← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·17.6.2014

C-299/14

MeníPriznáva
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62014CN0299

C_2014315SK.01003801.xml

15.9.2014

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/38

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landessozialgericht Nordrhein-Westfalen (Nemecko) 17. júna 2014 – Vestische Arbeit Jobcenter Kreis Recklinghausen/Jovanna Garcia-Nieto a i.

(Vec C-299/14)

2014/C 315/61

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landessozialgericht Nordrhein-Westfalen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Vestische Arbeit Jobcenter Kreis Recklinghausen

Žalovaní: Jovanna Garcia-Nieto, Joel Pena Cuevas, Jovanlis Pena Garcia, Joel Luis Pena Cruz

Prejudiciálne otázky

1.

Vzťahuje sa zásada rovnosti zaobchádzania uvedenej v článku 4 nariadenia (ES) č. 883/2004 ( 1 ) – s výnimkou neexportovateľnosti dávok podľa článku 70 ods. 4 nariadenia (ES) č. 883/2004 – aj na osobitné nepríspevkové peňažné dávky v zmysle článku 70 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 883/2004?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Sú – a ak áno, v akom rozsahu – prípustné obmedzenia zásady rovnosti zaobchádzania uvedenej v článku 4 nariadenia (ES) č. 883/2004 prostredníctvom ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov preberajúcich článok 24 ods. 2 smernice 2004/38/ES ( 2 ) , podľa ktorých bez výnimky neexistuje prístup k týmto dávkam počas prvých troch mesiacov pobytu v prípade, ak sa občania Únie v Spolkovej republike Nemecko nezdržiavajú ako zamestnankyne, zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a nie sú ani osobami s právom na voľný pohyb v zmysle § 2 ods. 3 Freizügigkeitsgesetzes/EU (ďalej len „FreizügG/EU“)?

3.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Bránia iné zásady rovnosti zaobchádzania vyplývajúce z primárneho práva – najmä článok 45 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 18 ZFEÚ – vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré občanom Únie bez výnimky nepriznáva počas prvých troch mesiacov ich pobytu sociálnu dávku, ktorá slúži na zabezpečenie životného minima a zároveň uľahčuje prístup na pracovný trh, ak títo občania Únie nie sú zamestnankyne, zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ani osoby s právom na voľný pohyb v zmysle § 2 ods. 3 FreizügG/EU, ale môžu preukázať skutočný vzťah k hostiteľskému štátu a predovšetkým k pracovnému trhu hostiteľského štátu?

( 1 ) Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 166, s. 1 ; Mim. vyd. 05/005, s. 72).

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS ( Ú. v. EÚ L 158, s. 77 ; Mim. vyd. 05/005, s. 46).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-299/14 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik