C-377/14
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CN0377
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014395SK.01002201.xml
10.11.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 395/22
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Praze (Česká republika) 7. augusta 2014 – Ernst Georg Radlinger a Helena Radlingerová/FINWAY a.s.
(Vec C-377/14)
(2014/C 395/28)
Jazyk konania: čeština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Krajský soud v Praze
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová
Žalovaná: FINWAY a.s.
Prejudiciálne otázky
1.
Bráni článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( 1 ) (ďalej len „smernica o nekalých podmienkach“) a článok 22 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( 2 ) (ďalej len „smernica o spotrebiteľskom úvere“), prípadne iné ustanovenia práva EÚ na ochranu spotrebiteľa:
—
koncepcii zákona č. 182/2006 Sb., o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) [o úpadku a spôsoboch jeho riešenia (insolvenčný zákon)], v znení zákona č. 185/2013 Sb. (ďalej len „insolvenčný zákon“), ktorá umožňuje súdu skúmať pravosť, výšku alebo poradie uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľských vzťahov len na základe incidenčnej žaloby podanej insolvenčným správcom, niektorým z veriteľov alebo (za vyššie uvedených obmedzení) dlžníkom (spotrebiteľom)?
—
ustanoveniam, ktoré v rámci vnútroštátnej úpravy insolvenčného konania obmedzujú právo dlžníka (spotrebiteľa) vyvolať súdne preskúmanie prihlásenej pohľadávky veriteľov (dodávateľov, resp. poskytovateľov) len na prípady, keď je schválené riešenie úpadku spotrebiteľa formou oddlženia, a v rámci toho len vo vzťahu k nezabezpečeným pohľadávkam veriteľov, pričom v prípade vykonateľných pohľadávok priznaných rozhodnutím príslušného orgánu sú námietky dlžníka ďalej obmedzené len na možnosť namietať zánik alebo premlčanie pohľadávky, ako je to v prípade úpravy uvedenej v ustanoveniach § 192 ods. 3 a § 410 ods. 2 a 3 insolvenčného zákona?
2.
V prípade kladnej odpovede na otázku č. 1: Je súd v konaní o preskúmanie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru povinný prihliadať z úradnej moci aj bez námietky spotrebiteľa na nesplnenie informačných povinností poskytovateľa úveru podľa článku 10 ods. 2 smernice o spotrebiteľskom úvere a vyvodiť z toho dôsledky stanovené vnútroštátnym právom v podobe neplatnosti zmluvných podmienok?
V prípade kladnej odpovede na otázku č. 1 alebo 2:
3.
Majú vyššie uplatnené ustanovenia smerníc priamy účinok a nebráni ich priamemu uplatneniu skutočnosť, že vyvolaním incidenčného sporu súdom z úradnej moci (prípadne z hľadiska vnútroštátneho práva neprípustným preskúmaním pohľadávky na základe neúčinného popretia zo strany dlžníka-spotrebiteľa) sa zasahuje do horizontálneho vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom/poskytovateľom?
4.
Aká čiastka predstavuje „celkovou výšku úveru“ podľa článku 10 ods. 2 písm. d) smernice o spotrebiteľskom úvere a aké čiastky vstupujú ako „výška čerpania“ do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej tiež „RPMN“) podľa vzorca uvedeného v prílohe I smernice o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ je v zmluve o úvere formálne prisľúbené poskytnutie určitej finančnej čiastky, no súčasne je dohodnuté, že už v okamihu vyplatenia úveru budú v určitom rozsahu oproti takejto čiastke započítané pohľadávky poskytovateľa úveru z titulu poplatku za poskytnutie úveru a z titulu prvej (prípadne nasledujúcich) splátok úveru, takže takto započítané čiastky sa v skutočnosti vôbec nevyplácajú spotrebiteľovi, prípadne na jeho účet, ale zostávajú po celú dobu v dispozícii veriteľa? Má zahrnutie takýchto reálne nevyplatených čiastok vplyv na výšku vypočítanej RPMN?
Bez ohľadu na odpoveď na predchádzajúce otázky:
5.
Treba pri posúdení, či je výška dohodnutej náhrady neprimeraná v zmysle bodu 1 písm. e) prílohy k smernici o nekalých podmienkach hodnotiť kumulatívny účinok všetkých sankčných doložiek, ako boli dohodnuté, bez ohľadu na to, či veriteľ skutočne trvá na ich plnom zaplatení a bez ohľadu na to, či niektoré z nich možno považovať z hľadiska noriem vnútroštátneho práva za neplatne dohodnuté, alebo treba prihliadať iba na celkovú výšku reálne uplatnených a uplatniteľných sankcií?
6.
Je v prípade zistenia zneužívajúcej povahy zmluvných sankcií nevyhnutné neaplikovať každú z týchto jednotlivých sankcií, ktoré až ako celok viedli súd k záveru o neprimeranosti výšky náhrady v zmysle bodu 1 písm. e) prílohy k smernici o nekalých podmienkach, alebo len niektoré z nich (a v tom prípade podľa akého kľúča)?
( 1 ) Ú. v. ES L 95, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 133, s. 66 .