C-247/14
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CN0247
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014223SK.01001002.xml
14.7.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 223/10
Odvolanie podané 22. mája 2014: HeidelbergCement AG proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) zo 14. marca 2014 vo veci T-302/11, HeidelbergCement AG/Európska komisia
(Vec C-247/14 P)
2014/C 223/15
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: HeidelbergCement AG (v zastúpení: U. Denzel, C. von Köckritz a P. Pichler, Rechtsanwälte)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
1.
zrušiť napadnutý rozsudok;
2.
zrušiť v súlade s článkom 263 ods. 4 ZFEÚ rozhodnutie Komisie K(2011) 2361 final z 30. marca 2011 vo veci COMP/39520 – cement a súvisiace výrobky, v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne;
3.
subsidiárne k návrhu v bode 2 vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby rozhodoval v súlade s právnym názorom Súdneho dvora vyjadreným v jeho rozsudku;
4.
v každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu trov konania odvolateľky, ktoré jej vznikli v konaní pred Všeobecným súdom a v konaní pred Súdnym dvorom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolanie smeruje proti rozsudku Všeobecného súdu zo 14. marca 2014 vo veci T-302/11. Rozsudok bol odvolateľke doručený 14. marca 2014. V tomto rozsudku Všeobecný súd s konečnou platnosťou zamietol žalobu podanú odvolateľkou proti rozhodnutiu Komisie K(2011) 2361 final z 30. marca 2011 vo veci COMP/39520 – cement a súvisiace výrobky.
Odvolateľka uvádza sedem dôvodov odvolania:
Po prvé, Všeobecný súd nedostatočne skúmal a nesprávne uplatnil požiadavky na uvedenie účelu žiadosti o informácie podľa článku 18 ods. 3 nariadenia 1/2003 ( 1 ) . Nedostatočne preskúmal obsah rozhodnutia o žiadosti o informácie a nerešpektoval požiadavky vyplývajúce z povinnosti odôvodnenia uloženej Komisii.
Po druhé, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vychádzal z toho, že povinnosť odôvodnenia vyplývajúca z článku 296 ods. 2 ZFEÚ možno obmedziť na základe článku 18 ods. 3 nariadenia 1/2003. V dôsledku toho Všeobecný súd neskúmal výhradu nedostatočného odôvodnenia v súvislosti s voľbou prijať rozhodnutie o žiadosti o informácie. Všeobecný súd dostatočne neskúmal ani výhradu chýbajúceho odôvodnenia stanovenia lehoty. Jeho rozsudok obsahuje odôvodnenie, ktoré je doslovným znením obsahovo odlišnej výhrady, ktorá bola uplatnená v paralelnom konaní.
Po tretie, Všeobecný súd nedostatočne preskúmal požiadavku „nevyhnutnosti“ v zmysle článku 18 ods. 3 prvej vety nariadenia 1/2003, keďže nepovažoval za nevyhnutné, aby Komisia vypracovala podrobný popis všetkých relevantných indícií. Navyše uplatňoval neodôvodnené požiadavky týkajúce sa vzťahu medzi domnienkou o protiprávnom konaní a nevyhnutnosťou požadovaných informácií. Okrem toho nesprávne vyložil článok 18 ods. 3 prvú vetu nariadenia 1/2003, keď usúdil, že nie je potrebné overovať vhodnosť požadovaných informácií. To navyše porušuje právo na opravný prostriedok podľa článku 18 ods. 3 tretej vety nariadenia 1/2003.
Po štvrté, Všeobecný súd nesprávne považoval článok 18 ods. 1 prvú vetu nariadenia 1/2003 za právny základ pre žiadosť Komisie o prípravu, zhromaždenie a spracovanie informácií, ktoré odvolateľka nemala k dispozícii.
Po piate, Všeobecný súd odmietol výhradu založenú na príliš krátkej lehote na odpoveď, pričom sa obmedzil iba na abstraktnú zmienku o hospodárskej sile žalobkyne a vychádzal teda z nedostatočného a nekonzistentného odôvodnenia.
Po šieste, Všeobecný súd nerešpektoval kritérium presnosti aktov Európskej únie, keď usúdil, že rozhodnutie o žiadosti o poskytnutie informácií je dostatočne konkrétne, hoci sám konštatoval, že v ňom uvedené otázky obsahujú neurčité výrazy. Navyše nepreskúmal špecifické výhrady založené na nedostatočnej presnosti a porušil právo na opravný prostriedok (článok 18 ods. 3 tretia veta nariadenia 1/2003).
Po siedme, Všeobecný súd nerešpektoval právo odvolateľky na obhajobu, keďže sa domnieval, že mala vykonať posúdenie, ktoré by Komisia mohla použiť v rámci hospodárskej analýzy smerujúcej k preukázaniu údajného porušenia kartelového práva Únie.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ( Ú. v. ES L 1, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).