C-416/14
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CN0416
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014431SK.01001201.xml
1.12.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 431/12
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Commissione Tributaria Regionale di Mestre-Venezia (Taliansko) 3. septembra 2014 – Fratelli De Pra SpA, SAIV SpA/Agenzia Entrate – Direzione Provinciale Ufficio Controlli Belluno, Agenzia Entrate – Direzione Provinciale Ufficio Controlli Vicenza
(Vec C-416/14)
(2014/C 431/19)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Commissione Tributaria Regionale di Mestre-Venezia
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľky: Fratelli De Pra SpA, SAIV SpA
Odporcovia: Agenzia Entrate – Direzione Provinciale Ufficio Controlli Belluno (Daňový úrad – Provinčné riaditeľstvo v Bellune, odbor kontroly), Agenzia Entrate – Direzione Provinciale Ufficio Controlli Vicenza (Daňový úrad – Provinčné riaditeľstvo vo Vicenze, odbor kontroly)
Prejudiciálne otázky
1.
Je s právom Únie (smernicou 1999/5 ( 1 ) , ako aj smernicami 2002/19 ( 2 ) , 2002/20 ( 3 ) , 2002/21 ( 4 ) , 2002/22 ( 5 ) ) zlučiteľná vnútroštátna právna úprava, vzťahujúca sa na koncové zariadenia pre službu pozemnej mobilnej rádiovej komunikácie a vyplývajúca z ustanovenia článku 2 ods. 4 zákonného dekrétu č. 4/2014, neskôr zmeneného na zákon č. 50/2014, v spojení s článkom 160 legislatívneho dekrétu č. 259/2003 a s článkom 21 sadzobníka pripojeného k dekrétu prezidenta republiky č. 641/1972, ktorá prirovnáva koncové zariadenia k rádiovým staniciam, s tým dôsledkom, že vo vzťahu k užívateľovi stanovuje povinnosť získať nielen všeobecné povolenie, ale aj príslušnú licenciu na prevádzku rádiovej stanice, ktoré majú slúžiť ako základ zdanenia?
Je z tohto dôvodu zlučiteľná s právom Únie, a to pokiaľ ide konkrétne o používanie koncových zariadení, požiadavka Talianskej republiky uložiť užívateľom týchto zariadení povinnosť získať všeobecné povolenie a licenciu pre rádiovú stanicu, a to v situácii, keď sa uvedenie na trh, voľný pohyb a uvedenie do prevádzky v prípade koncových zariadení plne spravuje právom Únie (smernica 1999/5), ktoré všeobecné povolenie a/alebo licenciu nijak neupravuje?
Všeobecné povolenie a licenciu pritom vnútroštátne právo stanovuje:
—
napriek skutočnosti, že všeobecné povolenie je opatrením, ktoré sa nedotýka užívateľov koncových zariadení, ale iba podnikov, ktorých zámerom je poskytovať siete a služby elektronickej komunikácie (článku 1, 2 a 3 smernice o povolení 2002/20),
—
napriek tomu, že koncesia sa stanovuje v prípade individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií a práv na používanie čísel, t. j. situácií, ktoré v nijakom prípade nesúvisia s používaním koncových zariadení,
—
napriek skutočnosti, že legislatíva Únie nepredpisuje v prípade koncových zariadení nijakú povinnosť získať všeobecné povolenie alebo licenciu,
—
napriek tomu, že podľa článku 8 smernice 1999/5 členské štáty „nesmú na svojom území zakázať, obmedziť alebo brániť uviesť na trh a do prevádzky prístroje označené značkou CE“,
—
napriek vecnej a regulačnej odlišnosti a rozdielom medzi rádiovou stanicou a koncovými zariadeniami pre službu pozemnej mobilnej rádiovej komunikácie.
2.
Je s právom Únie (smernicou 1999/5 a smernicou 2002/22, najmä článkom 20) zlučiteľná vnútroštátna právna úprava vyplývajúca z ustanovenia článku 2 ods. 4 zákonného dekrétu č. 4/2014, neskôr zmeneného na zákon č. 50/2014, v spojení s článkom 160 legislatívneho dekrétu č. 259/2003, článkom 21 sadzobníka pripojeného k dekrétu prezidenta republiky č. 641/1972 a článkom 3 ministerskej vyhlášky 33/1990, na základe ktorej:
—
môže zmluva uvedená v článku 20 smernice 2002/22 – uzatvorená medzi operátorom a užívateľom s cieľom úpravy obchodných vzťahov medzi spotrebiteľmi a koncovými užívateľmi s jedným podnikom alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie a príslušné služby – platiť „sama osebe“ aj ako doklad, ktorý nahrádza všeobecné povolenie a/alebo licenciu na prevádzku rádiovej stanice, bez akéhokoľvek zásahu alebo činnosti či kontroly orgánu verejnej moci?
—
musí zmluva obsahovať aj údaje o druhu koncového zariadenia a príslušnom typovom schválení (ktoré článok 8 smernice 1999/5 nevyžaduje)?
3.
Sú s predpismi práva Únie uvedenými vyššie zlučiteľné ustanovenia článku 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 4/2014, neskôr zmeneného na zákon č. 50/2014, v spojení s článkom 160 legislatívneho dekrétu č. 259/2003 a článkom 21 sadzobníka pripojeného k dekrétu prezidenta republiky č. 641/1972, ktoré stanovujú povinné všeobecné povolenie a následnú licenciu na prevádzku rádiovej stanice iba vo vzťahu k určitej kategórii užívateľov, t. j. účastníkov zmluvného vzťahu formálne nazvaného predplatné, kým všeobecné povolenie ani licenciu nepotrebujú iní užívatelia služieb elektronickej komunikácie na základe zmluvy, a to iba z dôvodu, že ich zmluvný vzťah má iný názov (= predplatená alebo paušálna služba)?
4.
Bráni článok 8 smernice 1999/5 vnútroštátnej právnej úprave, obsiahnutej v článku 2 ods. 4 zákonného dekrétu č. 4/2014, neskôr zmeneného na zákon č. 50/2014, článku 160 legislatívneho dekrétu č. 259/2003 a článku 21 sadzobníka pripojeného k dekrétu prezidenta republiky č. 641/1972, týkajúcej sa:
—
postupu správneho orgánu smerujúceho k vydaniu všeobecného povolenia a licencie na prevádzku rádiovej stanice,
—
zaplatenia správneho poplatku za vydanie týchto aktov,
keďže ide o konanie, ktoré môže predstavovať obmedzenie uvádzania do prevádzky, používania a voľného pohybu koncových zariadení?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a tu_nahrad_za_pevnu_medzeruRady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a tu_nahrad_za_pevnu_medzerukoncových telekomunikačných zariadeniach a tu_nahrad_za_pevnu_medzeruo vzájomnom uznávaní ich zhody ( Ú. v. ES L 91, s. 10 ; Mim. vyd. 13/023, s. 254).
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) ( Ú. v. ES L 108, s. 7 ; Mim. vyd. 13/029, s. 323).
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) ( Ú. v. ES L 108, s. 21 ; Mim. vyd. 13/029, s. 337).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) ( Ú. v. ES L 108, s. 33 ; Mim. vyd. 13/029, s. 349).
( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) ( Ú. v. ES L 108, s. 51 ; Mim. vyd. 13/029, s. 367).