C-240/14
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CN0240
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014261SK.01001401.xml
11.8.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 261/14
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Korneuburg (Rakúsko) 12. mája 2014 – Eleonore Prüller-Frey/Norbert Brodnig, Axa Versicherung AG
(Vec C-240/14)
2014/C 261/21
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Landesgericht Korneuburg
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Eleonore Prüller-Frey
Žalovaní: Norbert Brodnig, Axa Versicherung AG
Prejudiciálne otázky
1.
Majú sa článok 2 ods. 1 písm. a) a písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd ( 1 ) , článok 3 písm. c) a g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel ( 2 ) , ako aj článok 1 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu ( 3 ) , ktorý bol podpísaný v Montreale 28. mája 1999, vykladať v tom zmysle, že právo na náhradu škody v prípade poškodenej,
—
ktorá bola cestujúcou v lietadle, ktorého miesto odletu a príletu sa nachádzalo na tom istom mieste jedného členského štátu,
—
a ktorú pilot prepravoval bezplatne,
—
s cieľom pozrieť si z výšky nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom plánovaného obchodu, a
—
a ktorá pri páde lietadla utrpela fyzické zranenie,
treba posudzovať výlučne podľa článku 17 Montrealského dohovoru a vnútroštátne právo sa neuplatní?
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
2.
Majú sa článok 33 Montrealského dohovoru a článok 67 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( 4 ) vykladať v tom zmysle, že právomoc prejednávať a rozhodovať o nárokoch na náhradu škody, ktoré sú uvedené v prvej otázke, treba posúdiť výlučne podľa článku 33 Montrealského dohovoru?
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
3.
Majú sa článok 29 Montrealského dohovoru a článok 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky ( 5 ) vykladať v tom zmysle, že bránia takým vnútroštátnym pravidlám, ktoré priznávajú poškodenému uvedenému v prvej otázke oprávnenie podať priamu žalobu proti poisťovateľovi zodpovednosti pôvodcu škody?
V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:
4.
Majú sa článok 7 ods. 1 písm. f) Druhej smernice Rady z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS ( 6 ) a článok 18 nariadenia Rím II vykladať v tom zmysle, že podmienky priamej žaloby, ktorú podala poškodená uvedená v prvej otázke proti poisťovateľovi zodpovednosti pôvodcu škody, treba posúdiť podľa právnej úpravy tretieho štátu, ak
—
právny poriadok, ktorý treba uplatniť podľa povahy deliktu, upravuje priamu žalobu vo svojom zákone o poistných zmluvách,
—
zmluvné strany poistnej zmluvy uskutočnia voľbu práva v prospech právneho poriadku tretieho štátu,
—
podľa ktorého sa uplatní právo toho štátu, v ktorom má poisťovateľ svoje sídlo, a
—
právny poriadok tohto členského štátu upravuje priamu žalobu aj vo svojom zákone o poistných zmluvách?
( 1 ) Ú. v. ES L 285, s. 1 ; Mim. vyd. 07/003, s. 489.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 138, s. 1 ; Mim. vyd. 07/008, s. 160.
( 3 ) Ú. v. ES L 194, s. 39 ; Mim. vyd. 07/005, s. 491.
( 4 ) Ú. v. ES L 12, s. 1 ; Mim. vyd. 19/004, s. 42.
( 5 ) Ú. v. EÚ L 199, s. 40 .
( 6 ) Ú. v. ES L 172, s. 1 ; Mim. vyd. 06/001, s. 198.