C-132/14

Európsky parlament , v zastúpení: I. Liukkonen (C‑132/14), L. Visaggio a J. Rodrigues (C‑132/14 a C‑136/14), splnomocnení zástupcovia,

žalobca vo veciach C‑132/14 a C‑136/14,

Európska komisia , v zastúpení: R. Lyal (C‑133/14 až C‑135/14), W. Mölls (C‑133/14 až C‑135/14), D. Bianchi (C‑133/14 a C‑135/14), D. Martin (C‑133/14 a C‑134/14), splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobca vo veciach C‑133/14 až C‑135/14,

proti

Rade Európskej únie , v zastúpení: A. Westerhof Löfflerová, E. Karlsson, F. Florindo Gijón a J. Czuczai, splnomocnení zástupcovia,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, predsedovia komôr M. Ilešič, L. Bay Larsen, T. von Danwitz, J. L. da Cruz Vilaça, A. Arabadžiev (spravodajca) a C. Toader, sudcovia E. Levits, J.‑C. Bonichot, A. Prechal, E. Jarašiūnas, C. G. Fernlund a C. Vajda,

generálny advokát: N. Wahl,

tajomník: I. Illéssy, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. apríla 2015,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. júna 2015,

3

Svojou žalobou vo veci C‑134/14 Komisia navrhuje zrušenie smernice Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii ( Ú. v. EÚ L 353, s. 7 ).

Napadnuté akty

Nariadenie č. 1385/2013

4

Podľa odôvodnení 1, 3, 4, 7 a 8 nariadenia č. 1385/2013:

Pokiaľ ide o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 [z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 ( Ú. v. EÚ L 354, s. 1 ], uplatňovanie pravidiel o označovaní produktov rybolovu by so zreteľom na veľmi fragmentované a málo rozvinuté systémy marketingu Mayotte predstavovalo pre maloobchodníkov záťaž, ktorá je neprimeraná vo vzťahu k informáciám oznamovaným spotrebiteľovi. Preto je vhodné stanoviť dočasnú výnimku z pravidiel týkajúcich sa označovania produktov rybolovu ponúkaných na maloobchodný predaj konečnému spotrebiteľovi na Mayotte.

…

(7)

5

V súlade s článkami 1 až 4 tohto nariadenia:

„Článok 1

Zmeny nariadenia (ES) č. 850/98

Nariadenie (ES) č. 850/98 sa mení takto:

1.

‚Článok 34g

Obmedzenia činností rybolovu v oblasti do 24 míľ okolo Mayotte

Plavidlám sa zakazuje používať akékoľvek vakové siete na húfy tuniakov a rýb príbuzných tuniakom v oblasti do 24 míľ od pobrežia Mayotte ako najvzdialenejšieho regiónu v zmysle článku 349 [ZFEÚ] meraných od základných línií, od ktorých sa merajú výsostné vody.‘.

Článok 2

Zmena nariadeni[a] (EÚ) č. 1379/2013

Do článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 sa vkladá tento odsek:

‚4. Francúzsko je odchylne od odseku 1 oprávnené zaviesť na Mayotte ako najvzdialenejšom regióne v zmysle článku 349 [ZFEÚ] (ďalej len «Mayotte») do 31. decembra 2025 novú kapacitu v rôznych segmentoch uvedených v prílohe II bez zrušenia ekvivalentnej kapacity.‘.

2.

V článku 36 sa dopĺňajú tieto odseky:

‚5. Francúzsko je odchylne od odseku 1 do 31. decembra 2021 oslobodené od povinnosti začleniť do svojho registra rybárskych plavidiel Únie plavidlá s celkovou dĺžkou menšou ako 10 metrov, ktoré vykonávajú svoju činnosť z Mayotte.

6. Francúzsko do 31. decembra 2021 vedie provizórny register rybárskych plavidiel s celkovou dĺžkou menšou ako 10 metrov, ktoré vykonávajú svoju činnosť z Mayotte. V registri sa pre každé plavidlo uvádza aspoň jeho názov, jeho celková dĺžka a identifikačný kód. Plavidlá registrované v provizórnom registri sa považujú za plavidlá registrované na Mayotte.‘.

3.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 4. marca 2011.

Na Mayotte ako najvzdialenejší región v zmysle článku 349 [ZFEÚ] (ďalej len «Mayotte») sa však článok 4 uplatňuje od 1. januára 2021. Vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty vyrobené na Mayotte pred 1. januárom 2021 sa likvidujú v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.‘.“

Smernica 2013/62

6

„(1)

…Vzhľadom na osobitnú štrukturálnu sociálnu a hospodársku situáciu Mayotte mali by sa ustanoviť určité špecifické opatrenia vo viacerých oblastiach.

(2)

Je vhodné zohľadniť osobitnú situáciu na Mayotte, pokiaľ ide o stav životného prostredia, ktorý si vyžaduje značné zlepšenie, aby spĺňal environmentálne ciele stanovené v práve Únie, na čo je potrebný dodatočný čas. Konkrétne opatrenia na postupné zlepšovanie životného prostredia by sa mali prijať v konkrétnych lehotách.

(3)

Aby sa dodržali požiadavky smernice Rady 91/271/EHS [z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd ( Ú. v. ES L 135, s. 40 ; Mim. vyd. 15/002, s. 26)] musia sa na Mayotte prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby aglomerácie mali zberné systémy pre komunálne odpadové vody. Pre takéto opatrenia sú potrebné práce na infraštruktúre, ktoré by mali byť v súlade s príslušnými administratívnymi a plánovacími postupmi a ktoré navyše si vyžadujú zriadenie systémov na meranie a monitorovanie vypúšťania komunálnych odpadových vôd. Preto by sa Francúzsku vzhľadom na osobitnú štrukturálnu a hospodársku situáciu Mayotte mala poskytnúť dostatočná lehota na splnenie týchto požiadaviek.

Pokiaľ ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES [z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS ( Ú. v. EÚ L 64, s. 37 )], na splnenie požiadaviek tejto smernice je potrebné výrazne zlepšiť súčasný stav povrchových vôd na Mayotte. Kvalita vody určenej na kúpanie závisí priamo od čistenia komunálnych odpadových vôd a ustanovenia smernice 2006/7/ES možno postupne plniť, len ak aglomerácie ovplyvňujúce kvalitu komunálnych odpadových vôd budú dodržiavať požiadavky smernice 91/271/EHS. Mali by sa preto prijať konkrétne lehoty, aby Francúzsko mohlo dosiahnuť normy Únie, pokiaľ ide o kvalitu vody určenej na kúpanie na Mayotte ako nového najvzdialenejšieho regiónu a vzhľadom na jeho osobitnú sociálnu a hospodársku situáciu.

(7)

8

Podľa článkov 1 až 6 tejto smernice:

„Článok 1

Zmeny smernice 91/271/EHS

Smernica 91/271/EHS sa mení takto:

1.

2.

V článku 4 sa dopĺňa tento odsek:

‚1a. Odchylne od odseku 1 Francúzsko v súvislosti s Mayotte zabezpečí, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením:

—

najneskôr do 31. decembra 2020 pre aglomerácie s [populačným koeficientom] viac ako 15000, ktoré spoločne s aglomeráciami uvedenými v článku 5 ods. 2a pokryjú najmenej 70 % vypúšťaní vyprodukovaných na Mayotte,

—

‚Odchylne od prvého odseku lehota vymedzená v uvedenom odseku v súvislosti s Mayotte je výnimočne 31. december 2027.‘.

5.

Článok 17 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

‚Odchylne od prvého pododseku Francúzsko v súvislosti s Mayotte vypracuje program na vykonávanie tejto smernice do 30. júna 2014.‘;

‚3. Odchylne od odseku 2 sa nosnice na Mayotte ako najvzdialenejšom regióne v zmysle článku 349 [ZFEÚ] (ďalej len «Mayotte») môžu naďalej chovať v klietkach uvedených v tejto kapitole do 31. decembra 2017.

Od 1. januára 2014 sa nesmú na Mayotte budovať alebo po prvýkrát uvádzať do prevádzky žiadne klietky uvedené v tejto kapitole.

Vajcia pochádzajúce zo zariadení, kde sa chovajú nosnice v klietkach uvedených v tejto kapitole, sa uvádzajú len na miestny trh Mayotte. Takéto vajcia a ich balenia sa jasne označia špeciálnou značkou, čo umožní potrebné kontroly. Komisii sa do 1. januára 2014 oznámi presný opis tohto špeciálneho označenia.‘.

Článok 3

Zmeny smernice 2000/60/ES

Smernica 2000/60/ES sa týmto mení takto:

v odseku 4 sa úvodná veta nahrádza takto:

‚Lehoty stanovené v odseku 1 môžu byť predĺžené na účely postupného dosahovania cieľov pre vodné útvary za predpokladu, že nenastane žiadne ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru, keď budú splnené všetky nasledujúce podmienky:‘.

2.

Článok 11 sa mení takto:

a)

v odseku 7 sa dopĺňa tento pododsek:

a)

v odseku 6 sa dopĺňa tento pododsek:

‚Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku je 22. december 2015.‘

b)

v odseku 7 sa dopĺňa tento pododsek:

‚Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku je 22. december 2021.‘.

v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

‚Pokiaľ ide o Mayotte ako najvzdialenejší región v zmysle článku 349 [ZFEÚ] (ďalej len «Mayotte»), lehota uvedená v prvom pododseku je 31. december 2019.‘;

b)

v odseku 3 sa dopĺňa tento pododsek:

‚Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku je 31. december 2031.‘.

2.

Zmena smernice 2006/25/ES

V smernici 2006/25/ES sa dopĺňa tento článok:

‚Článok 14a

1. Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné zásady ochrany a prevencie v oblasti zdravia a bezpečnosti pracovníkov, Francúzsko sa môže do 31. decembra 2017 odchýliť od uplatňovania ustanovení potrebných na dodržiavanie tejto smernice na Mayotte ako najvzdialenejšom regióne v zmysle článku 349 [ZFEÚ] (ďalej len «Mayotte»), pokiaľ sú na toto uplatňovanie potrebné osobitné technické zariadenia a tieto zariadenia nie sú na Mayotte k dispozícii.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na povinnosti stanovené v článku 5 ods. 1 tejto smernice ani na ustanovenia tejto smernice, v ktorých sú vyjadrené všeobecné zásady stanovené v smernici [Rady] 89/391/EHS [z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci ( Ú. v. ES L 183, s. 1 ; Mim. vyd. 05/001, s. 349)].

2. Všetkým výnimkám z tejto smernice vyplývajúcim z uplatňovania opatrení existujúcich 1. januára 2014 alebo z prijatia nových opatrení predchádza konzultácia so sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi. Tieto výnimky sa uplatňujú za podmienok, ktoré po zohľadnení osobitných okolností prevládajúcich na Mayotte zaručujú zníženie vyplývajúcich rizík pre pracovníkov na minimum a posilnený zdravotný dohľad nad dotknutými pracovníkmi.

9

Podľa rozhodnutia Európskej rady 2012/419/EÚ z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii ( Ú. v. EÚ L 204, s. 131 ), Mayotte prestala byť s účinnosťou od 1. januára 2014 zámorskou krajinou a územím v zmysle článku 355 ods. 2 ZFEÚ a stala sa najvzdialenejším regiónom v zmysle článku 349 ZFEÚ. Týmto rozhodnutím bolo do článku 349 prvého odseku ZFEÚ, ako aj článku 355 ods. 1 ZFEÚ vložené slovo „Mayotte“, a v prílohe II Zmluvy o FEÚ, ktorá stanovuje zoznam „zámorských krajín a území, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti [tejto Zmluvy]“ sa vypustila šiesta zarážka znejúca „Mayotte“.

10

V nadväznosti na niekoľko žiadostí francúzskych orgánov Komisia uznala, že Francúzskej republike, ktorá mala na základe rozhodnutia 2012/419 uplatňovať na Mayotte s účinnosťou od 1. januára 2014 celé acquis Únie, je potrebné priznať dodatočné lehoty na splnenie tejto povinnosti.

11

V tejto súvislosti Komisia prijala 13. júna 2013 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia určité nariadenia v oblasti rybolovu a zdravia zvierat z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Únii [COM(2013) 417 final], návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa mení smernica 2010/18/EÚ z dôvodu zmeny štatútu Mayotte [COM(2013) 413 final], ako aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia určité smernice v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva, sociálnej politiky a verejného zdravia z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Únii [COM(2013) 418 final], pričom tieto návrhy boli založené:

12

Keďže Rada sa domnievala, že všetky zamýšľané akty majú byť prijaté na základe článku 349 ZFEÚ a v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom, postúpila Parlamentu na účely získania stanoviska návrhy Komisie. Tieto návrhy boli tiež oznámené národným parlamentom.

13

Dňa 12. decembra 2013 Parlament vydal svoje „stanovisk[á] v prvom čítaní“ k návrhu nariadenia [COM(2013) 417 final] a k návrhu smernice [COM(2013) 418 final]. V týchto stanoviskách Parlament uviedol, že akty, ktoré majú byť prijaté, treba prijať „na základe riadneho legislatívneho postupu“, ale pokiaľ ide konkrétne o nariadenie, ktoré má byť prijaté, právnym základom tohto nariadenia by mal byť okrem článku 43 ods. 2 ZFEÚ a článku 168 ods. 4 písm. b) ZFEÚ, aj článok 349 ZFEÚ. Pokiaľ ide o akt, ktorý má byť prijatý vo veci návrhu rozhodnutia COM(2013) 413 final, Parlament, ktorý zdôraznil, že pokiaľ ide o návrh Rady bol „konzultovaný“ v súlade s článkom 349 ZFEÚ, legislatívnym uznesením z 12. decembra 2013 schválil „návrh Rady, v znení zmien a doplnení“.

14

Dňa 17. decembra 2013 Rada „rozhodujúca podľa mimoriadneho legislatívneho postupu“ prijala podľa „Zmluvy [o FEÚ] a najmä jej článku 349“, a po „stanovisku Parlamentu [z 12. decembra 2013]“ nariadenie č. 1385/2013, smernicu 2013/62, ako aj smernicu 2013/64 (ďalej len spoločne „napadnuté akty“).

zrušil nariadenie č. 1385/2013 a smernicu 2013/64,

—

zachoval účinky uvedeného nariadenia a smernice až do nadobudnutia účinnosti aktov, ktoré ich nahradia, prijatých na vhodnom právnom základe a

—

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

17

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

18

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

—

v prvom rade zamietol žaloby,

—

20

Parlament a Komisia na podporu svojich žalôb uvádzajú jediný žalobný dôvod založený na skutočnosti, že Rada tým, že prijala napadnuté akty na základe článku 349 ZFEÚ, zvolila nesprávny právny základ.

Argumentácia účastníkov konania

Argumentácia Komisie

21

Komisia sa domnieva, že článok 349 ZFEÚ sa uplatňuje len v prípade, že ide o výnimku z uplatnenia primárneho práva na najvzdialenejšie regióny. V prípade neexistencie takejto výnimky treba právny základ aktu obmedzujúceho sa na prispôsobenie politiky týmto regiónom, tak ako to bolo v prípade napadnutých aktov, hľadať v ustanoveniach týkajúcich sa tejto politiky.

25

Keďže „osobitné opatrenia“ stanovené v článku 349 ZFEÚ „[slúžia] [najmä – neoficiálny preklad ] na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv“ na dotknuté regióny, výraz „najmä“ znamená, že tento článok sa vzťahuje na každú výnimku zo Zmlúv bez ohľadu na to, či má stanoviť takéto „podmienky na uplatnenie“ alebo nie. Naopak uvedený článok neumožňuje Rade stanoviť „podmienky na uplatnenie“ sekundárneho práva.

26

Takýto výklad nie je dotknutý ani výrazom „a spoločných politík“ uvedeným v článku 349 prvom odseku ZFEÚ, ani demonštratívnym výpočtom týchto politík uvedeným v článku 349 druhom odseku ZFEÚ. Použitie tohto výrazu a existencia tohto výpočtu len poukazuje na to, že pôsobnosť článku 349 ZFEÚ nie je obmedzená na niektoré osobitné oblasti politík, avšak neznamená, že pôsobnosť tohto článku má byť rozšírená tak, že Rada bude oprávnená na základe tohto článku prijímať výnimky zo sekundárneho práva.

27

Komisia sa domnieva, že systém právnych základov Zmluvy o FEÚ podporuje jej argumentáciu. Každý z týchto právnych základov, okrem článku 349 ZFEÚ, sa totiž týka určitej politiky ako celku a normotvorcovi Únie priznáva širokú mieru voľnej úvahy s cieľom zohľadniť každý relevantný faktor. Z toho vyplýva, že geografické rozlišovanie je možné pod podmienkou dodržania zásady rovnosti zaobchádzania. V dôsledku toho rozdielne zaobchádzanie v prospech najvzdialenejšieho regiónu môže byť odôvodnené existenciou jedného alebo viacerých faktorov uvedených v článku 349 ZFEÚ v tomto regióne bez toho, aby to ovplyvnilo právny základ vzťahujúci sa na toto zaobchádzanie.

Podľa tejto inštitúcie článok 349 ZFEÚ nemôže mať, pokiaľ ide o opatrenia určené na vykonanie niektorej z daných politík, či už v jednom alebo vo viacerých najvzdialenejších regiónoch, prednosť pred sektorovými právnymi základmi, lebo inak by bola architektúra Zmluvy o FEÚ a inštitucionálna rovnováha pri prijímaní opatrení stanovených Zmluvou spochybnená. Ustanovenia upravujúce politiky Únie sa uplatňujú tiež na najvzdialenejšie regióny.

31

Z toho podľa Parlamentu vyplýva, že opatrenia vykonávajúce tieto politiky sa majú prijať na základe právnych základov stanovených v tretej časti Zmluvy o FEÚ. Skutočnosť, že opatrenie sa sčasti alebo úplne týka jedného alebo viacerých najvzdialenejších regiónov nemá v tomto ohľade vplyv. Rozhodujúcim kritériom je, či toto opatrenie sleduje ciele vlastné dotknutej politike bez toho, aby šlo o osobitné opatrenie v prospech najvzdialenejších regiónov v zmysle článku 349 ZFEÚ.

32

V tejto súvislosti sa Parlament domnieva, že zo znenia článku 349 ZFEÚ vyplýva, že toto ustanovenie umožňuje len prijatie „osobitných opatrení“ na kompenzovanie nevýhod spôsobených „osobitn[ými] charakteristik[ami] a obmedzenia[mi]“, ktoré odlišujú jeden alebo viaceré dotknuté regióny od zvyšnej časti územia Únie.

33

Problémy, ktoré nastali pri plnom uplatnení v tomto regióne, nevyplývali ani zo „štrukturálnej hospodárskej a sociálnej situácie“ tohto regiónu, ani z existencie jedného alebo viacerých zhoršujúcich faktorov, ktoré sú taxatívne vymenované v článku 349 prvom odseku ZFEÚ. Takéto ťažkosti by sa mohli týkať akéhokoľvek regiónu, ktorému bola uložená povinnosť dodržiavať od stanoveného dátumu požiadavky, ktoré sa naň predtým nevzťahovali.

37

Podľa Parlamentu preto zmeny, ktoré zaviedla smernica 2013/64, mali vychádzať z právnych základov pre príslušné sektorové smernice a nemohli byť založené na článku 349 ZFEÚ.

38

Pokiaľ ide o nariadenie č. 1385/2013, Parlament spresňuje, že článok 1 tohto nariadenia je určený na vykonanie cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva. Skutočnosť, že citlivé rybárske prostredie, ktoré treba chrániť, sa nachádza v jednom z najvzdialenejších regiónov, nie je relevantná, lebo táto situácia by mohla nastať v akomkoľvek inom regióne Únie. Opatrenia prijaté Radou v tomto nariadení nemali za cieľ kompenzovať nevýhody spôsobené „štrukturálnou hospodárskou a sociálnou situáciou“ na Mayotte.

39

Naopak prijatím podľa článku 3 bodu 3 nariadenia č. 1385/2013 tabuľky stropov rybolovnej kapacity nachádzajúcej sa v prílohe II nariadenia č. 1380/2013 bez toho, aby bol obmedzený počet rybárskych lodí vykonávajúcich svoju činnosť z Mayotte, Rada neprijala „osobitné opatrenia“ vzhľadom na osobitnú „štrukturálnu hospodársku a sociálnu situáciu“ Mayotte, ako aj zhoršujúce faktory taxatívne vymenované v článku 349 prvom odseku ZFEÚ. Takéto opatrenie malo teda mať za právny základ článok 43 ods. 2 ZFEÚ.

43

Pokiaľ ide o článok 4 nariadenia č. 1385/2013, keďže tento článok len stanovuje, že na Mayotte sa článok 4 nariadenia č. 1069/2009 uplatňuje od 1. januára 2021, Parlament sa domnieva, že toto opatrenie malo byť prijaté na základe článku 168 ods. 4 písm. b) ZFEÚ. Konkrétne obdobná situácia, aká existuje na Mayotte, teda neexistencia priemyslu určeného na spracovanie vedľajších živočíšnych produktov, by mohla nastať v akomkoľvek inom regióne Únie.

44

47

Podľa Rady sa všetky opatrenia uvedené v napadnutých aktoch bez ohľadu na ich trvanie týkajú zlepšenia situácie Mayotte v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 349 ZFEÚ a skutočnosť, že prechodné obdobia možno tiež priznať na základe sektorového právneho základu, nijako nespochybňuje túto analýzu.

48

Rada sa okrem toho domnieva, že podmienky na použitie viacerých právnych základov na účely prijatia nariadenia č. 1385/2013 a smernice 2013/64 neboli splnené. Na jednej strane v nich uvedené opatrenia, ktoré sa týkali rôznych oblastí a neboli medzi sebou nerozlučne spojené, boli do týchto aktov zhromaždené len na účely „jednoduchosti a rýchlosti“. Na druhej strane toto nariadenie a táto smernica sledujú hlavný a prevažujúci cieľ, ktorým je prijatie osobitných pravidiel vzhľadom na situáciu na Mayotte, čo odôvodňuje použitie len článku 349 ZFEÚ.

49

Rada najmä nesúhlasí s tým, že článok 1 nariadenia č. 1385/2013, ako aj smernice 2013/62 a 2013/64 obsahujú opatrenia sektorových politík. Cieľom sledovaným obmedzením rybolovu, ktoré tento článok stanovuje, je „chrániť húfy veľkých migrujúcich rýb v blízkosti ostrova Mayotte“ v prospech drobnej rybárskej flotily s lovnými šnúrami na Mayotte a tým umožniť rozvoj lokálneho priemyslu.

Argumentácia vedľajších účastníkov konania

53

Francúzska vláda sa domnieva, že článok 349 ZFEÚ má za cieľ umožniť prijatie osobitných opatrení z dôvodu štrukturálneho znevýhodnenia, a preto tento článok môže slúžiť ako základ pre opatrenia, ktoré zohľadňujú osobitné faktory, ktoré hoci nemusia byť hospodárskymi alebo sociálnymi dôvodmi v užšom zmysle, osobitne ovplyvňujú najvzdialenejší región, akými sú environmentálne faktory ako klimatické podmienky alebo citlivosť rybárskych zón. Uvedený článok nevyžaduje, aby osobitné opatrenia, ktoré stanovuje, boli prijaté s cieľom „čeliť“ osobitnej hospodárskej alebo sociálnej situácii dotknutého regiónu, ale len aby túto situáciu „zohľadňovali“.

54

Táto vláda spresňuje, že opatrenia stanovené nariadením č. 1385/2013 boli diktované vlastnosťami a požiadavkami vlastnými Mayotte a boli odôvodnené štrukturálnou hospodárskou, sociálnou a environmentálnou situáciou tohto regiónu. Boli nevyhnutné najmä na účely zabezpečenia ochrany miestneho ekosystému vzhľadom na jeho citlivosť a miestneho hospodárstva, vzhľadom na fragmentovaný a málo rozvinutý systém spracovania a obchodovania s produktmi rybolovu, na charakteristiky flotily Mayotte a na neexistenciu odbornej prípravy rybárov a kontrolórov, pokiaľ ide o kontrolu rybolovu.

55

Španielska vláda spresňuje, že výklad článku 349 ZFEÚ obhajovaný Komisiou znemožňuje potrebný účinok tohto ustanovenia, lebo ak by bol tento výklad prijatý, nebolo by možné prijať osobitné opatrenia v oblasti „voľných zón“ a „horizontálnych programov“ upravených sekundárnym právom.

59

Táto vláda sa ďalej domnieva, že ak je cieľom článku 349 ZFEÚ upraviť osobitné opatrenia, ktoré možno prijať v súvislosti s uplatnením Zmlúv, k prijatiu dočasných alebo prechodných opatrení vzhľadom na charakteristiky dotknutých regiónov a na účely zabezpečenia prípravy na úplné uplatnenie acquis Únie v týchto regiónoch by malo o to viac dochádzať na základe tohto ustanovenia. V tomto kontexte tento článok nerozlišuje medzi opatreniami s podstatným obsahom a opatreniami s dočasným charakterom.

60

Pokiaľ ide o napadnuté akty, španielska vláda uvádza, že ich hlavným cieľom je, tak ako zdôrazňuje odôvodnenie 1 každého z týchto aktov, prispôsobiť sekundárne právo štrukturálnej hospodárskej a sociálnej situácii na Mayotte. Navyše keďže opatrenia zavedené uvedenými aktmi majú za cieľ stanoviť podmienky uplatnenia Zmlúv, vrátane oblasti sekundárneho práva, článok 349 ZFEÚ slúži ako prevažujúci právny základ.

61

64

Na úvod treba pripomenúť, že článok 52 ZEÚ vo svojom odseku 1 stanovuje, že Zmluvy sa vzťahujú na členské štáty a vo svojom odseku 1, že územná pôsobnosť Zmlúv je spresnená v článku 355 ZFEÚ.

65

Podľa článku 355 ods. 1 ZFEÚ, zmeneného a doplneného článkom 2 rozhodnutia 2012/419, sa ustanovenia Zmlúv uplatňujú na najvzdialenejšie regióny, medzi ktoré patrí Mayotte, v súlade s článkom 349 ZFEÚ.

66

Článok 349 prvý odsek ZFEÚ, zmenený a doplnený článkom 2 rozhodnutia 2012/419, stanovuje, že Rada „prijme osobitné opatrenia na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv a spoločných politík na uvedených územiach“.

70

Okrem toho v článku 349 druhom odseku ZFEÚ je spresnené, že osobitné opatrenia prijaté Radou podľa článku 349 prvého odseku ZFEÚ sa vzťahujú „najmä na colnú a obchodnú politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku a politiku rybného hospodárstva, na podmienky zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie“.

71

Zo znenia článku 349 ZFEÚ teda vyplýva, že tento článok umožňuje Rade prijať osobitné opatrenia najmä v oblastiach uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, ktoré majú zohľadniť štrukturálnu hospodársku a sociálnu situáciu najvzdialenejších regiónov.

72

Pokiaľ ide o argumentáciu Komisie, podľa ktorej článok 349 ZFEÚ umožňuje odchýliť sa len od uplatnenia ustanovení primárneho práva na najvzdialenejšie regióny a nie, tak ako v prejednávanej veci, prispôsobiť akty sekundárneho práva osobitnej situácii týchto regiónov, treba najskôr zdôrazniť, že „podmienky uplatnenia Zmlúv“ treba v zmysle tohto článku chápať tak, že zahŕňajú súčasne podmienky týkajúce sa uplatnenia primárneho práva Únie a podmienky týkajúce sa uplatnenia aktov sekundárneho práva prijatých na základe tohto primárneho práva.

76

Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie spresnenia v tomto smere treba pôsobnosť aktu sekundárneho práva určiť podľa článkov 52 ZEÚ a 355 ZFEÚ, tak ako uviedla najmä francúzska vláda.

77

Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že sekundárne právo má v zásade rovnakú oblasť pôsobnosti ako samotné Zmluvy a uplatňuje sa automaticky v tejto oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Írsko, 61/77 , EU:C:1978:29 , bod 46 , ako aj Hansen & Balle, 148/77 , EU:C:1978:173 , bod 10 ).

78

Zo znenia a z cieľov článku 349 ZFEÚ, ako aj zo štruktúry Zmlúv vyplýva, že pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, územná pôsobnosť celého acquis Únie je stanovená najmä článkom 52 ZEÚ v spojení s článkom 355 ods. 1 ZFEÚ, ako aj opatreniami prijatými podľa článku 349 ZFEÚ.

82

Okrem toho, že výraz „opatrenie“ pokrýva každú činnosť, ktorú môže Rada vykonať, treba zdôrazniť, že použitie pojmu „najmä“ v článku 349 ZFEÚ znamená, že autori Zmluvy o FEÚ nemali v úmysle stanoviť taxatívny výpočet typov opatrení, ktoré možno prijať na základe tohto článku.

83

Ďalej tak Rada, ako aj španielska a portugalská vláda môžu oprávnene tvrdiť, že rozlišovanie uskutočnené Parlamentom medzi výnimkami z ustanovení práva Únie a jednoduchým odkladom ich účinnosti nemá žiadnu oporu v znení uvedeného článku.

84

Takéto obmedzenie by bolo aj v rozpore s cieľmi, ktoré sleduje článok 349 ZFEÚ, lebo nemožno vylúčiť, že odklad úplnej účinnosti ustanovenia práva Únie sa môže ukázať ako najvhodnejšie opatrenie na zohľadnenie štrukturálnej hospodárskej a sociálnej situácie najvzdialenejšieho regiónu.

88

V druhom rade článok 2 nariadenia č. 1385/2013 doplnil do článku 35 nariadenia č. 1379/2013 odsek 6, ktorý stanovuje, že odseky 1, 2 a 3 tohto článku uvedeného ako posledný sa do 31. decembra 2021 neuplatňujú na produkty ponúkané do maloobchodného predaja konečnému spotrebiteľovi na Mayotte.

89

Ako vyplýva z odôvodnenia 4 nariadenia č. 1385/2013, Rada odôvodnila toto opatrenie potrebou zohľadniť „veľmi fragmentované a málo rozvinuté systémy marketingu Mayotte“ a vyhnúť sa predčasnému uplatneniu pravidiel o označovaní produktov rybolovu, ktoré by predstavovalo pre maloobchodníkov záťaž, ktorá je neprimeraná vo vzťahu k informáciám oznamovaným spotrebiteľovi.

90

Takéto opatrenie teda bolo prijaté vzhľadom na štrukturálnu hospodársku a sociálnu situáciu na Mayotte. Z toho vyplýva, že Rada sa mohla na účely prijatia tohto opatrenia opierať o článok 349 ZFEÚ.

94

V štvrtom rade treba uviesť, že skutočnosť, že na základe článku 4 nariadenia č. 1385/2013 došlo k odloženiu účinnosti článku 4 nariadenia č. 1069/2009, pokiaľ ide o Mayotte, na 1. január 2021, Rada odôvodnila v odôvodnení 8 prvého z týchto nariadení tým, že Mayotte nemá žiadnu výrobnú kapacitu na spracovanie vedľajších živočíšnych produktov.

95

Takéto opatrenie teda bolo prijaté vzhľadom na štrukturálnu hospodársku a sociálnu situáciu na Mayotte. Z toho vyplýva, že použitie článku 349 ZFEÚ ako právneho základu pre toto opatrenie bolo v súlade s právom Únie.

96

Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či ustanovenia smernice 2013/64 zodpovedajú požiadavkám uvedeným v bodoch 67 až 69 tohto rozsudku, treba pripomenúť, ako správne uvádza Parlament, že Rada v článkoch 1 až 6 tejto smernice pristúpila k zmene smerníc 91/271, 1999/74, 2000/60, 2006/7, 2006/25 a 2011/24, aby tým odložila úplné uplatnenie niektorých ustanovení nachádzajúcich sa v týchto smerniciach na Mayotte.

100

V odôvodnení 4 smernice 2013/64 týkajúcom sa zmien smernice 1999/74 sa uvádza, že v oblasti ochrany nosníc sú potrebné značné investície a prípravné práce na to, aby sa situácia na Mayotte dostala do súladu s požiadavkami tejto poslednej uvedenej smernice.

101

V odôvodnení 5 smernice 2013/64 týkajúcom sa zmien smernice 2000/60 Rada zdôraznila, že vzhľadom na osobitnú štrukturálnu a hospodársku situáciu Mayotte by sa Francúzskej republike mala poskytnúť dostatočná lehota na prijatie a vykonanie opatrení, ktoré zaručia súlad plánov manažmentu povodia s požiadavkami tejto poslednej uvedenej smernice.

102

V odôvodnení 6 smernice 2013/64 týkajúcom sa zmien smernice 2006/7 je zdôraznené, že na to, aby boli dodržané požiadavky tejto poslednej uvedenej smernice je potrebné výrazne zlepšiť súčasný stav povrchových vôd na Mayotte, pretože kvalita vody určenej na kúpanie je ovplyvnená vzhľadom na osobitnú sociálnu a hospodársku situáciu tohto regiónu.

106

Vzhľadom na uvedené úvahy z cieľov a obsahu napadnutých aktov vyplýva, že opatrenia, ktoré sú v nich uvedené, boli prijaté s cieľom zohľadniť štrukturálnu hospodársku a sociálnu situáciu na Mayotte v zmysle článku 349 prvého odseku ZFEÚ.

107

Parlament preto nemôže tvrdiť, že ani články 1, 2 a 4 nariadenia č. 1385/2013, ani smernica 2013/64 nemohli mať za právny základ článok 349 ZFEÚ.

108

V dôsledku toho treba tiež zamietnuť žaloby Parlamentu vo veciach C‑132/14 a C‑136/14.

V súlade s článkom 140 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora znášajú Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Portugalská republika svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:

1.

Žaloby vo veciach C‑132/14 až C‑136/14 sa zamietajú.

2.

Európsky parlament je povinný nahradiť trovy konania Rady Európskej únie súvisiace s vecami C‑132/14 a C‑136/14.