C-163/14
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CN0163
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014184SK.01001701.xml
16.6.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 184/17
Žaloba podaná 4. apríla 2014 – Európska komisia/Belgické kráľovstvo
(Vec C-163/14)
2014/C 184/21
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: F. Clotuche-Duvieusart a I. Martínez del Peral, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Belgické kráľovstvo
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Belgické kráľovstvo tým, že nepriznalo inštitúciám a orgánom Európskej únie oslobodenie v zmysle článku 3 druhého odseku Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie v súvislosti s poplatkami stanovenými v článku 26 Ordonnance relative à l'organisation du marché de l'électricité en Région de Bruxelles-Capitale (uznesenie o organizácii trhu s elektrinou v regióne Brusel – hlavné mesto), ako aj v článku 20 Ordonnance relative à l'organisation du marché du gaz en Région de Bruxelles-Capitale (uznesenie o organizácii trhu s plynom v regióne Brusel – hlavné mesto), v znení zmien a doplnení, a tým, že bráni vráteniu uvedených poplatkov vybraných regiónom, si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 3 druhého odseku Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie,
—
zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Uznesenie
z 19. júla 2001 o organizácii trhu s elektrinou v regióne Brusel – hlavné mesto a uznesenie z 1. apríla 2004 o organizácii trhu s plynom v regióne Brusel – hlavné mesto, v znení zmien a doplnení, stanovujú vyberanie poplatkov za elektrinu a plyn v prospech regiónu Brusel – hlavné mesto. Tieto regionálne poplatky sú následne vyúčtované konečným spotrebiteľom, teda inštitúciám Únie, v súvislosti s dodávkou elektriny alebo plynu, a to v závislosti od výkonu poskytnutého konečným spotrebiteľom (u elektriny) alebo od stavu počítadiel u konečných spotrebiteľov (u plynu).
Komisia sa domnieva, že tieto regionálne poplatky sa musia považovať za nepriame dane vyberané belgickými orgánmi pri nákupoch väčšieho rozsahu uskutočnených inštitúciami pre ich úradné účely, ktoré sú zahrnuté do cien elektriny a plynu, ktoré sú im účtované. Komisia zdôrazňuje, že pre určenie nepriamej dane nie je potrebné, aby bola povinnosť následného prenesenia povinnosti na konečného zákazníka výslovne uvedená v právnej úprave, ale že je podstatné, že ide o daň vyberanú v súvislosti s nákladmi alebo spotrebou. V dôsledku toho sa domnieva, že Belgicko je povinné podľa článku 3 druhého odseku Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie vrátiť tieto nepriame dane alebo spotrebiteľské poplatky inštitúciám Únie.
Komisia tvrdí, že tieto regionálne poplatky nemožno považovať za odmenu za verejnoprospešné služby patriacu pod výnimku z oslobodenia uvedenú v článku 3 treťom odseku Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie. Tieto poplatky totiž slúžia na financovanie rôznych úloh verejnoprospešnej služby a na čiastočné financovanie rôznych politík realizovaných orgánmi verejnej moci v sociálnom záujme (napr. sociálna tarifa, minimálne dodávky elektriny) alebo v záujme životného prostredia (napr. propagácia rozumného využívania energie).Tieto dane nie sú protiplnením za služby osobitne poskytnuté inštitúciám.