C-485/14
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62014CN0485
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2015007SK.01001801.xml
12.1.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 7/18
Žaloba podaná 3. novembra 2014 – Európska komisia/Francúzska republika
(Vec C-485/14)
(2015/C 007/24)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J.-F. Brakeland a W. Roels, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Francúzska republika
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Francúzska republika si tým, že dary a odkazy v závetoch venované verejnoprávnym alebo verejnoprospešným inštitúciám oslobodila od dane z bezodplatného prevodu a prechodu výlučne vtedy, ak sú uvedené inštitúcie usadené vo Francúzsku alebo v členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a ktorý s Francúzskom uzatvoril dvojstrannú zmluvu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a
—
uložiť Francúzskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Podľa Komisie francúzska právna úprava v zmysle výkladu daňovej správy oslobodzuje dary a odkazy v závetoch venované verejnoprávnym alebo verejnoprospešným inštitúciám od dane z bezodplatného prevodu a prechodu výlučne vtedy, ak sú uvedené inštitúcie usadené vo Francúzsku alebo v členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a ktorý s Francúzskom uzatvoril dvojstrannú zmluvu. Komisia usudzuje, že to predstavuje obmedzenie pohybu kapitálu, ktoré je v rozpore s ustanoveniami článku 56 ES a článku 40 Dohody o EHP.
Francúzska republika na odôvodnenie svojej voľby tvrdí, že francúzska právna úprava odlišuje daňovníkov, ktorí nie sú v objektívne porovnateľnej situácii, a subsidiárne uvádza dôvod všeobecného záujmu založený na potrebe zabezpečiť vymáhanie dane.
Komisia toto odôvodnenie spochybňuje. Podľa nej napadnuté ustanovenia vytvárajú rozdiely na základe čisto geografických kritérií. Okrem iného Komisia usudzuje, že uvádzanie dôvodu všeobecného záujmu nezodpovedá podmienkam stanoveným judikatúrou, konkrétne rozsudkom Persche ( 1 ) . Napokon Komisia usudzuje, že obmedzenie pohybu kapitálu je v každom prípade neprimerané.
( 1 ) Rozsudok Persche, C-318/07, ECLI:EU:C:2009:33.