C-104/14
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CN0104
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014184SK.01001001.xml
16.6.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 184/10
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Taliansko) 5. marca 2014 – Ministero delle Politiche Agricole, Alimentari e Forestali/Federazione Italiana Consorzi Agrari a i.
(Vec C-104/14)
2014/C 184/13
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Corte suprema di cassazione
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Ministero delle Politiche Agricole, Alimentari e Forestali
Žalované: Federazione Italiana Consorzi Agrari Soc.coop.arl – Federconsorzi in concordato preventivo e Liquidazione Giudiziale dei Beni Ceduti ai Creditori della Federazione Italiana Consorzi Agrari Soc. coop. arl
Prejudiciálne otázky
1.
Zahŕňa pojem obchodná transakcia, vymedzený článkom 2 smernice 2000/35/ES ( 1 ) a článkom 2 smernice 2011/7/EÚ ( 2 ) , zákonný mandátny vzťah medzi štátnou správou a poľnohospodárskymi združeniami (vzťah, na základe ktorého vznikla pohľadávka, ktorú združenia následne postúpili spoločnosti Federconsorzi, pričom táto spoločnosť ju postúpila v rámci insolvenčného konania svojim veriteľom) vo veci dodávky a distribúcie poľnohospodárskych výrobkov, vyplývajúci z legislatívneho dekrétu č. 169/1948 a zo zákona č. 1294/1957?
2.
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, znamená povinnosť prebrať smernice 2000/35/ES (článok 6 ods. 2) a 2011/7/EÚ (článok 12 ods. 3), stanovujúce možnosť zachovať ustanovenia, ktoré sú pre veriteľov výhodnejšie, aj povinnosť nemeniť in peius sadzbu úrokov z omeškania, vrátane zákazu jej prípadného vylúčenia, v rámci vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti jednotlivých smerníc?
3.
V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, má sa povinnosť nemeniť in peius sadzbu úrokov z omeškania v rámci už existujúcich vzťahov hodnotiť ako povinnosť vzťahujúcu sa na jednotnú reguláciu úrokov, ktorá do určitého času (konkrétne od 31. januára 1982 do 31. decembra 1995) priznávala existenciu mimozákonnej sadzby a kapitalizácie úrokov, hoci len na ročnom a nie polročnom základe, ako to vyžadoval veriteľ, a po uvedenom čase iba platbu zákonných úrokov, a to prostredníctvom úpravy, ktorá vzhľadom na detaily prejednávanej veci (pozri bod 3 vyššie) nie je nevyhnutne v neprospech veriteľa?
4.
Znamená povinnosť prebrať smernicu 2000/35/ES (článok 6) a smernicu 2011/7/EÚ (článok 12) v časti, v ktorej sa vo vzťahu k zákazu zneužívania zmluvnej slobody na úkor veriteľa stanovuje v článku 3 ods. 3, resp. v článku 7 neúčinnosť nekalých zmluvných podmienok alebo nekalých obchodných praktík, zákaz adresovaný štátu, týkajúci sa jeho zásahu prostredníctvom právnych predpisov, ktoré by vzhľadom na vzťahy, ktorých je štát účastníkom a ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti smerníc, vylučovali platbu úrokov z meškania?
5.
V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku, vzťahuje sa povinnosť nezasahovať do existujúcich vzťahov, ktorých účastníkom je štát, prostredníctvom právneho predpisu o vylúčení úrokov z omeškania na jednotnú reguláciu úrokov, ktorý do určitého času (konkrétne od 31. januára 1982 do 31. decembra 1995) priznával existenciu mimozákonnej sadzby a kapitalizácie úrokov, hoci len na ročnom a nie polročnom základe, ako to vyžadoval veriteľ, a po uvedenom čase iba platbu zákonných úrokov, na úpravu, ktorá vzhľadom na detaily prejednávanej veci (pozri bod 3 vyššie) nie je nevyhnutne v neprospech veriteľa?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách ( Ú. v. ES L 200, s. 35 ; Mim. vyd. 17/001, s. 226).
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách Text s významom pre EHP ( Ú. v. EÚ L 48, s. 1 ).