C-124/14
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CN0124
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014175SK.01002201.xml
10.6.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 175/22
Žaloba podaná 17. marca 2014 – Európska komisia/Talianska republika
(Vec C-124/14)
2014/C 175/27
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Cattabriga a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Talianska republika
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Talianska republika si tým, že vylúčila „riadiaci“ personál (a to lekárov) národnej zdravotnej služby z práva na priemerný týždenný pracovný čas neprekračujúci 48 hodín, ako aj tým, že vylúčila celý lekársky personál tejto služby z práva na jedenásť po sebe nasledujúcich hodín denného odpočinku bez toho, aby mu zaručila rovnocenný kompenzačný odpočinok, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 3, 6 a 17 ods. 2 smernice 2003/88/CE ( 1 ) ;
—
zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Články 3 a 6 smernice 2003/88/ES ukladajú členským štátom povinnosť prijať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby na jednej strane každý pracovník mal nárok na minimálny denný odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a na druhej strane, že priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín. Hoci nie je vylúčená, akákoľvek odchýlka od týchto ustanovení podlieha presným podmienkam.
Pri prebratí smernice 2003/88/ES taliansky zákonodarca porušil tieto ustanovenia tým, že vylúčil celý „riadiaci lekársky personál“ národnej zdravotnej služby z uplatnenia pravidiel týkajúcich sa maximálneho priemerného týždenného pracovného času a celý lekársky personál tejto služby z uplatnenia pravidiel týkajúcich sa denného odpočinku.
Konkrétnejšie Komisia sa v prvom rade domnieva, že v Taliansku sú všetci lekári pracujúci v rámci národnej zdravotnej služby oficiálne zoskupení v kategórii „riadiaci lekársky personál“ právnou úpravou a vnútroštátnymi kolektívnymi zmluvami týkajúcimi sa tejto služby, avšak bez toho, aby sa naň vzťahovali výhody spojené riadiacimi pracovnými miestami alebo akákoľvek autonómia v oblasti pracovného času. V druhom rade talianske orgány neboli schopné preukázať, že lekársky personál národnej zdravotnej služby, hoci vylúčený z práva na denný odpočinok 11 hodín bez prerušenia, požíva aspoň bezprostredne po skončení pracovnej doby právo na dostatočný čas nepretržitého kompenzačného odpočinku.
( 1 ) Smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času ( Ú. v. EÚ L 299, s. 9 ; Mim. vyd. 05/004, s. 381).