← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·6.11.2014

C-493/14

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62014CN0493

C_2015046SK.01002101.xml

9.2.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 46/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzgericht – Außenstelle Linz (Rakúsko) 6. novembra 2014 – Dilly’s Wellnesshotel GmbH/Finanzamt Linz

(Vec C-493/14)

(2015/C 046/26)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzgericht – Außenstelle Linz

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Dilly’s Wellnesshotel GmbH

Žalovaný: Finanzamt Linz

Prejudiciálne otázky

1.

Je v rozpore s právom Únie, keď úprava schémy štátnej pomoci využíva osobitný postup podľa článku 25 nariadenia č. 800/2008 ( 1 ) na účely oslobodenia od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ale nedodržujú sa rôzne povinnosti uvedené v kapitole I tohto nariadenia a okrem toho ani neodkazuje na toto nariadenie?

2.

Je v rozpore s právom Únie, keď sa úprava schémy štátnej pomoci opiera o osobitný postup podľa článku 25 nariadenia č. 800/2008, ktorý platí pre schému environmentálnej pomoci, ale podmienky upravené v kapitole II – konkrétne podpora opatrení na ochranu životného prostredia, resp. opatrení zameraných na úsporu energie podľa článku 17 bodu 1 nariadenia – nie sú splnené?

3.

Bráni právo Únie vnútroštátnej úprave, ktorá neobsahuje časové obmedzenie a ani odkaz na obdobie uvedené v oznámení o oslobodení od notifikačnej povinnosti, takže obmedzenie vrátenia environmentálnych daní na 10 rokov, ktoré sa požaduje v článku 25 ods. 3 nariadenia č. 800/2008, možno odvodiť len z oznámenia o oslobodení?

( 1 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), Ú. v. EÚ L 214, s. 3 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-493/14 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik