← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·4.4.2014

C-159/14

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62014CN0159

C_2014175SK.01002901.xml

10.6.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/29

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd – Varna (Bulharsko) 4. apríla 2014 – „Koela-N“ EOOD/Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ – Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

(Vec C-159/14)

2014/C 175/36

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen săd – Varna

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: „Koela-N“ EOOD

Žalovaný: Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ – Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 14 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( 1 ) vykladať v tom zmysle, že právo nakladať s hmotným majetkom ako majiteľ zahŕňa aj právo prikázať prepravcovi, aby tovar dodal tretej osobe, ktorá sa odlišuje od príjemcu uvedeného na faktúre, a v tomto zmysle predstavuje už samotné prijatie tovaru touto osobou dôkaz o uskutočnených predchádzajúcich dodaniach tovaru?

2.

Má sa článok 14 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že tovar nie je v skutočnej držbe priameho dodávateľa – nezávisle na tom, či kupujúci tovar získal – znamená, že nie sú splnené podmienky existencie dodania [tovaru] podľa smernice?

3.

Predstavuje okolnosť, že predchádzajúci dodávatelia v dodávateľskom reťazci neposkytli daňovým orgánom súčinnosť, ako aj chýbajúca prekládka tovaru, objektívne ukazovatele, z ktorých možno odvodiť, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že transakcia zakladajúca právo na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu?

( 1 ) Ú. v. EÚ L 347, s. 1 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-159/14 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik