61 týchto návrhov.

( 14 ) Pozri body 62 až 90 týchto návrhov.

( 15 ) Pozri najmä rozsudky Engler ( C‑27/02 , EU:C:2005:33 , body 50 a 51 a citovanú judikatúru) v súvislosti s výkladom článku 5 bodu 1 Bruselského dohovoru; Česká spořitelna ( C‑419/11 , EU:C:2013:165 , body 46 a 47 ), ako aj Kolassa ( C‑375/13 , EU:C:2015:37 , bod 39 ).

( 16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Bier ( 21/76 , EU:C:1976:166 , bod 18 ) v súvislosti s výkladom článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru.

( 23 ) Pripomínam, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že výraz „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“, uvedený v článku 5 bode 3 nariadenia č. 44/2001, sa týka tak miesta, kde vznikla škoda, ako aj miesta, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode, takže žalovaného možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto dvoch miest [pozri najmä rozsudky Bier, 21/76 , EU:C:1976:166 , bod 24 (v súvislosti s výkladom článku 5 bodu 3 Bruselského dohovoru), Kronhofer, C‑168/02 , EU:C:2004:364 , bod 16 a citovanú judikatúrú, ako aj Hejduk, C‑441/13 , EU:C:2015:28 , bod 18 a citovanú judikatúru].

( ) Pozri najmä rozsudky Folien Fischer a Fofitec ( C‑133/11 , EU:C:2012:664 , bod 38 a citovanú judikatúru), ako aj Melzer ( C‑228/11 , EU:C:2013:305 , bod 27 ).