C-372/14
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CN0372
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014380SK.01000201.xml
27.10.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 380/2
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (Slovensko) 1. augusta 2014 – Provident Financial s. r. o./Zdeněk Sobotka
(Vec C-372/14)
2014/C 380/02
Jazyk konania: slovenčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Krajský súd v Prešove
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Provident Financial s. r. o.
Žalovaný: Zdeněk Sobotka
Prejudiciálne otázky
1.
Či sa má smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES ( 1 ) z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) vykladať tak, že sa za nekalú obchodnú praktiku považuje také správanie poskytovateľa spotrebiteľského úveru, ak predkladá zmluvné podmienky spotrebiteľovi tak, že vytvára formálne dojem o možnosti výberu doplnkovej služby o zabezpečení splátok úveru a v skutočnosti neprimerane vplýva na spotrebiteľa, aby doplnkovú službu prijal?
2.
Či sa má smernica o nekalých obchodných praktikách vykladať tak, že za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa, ak predkladá spotrebiteľovi zmluvné podmienky takým spôsobom, že spotrebiteľovi poskytne údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorej súčasťou nie sú náklady na doplnkovú službu?
3.
Či sa má smernica o nekalých obchodných praktikách vykladať tak, že za nekalú obchodnú praktiku považuje konanie veriteľa, ak na trhu so spotrebiteľskými úvermi vyžaduje od spotrebiteľov podstatne vyššiu cenu za vedľajšiu službu ako sú skutočné náklady na takúto vedľajšiu službu a či sa tak neobchádza požiadavka transparentnosti skutočných celkových nákladov na spotrebiteľský úver, ak náklady na vedľajšiu službu nie sú súčasťou RPMN?
4.
Či sa smernica Rady 93/13/EHS ( 2 ) z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej smernica 93/13/EHS) má vykladať tak, že služba zabezpečenia splácania spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej je hotovostné preberanie splátok úveru od spotrebiteľa predstavuje hlavný predmet plnenia pri spotrebiteľskom úvere?
5.
Či sa má smernica Rady 87/102/EHS ( 3 ) z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES ( 4 ) zo 16. februára 1998 vykladať tak, že do RPMN sa zahŕňa aj odmena za hotovostné preberanie splátok úveru alebo jej časť, ak odmena podstatne prevyšuje náklady nevyhnutné na túto vedľajšiu službu a či sa má čl. 14 tejto smernice vykladať tak, že ide o obchádzanie inštitútu RPMN, ak pri doplnkovej službe odmena podstatne prevyšuje náklady na doplnkovú službu a odmena sa nezahŕňa do RPMN?
6.
Či sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že na naplnenie požiadavky transparentnosti vedľajšej služby, za ktorú sa platí administratívny poplatok, postačí, ak je jasná a zrozumiteľná cena tejto administratívnej služby (administratívny poplatok), aj keď predmet plnenia tejto administratívnej služby nie je určený?
7.
Či sa má čl. 4 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že samotná skutočnosť, že administratívny poplatok je zahrnutý do výpočtu RPMN bráni tomu, aby sa vykonala súdna kontrola takéhoto administratívneho poplatku na účely tejto smernice?
8.
Či sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že samotná výška administratívneho poplatku na účely tejto smernice bráni súdnej kontrole?
9.
Ak je odpoveď na otázku pod bodom 6. taká, že predmet administratívnej služby, za ktorú sa má platiť administratívny poplatok je dostatočne transparentný, či v takom prípade administrácia so všetkými možnými do úvahy prichádzajúcimi administratívnymi prácami a úkonmi predstavuje hlavný predmet spotrebiteľského úveru?
10.
Či sa má čl. 4 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že na účely tejto smernice má relevanciu inter alia skutočnosť, že za poplatok za vedľajšiu službu dostáva spotrebiteľ plnenie, ktoré prevažne nie je v jeho záujme, ale v záujme veriteľa spotrebiteľského úveru?
( 1 ) Ú. v. EÚ L 149, s. 22 .
( 2 ) Ú. v. ES, L 95, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288.
( 3 ) Ú. v. ES, L 42, 12.2.1987, s. 48 ; Mim. vyd. 15/001, s. 326.
( 4 ) Ú. v. ES, L 101, s. 17 ; Mim. vyd. 15/004, s. 36.