T-343/14

62014TJ0343

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

z 29. júna 2017 ( *1 )

„Ochranná známka Európskej únie — Konanie o vyhlásenie neplatnosti — Slovná ochranná známka Európskej únie CIPRIANI — Existencia dobrej viery — Článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 — Neexistencia porušenia práva na meno všeobecne známej osoby — Článok 53 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 207/2009“

Vo veci T‑343/14,

Arrigo Cipriani , bydliskom v Benátkach (Taliansko), v zastúpení: A. Vanzetti, G. Sironi a S. Bergia, advokáti,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. marca 2014 (vec R 224/2012‑4) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi pánom Arrigom Ciprianim a spoločnosťou Hotel Cipriani,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predseda komory G. Berardis, sudcovia S. Papasavvas a O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa),

tajomník: I. Dragan, referent,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. mája 2014,

so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 26. septembra 2014,

so zreteľom na otázky Všeobecného súdu položené žalobcovi a jeho odpoveď na tieto otázky podanú do kancelárie Všeobecného súdu 1. decembra 2016,

po pojednávaní z 23. januára 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

1

Dňa 12. decembra 1969 právny predchodca vedľajšieho účastníka konania podal návrh na zápis talianskej slovnej ochrannej známky CIPRIANI, ktorá bola zapísaná 9. decembra 1971 pod číslom 254410 najmä pre služby zodpovedajúce tomuto opisu: „Hotely, reštaurácie, bary, kaviarne, snack‑bary a reštauračné zariadenia“.

5

Dňa 1. apríla 1996 podal právny predchodca vedľajšieho účastníka konania na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva ( Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 )].

6

Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia CIPRIANI.

7

trieda 42: „Hotely, hotelové rezervácie, reštaurácie, kaviarne, jedálne, bary, katering a dodávanie hotových jedál a nápojov na okamžitú konzumáciu“.

8

Prihláška ochrannej známky Európskej únie bola zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 26/1997 z 3. novembra 1997. Prihlasovaná ochranná známka bola zapísaná 9. júla 1998 pod číslom 115824.

9

V roku 2006 bol vedľajší účastník konania zapísaný na EUIPO ako majiteľ napadnutej ochrannej známky.

10

Rozhodnutím z 29. novembra 2011 zrušovacie oddelenie zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti. Po prvé sa domnievalo, že návrh na vyhlásenie neplatnosti je neprípustný v rozsahu, v akom sa zakladá na článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, z dôvodu, že vnútroštátny súd s právomocou v oblasti ochranných známok Európskej únie už s konečnou platnosťou rozhodol v tejto istej otázke. Po druhé sa domnievalo, že pokiaľ ide o hotelové a reštauračné služby, ako aj súvisiace služby zahrnuté v triede 42, žalobca vedome strpel používanie napadnutej ochrannej známky počas viac než 5 rokov v zmysle článku 28 CPI. Dospelo na základe toho k záveru, že pokiaľ ide o uvedené služby, návrh na vyhlásenie neplatnosti bol neprípustný v rozsahu, v akom sa zakladal na článku 53 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia. Po tretie, pokiaľ ide o výrobky a služby patriace do tried 16 a 35, zrušovacie oddelenie zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti v rozsahu, v akom sa zakladal na článku 53 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia v spojení s článkom 8 ods. 3 CPI z dôvodu neexistencie zásahu do práva na meno žalobcu.

12

Dňa 27. januára 2012 podal žalobca na EUIPO odvolanie proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.

13

Rozhodnutím zo 14. marca 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát EUIPO odvolanie žalobcu zamietol.

14

V druhom rade odvolací senát zamietol návrh na vyhlásenie neplatnosti v rozsahu, v akom sa zakladal na článku 53 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 3 CPI. Po prvé sa domnieval, že dôkazy predložené žalobcom spočívali výlučne v dokumentoch, v ktorých bol označený svojím prvým menom spolu s priezviskom, konkrétne Arrigo Cipriani, a že samotné priezvisko Cipriani nestačilo na identifikáciu osoby, ktorej sa týkali uvedené skutočnosti. Z toho vyvodil, že napadnutá ochranná známka nezasahovala do mena žalobcu, ktorý sa mohol maximálne odvolávať na všeobecnú známosť mena Arrigo Cipriani. Po druhé sa odvolací senát domnieval, že cieľom článku 8 ods. 3 CPI bolo zabrániť uzurpácii mena všeobecne známej osoby treťou osobou a nemožno ho uplatniť v prípade, keď o zápis ochrannej známky žiada osoba s rovnakým menom. Keďže v prejednávanej veci však právny predchodca vedľajšieho účastníka konania bol legitímny nositeľ tohto práva oprávnený Giuseppem Ciprianim, otcom žalobcu, situácia predpokladaná článkom 8 ods. 3 CPI neexistovala. Po tretie žalobca nepreukázal, či a akými spôsobmi talianske právo upravovalo prípad, v ktorom dve osoby majú rovnaké priezvisko, a tiež prípad, v ktorom sa dotknuté priezvisko stalo všeobecne známym až potom, ako sa napadnuté označenia začalo používať v obchode.

16

V treťom rade sa odvolací senát domnieval, že z týchto dôvodov nebolo namieste skúmať, či žalobca znášal používanie napadnutej ochrannej známky vedľajším účastníkom konania alebo či jeho návrh na vyhlásenie neplatnosti bol neprípustný z dôvodu, že otázka týkajúca sa údajnej neexistencie dobrej viery vedľajšieho účastníka konania bola právoplatne rozhodnutá v rozhodnutí z roku 2008.

vyhlásil napadnutú ochrannú známku za neplatnú pre všetky tovary a služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná,

—

subsidiárne vyhlásil napadnutú ochrannú známku za neplatnú pre všetky iné tovary a služby než služby „hotely“ a „rezervácia hotelov“,

—

subsidiárnejšie vyhlásil napadnutú ochrannú známku za neplatnú pre také služby, ako sú „reštaurácie, kaviarne, jedálne, bary, katering a dodávania hotových jedál a nápojov na okamžitú konzumáciu“,

—

zamietol žalobu,

—

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

19

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody, pričom prvý sa zakladá na porušení článku 53 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 3 CPI a druhý na porušení článku 52 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia.

EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tvrdenia žalobcu.

23

Treba pripomenúť, že systém ochrannej známky Európskej únie je založený na zásade zakotvenej v článku 8 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, podľa ktorej prináleží výlučné právo prvému prihlasovateľovi. Podľa tejto zásady možno ochrannú známku zapísať ako ochrannú známku Európskej únie za predpokladu, že skoršia ochranná známka nie je prekážkou, najmä ak ide o ochrannú známku Európskej únie, o ochrannú známku zapísanú v členskom štáte alebo na Úrade Beneluxu pre duševné vlastníctvo, o ochrannú známku, ktorá je predmetom medzinárodného zápisu s účinkami v členskom štáte, alebo aj o ochrannú známku, ktorá je predmetom medzinárodného zápisu s účinkami v Európskej únii. Na druhej strane bez toho, aby bolo dotknuté prípadné uplatnenie článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, samotná skutočnosť používania nezapísanej ochrannej známky treťou osobou nebráni zápisu zhodnej alebo podobnej ochrannej známky ako ochrannej známky Európskej únie pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby [pozri rozsudky z 11. júla 2013, SA.PAR./ÚHVT – Salini Costruttori (GRUPPO SALINI), T‑321/10 , EU:T:2013:372 , bod 17 a citovanú judikatúru, a z 28. januára 2016, Gugler France/ÚHVT – Gugler (GUGLER), T‑674/13 , neuverejnený, EU:T:2016:44 , bod 70 ].

24

Uplatnenie tejto zásady spresňuje predovšetkým článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého sa má ochranná známka Európskej únie vyhlásiť za neplatnú na základe návrhu podaného na EUIPO alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení práv, ak prihlasovateľ nekonal pri podávaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere. Osobe, ktorá podala návrh na vyhlásenie neplatnosti, prináleží preukázať okolnosti, ktoré odôvodňujú záver, že majiteľ ochrannej známky Európskej únie nekonal pri podaní prihlášky tejto ochrannej známky v dobrej viere [pozri rozsudok z 26. februára 2015, Pangyrus/ÚHVT – RSVP Design (COLOURBLIND), T‑257/11 , neuverejnený, EU:T:2015:115 , bod 63 a citovanú judikatúru).

28

Z formulácie Súdneho dvora v rozsudku z 11. júna 2009, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli ( C‑529/07 , EU:C:2009:361 , bod 53 ) teda vyplýva, že faktory, ktoré sú v ňom vymenované, sú iba ukážkami z celého komplexu skutočností, ktoré možno zohľadniť v súvislosti s vyhlásením neexistencie dobrej viery prihlasovateľa v čase podania prihlášky ochrannej známky (pozri rozsudok z 26. februára 2015, COLOURBLIND, T‑257/11 , neuverejnený, EU:T:2015:115 , bod 67 a citovanú judikatúru).

29

Treba teda dospieť k záveru, že v rámci celkového posúdenia vykonaného na základe článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 možno tiež prihliadnuť na pôvod napadnutého označenia a jeho používanie od jeho vytvorenia, na obchodnú logiku, ktorá viedla k podaniu prihlášky na zápis tohto označenia ako ochrannej známky Európskej únie, ako aj na chronológiu udalostí, ktoré charakterizovali uvedené podanie (pozri rozsudok z 26. februára 2015, COLOURBLIND, T‑257/11 , neuverejnený, EU:T:2015:115 , bod 68 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, GRUPPO SALINI, T‑321/10 , EU:T:2013:372 , bod 23 ).

30

Najmä s prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom odvolací senát dospel k záveru o existencii dobrej viery pri podaní prihlášky napadnutej ochrannej známky.

Keďže žalobca poukazuje na stručnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa analýzy návrhu na vyhlásenie neplatnosti založeného na článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, je namieste zdôrazniť, že aj keby sa uznala takáto stručnosť, nemôže z nej vyplývať nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

34

Je totiž potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 75 nariadenia č. 207/2009 musia byť rozhodnutia EUIPO odôvodnené. Táto povinnosť odôvodnenia, ktorá tiež vyplýva z článku 296 ZFEÚ, je predmetom ustálenej judikatúry, podľa ktorej z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývať úvahy autora aktu, a to tak, aby na jednej strane dotknuté osoby mohli účinne vykonať svoje právo žiadať o súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia a na druhej strane súd Únie mohol vykonať svoje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia [pozri rozsudok z 12. februára 2015, Vita Phone/ÚHVT (LIFEDATA), T‑318/13 , neuverejnený, EU:T:2015:96 , bod 46 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2011, Meica/ÚHVT – Bösinger Fleischwaren (Schinken King), T‑61/09 , neuverejnený, EU:T:2011:733 , bod 17 a citovanú judikatúru).

35

Je však nutné konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí odvolací senát uskutočnil analýzu okolností vo veci samej a odpovedal na tvrdenia uvedené žalobcom.

36

V tomto ohľade na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, v napadnutom rozhodnutí nedošlo k nijakému protirečeniu, pokiaľ ide o odôvodnenie zohľadnenia rozhodnutia z roku 2008 odvolacím senátom. Bez toho totiž, aby bola dotknutá otázka, či toto posledné rozhodnutie môže viesť k neprípustnosti návrhu na vyhlásenie neplatnosti v rozsahu, v akom sa zakladá na článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, a to z dôvodu, že sa v ňom právoplatne rozhodla otázka údajnej neexistencie dobrej viery právneho predchodcu vedľajšieho účastníka konania, z ustálenej judikatúry vyplýva, že hoci EUIPO nie je viazaný rozhodnutiami vyhlásenými vnútroštátnymi orgánmi, tieto rozhodnutia bez toho, aby boli záväzné alebo rozhodujúce, však môže EUIPO zohľadniť ako indície v rámci posúdenia skutkových okolností veci [pozri rozsudok z 18. marca 2016, Karl‑May‑Verlag/ÚHVT – Constantin Film Produktion (WINNETOU), T‑501/13 , EU:T:2016:161 , bod 36 a citovanú judikatúru]. Preto odvolaciemu senátu nemožno vytýkať, že v napadnutom rozhodnutí odkázal na rozhodnutie z roku 2008.

39

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o analýzu návrhu na vyhlásenie neplatnosti na základe článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, napadnuté rozhodnutie je z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené. Preto sa prvá časť tohto odvolacieho dôvodu musí zamietnuť.

O druhej časti založenej na nesprávnom posúdení odvolacieho senátu, pokiaľ ide o neexistenciu dobrej viery právneho predchodcu vedľajšieho účastníka konania

40

Žalobca sa domnieva, že odvolací senát nesprávne dospel k záveru o existencii dobrej viery právneho predchodcu vedľajšieho účastníka konania.

43

Takúto argumentáciu žalobcu nemožno prijať.

44

V prvom rade je totiž namieste konštatovať, že ako to v podstate uviedol odvolací senát v bode 32 napadnutého rozhodnutia, žalobca nespochybňuje skutočnosť, že k relevantnému dátumu právny predchodca vedľajšieho účastníka konania už bol majiteľom inej ochrannej známky CIPRIANI, konkrétne talianskej slovnej ochrannej známky CIPRIANI, ktorej prihláška bola podaná 12. decembra 1969 a ktorá bola zapísaná 9. decembra 1971 pod číslom 254410, najmä pre „hotely“, „reštaurácie“, „bary“, „kaviarne“, „snack‑bary“ a „reštauračné zariadenia“ (pozri bod 4 vyššie). Žalobca na pojednávaní potvrdil, že nenamietal ani proti zápisu tejto ochrannej známky, ani proti jej používaniu.

45

Je namieste zdôrazniť, že podľa judikatúry skutočnosť rozšírenia ochrany národnej ochrannej známky prostredníctvom jej zápisu ako ochrannej známky Európskej únie je súčasťou bežnej obchodnej stratégie podniku [pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. februára 2012, Pollo Tropical CHICKEN ON THE GRILL, T‑291/09 , EU:T:2012:39 , bod 58 , a zo 14. februára 2012, Peeters Landbouwmachines/ÚHVT – Fors MW (BIGAB), T‑33/11 , EU:T:2012:77 , bod 23 ]. Preto sa možno domnievať, že prihláška napadnutej ochrannej známky je súčasťou obchodnej stratégie právneho predchodcu vedľajšieho účastníka konania.

V druhom rade žalobca uvádza, že právny predchodca vedľajšieho účastníka konania mal v úmysle jednak parazitovať na jeho všeobecnej známosti tým, že imitoval jeho zámery, a jednak ťažiť zo všeobecnej známosti mena Cipriani v odvetví reštauračných služieb k relevantnému dátumu. Potvrdzuje to tiež skutočnosť, že od roku 1979 uvedený právny predchodca otvoril v Londýne (Spojené kráľovstvo) bar s názvom „Harry’s Bar“, ktorý bol kópiou nielen v oblasti mena, ale aj v oblasti štýlu „Harry’s Bar‑u“ v Benátkach (Taliansko), ktorého vlastníkom bol žalobca. V tomto ohľade treba uviesť, že aj za predpokladu, že to tak je, toto otvorenie, ku ktorému podľa žalobcu došlo v roku 1979, značne predchádza relevantnému dátumu. Žalobca však neuvádza dôvod, pre ktorý by existencia tohto baru v Londýne umožňovala dospieť k záveru o neexistencii dobrej viery tohto právneho predchodcu k relevantnému dátumu, teda približne šestnásť rokov neskôr. Za predpokladu, že žalobca chce tvrdiť, že ten istý právny predchodca opakovane zamýšľal ťažiť z jeho všeobecnej známosti a zo všeobecnej známosti mena Cipriani udržiavaním možnosti zámeny medzi nimi a že prihláška napadnutej ochrannej známky predstavovala po otvorení údajného baru v Londýne nový príklad vôle dotknutého právneho predchodcu ťažiť z jeho všeobecnej známosti a teda akt, ktorý nie je v dobrej viere, toto tvrdenie nemôže mať nijaký vplyv na analýzu neexistencie dobrej viery dotknutého právneho predchodcu v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, ktorou je slovná ochranná známka CIPRIANI. Ako sa totiž uviedlo v bode 44 vyššie, je nesporné, že prihláška tejto ochrannej známky bola podaná v čase, keď bol dotknutý právny predchodca majiteľom rovnakej národnej ochrannej známky, zapísanej najmä pre bary, a že žalobca túto ochrannú známku nikdy nenapadol.

Na účely záveru o existencii dobrej viery právneho predchodcu vedľajšieho účastníka konania k relevantnému dátumu odvolací senát v bode 33 napadnutého rozhodnutia spresnil, že rozhodnutie z roku 2008 sa opieralo o vyčerpávajúce, jasné a presvedčivé odôvodnenie, a odkázal na toto vnútroštátne rozhodnutie napriek tomu, že nebolo záväzné.

52

Žalobca spochybňuje výklad bodu 3.1 dohody z roku 1967, týkajúceho sa používania mena Cipriani právnym predchodcom vedľajšieho účastníka konania po predaji akcií (pozri bod 3 vyššie), ktorý poskytol High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division [Vrchný súd (Anglicko a Wales), Chancery Division, Spojené kráľovstvo] vo svojom rozhodnutí z roku 2008. V tomto ohľade tvrdí, že akýkoľvek výklad uvedeného ustanovenia spočívajúci v tom, že len z pojmu „výlučný“ uvedeného v tejto dohode sa vyvodil stále pretrvávajúci prevod práv na meno Cipriani pre všetky odvetvia výrobkov a služieb, by bol v zjavnom rozpore s osobitným a výslovným ustanovením priznávajúcim uvedenému právnemu predchodcovi výlučné právo na meno úzko obmedzené jednak na obdobie päť rokov a jednak na hotelové odvetvie. Domnieva sa, že jeho výklad tohto ustanovenia potvrdzuje správanie strán dohody počas rokov, ktoré nasledovali po podpise uvedenej dohody. Podľa neho preto tento právny predchodca nekonal v dobrej viere, keď podal prihlášku napadnutej ochrannej známky, hoci mu boli plne známe presné obmedzenia uplatňujúce sa na jeho právo používať meno Cipriani na základe tejto dohody.

53

Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 38 vyššie rozhodnutie z roku 2008 mohlo byť zohľadnené ako indícia v rámci posudzovania skutkových okolností v danej veci.

Vy [Giuseppe Cipriani] súhlasíte, že [právny predchodca vedľajšieho účastníka konania] a… hotel Villa Cipriani v Asolo [Taliansko] si môžu ponechať [ich] súčasné meno a že vo všeobecnosti môžu nakladať s výlučným právom používania mena Cipriani aj potom, ako vy a vaša rodina už nebudete mať finančné podiely v [uvedenom právnom predchodcovi], a to aj v prípade, že vy… alebo váš syn prestanete byť členmi správnej rady [tohto právneho predchodcu]. Zaväzujete sa tiež nezaložiť a dohliadnuť na to, aby sa nijaký člen vašej rodiny nepokúsil založiť počas piatich rokov nasledujúcich po uzavretí tejto dohody nové podniky, ktoré by používali meno Cipriani, alebo aby sa akýmkoľvek iným spôsobom snažili prebrať zákazníkov [tohto právneho predchodcu] alebo hotela Villa Cipriani, ibaže by sme s tým my [Stondon, Ondale and Patmore Company] súhlasili. Okrem toho platí, že vaši právni nástupcovia alebo vy sám, ako aj akákoľvek iná osoba s platnými nárokmi v tomto ohľade môže naďalej používať meno Cipriani v prípade Locanda Cipriani v Torcello [Taliansko].

3.2. –

My [Stondon, Ondale and Patmore Company] sa zas zaväzujeme, že počas piatich rokov odo dňa [uzavretia tejto dohody] nebudeme zakladať nové podniky používajúce meno Cipriani, ibaže by ste s tým súhlasili.

3.3. –

Sľubujeme, že budeme konať čo najlepšie, aby sme do budúcnosti zaručili špičkovú úroveň a vysokú kvalitu služieb poskytovaných [dotknutým právnym predchodcom] a hotelom Villa Cipriani svojim zákazníkom.“

56

Treba totiž uviesť, že dve podobné ustanovenia týkajúce sa obmedzenia činností oboch strán dohody z roku 1967 a používania mena Cipriani počas obdobia piatich rokov boli uvedené v bodoch 3.1 a 3.2 uvedenej dohody. Na základe prvého ustanovenia bola v bode 3.1 tejto dohody počas uvedeného obdobia uložená povinnosť Giuseppemu Ciprianimu a jeho rodine nezakladať nové podniky, ktoré by používali meno Cipriani alebo by sa akýmkoľvek iným spôsobom snažili prebrať zákazníkov tohto právneho predchodcu vedľajšieho účastníka konania alebo hotela Villa Cipriani. Tento zákaz sa teda neobmedzoval len na zakladanie nových hotelov, ale sa týkal aj reštaurácií, ktoré by mohli konkurovať reštaurácii v hoteli nadobúdateľa akcií uvedeného právneho predchodcu, ktorých majiteľom bol Giuseppe Cipriani. Na základe tohto druhého ustanovenia v bode 3.2 predmetnej dohody bola uvedenému nadobúdateľovi uložená povinnosť, aby počas obdobia piatich rokov nezakladal nové podniky, ktoré by používali meno Cipriani, napríklad hotely alebo reštaurácie.

59

Naopak, z bodov 3.1 a 3.2 dohody z roku 1967 vyplýva, že po uplynutí týchto piatich rokov tak nadobúdateľ akcií právneho predchodcu vedľajšieho účastníka konania, ktorých majiteľom bol Giuseppe Cipriani, ako aj Giuseppe Cipriani a jeho rodina mohli v súlade s právnymi predpismi platnými v tejto oblasti zakladať nové podniky s použitím mena Cipriani. V súlade s pravidlami výkladu zmlúv pripomenutými v bode 56 vyššie totiž neexistuje nijaký dôvod vykladať bod 3.1 uvedenej dohody týkajúci sa Giuseppeho Ciprianiho a jeho rodiny tak, že im umožňuje po období piatich rokov otvoriť akýkoľvek typ podniku pod menom Cipriani, pričom vyššie uvedený nadobúdateľ a uvedený právny predchodca by mali právo otvoriť s použitím mena Cipriani len hotely a reštaurácie v hoteloch a nie napríklad bary alebo reštaurácie mimo hotelov.

Navyše, hoci žalobca tvrdí, že jeho vlastný výklad je potvrdený správaním strán dohody počas rokov, ktoré nasledovali po podpise uvedenej dohody, keďže právny predchodca vedľajšieho účastníka konania neotvoril reštaurácie pod menom Cipriani počas viac než tridsiatich rokov po podpise dohody, možno poukázať na to, že High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division [Vrchný súd (Anglicko a Wales), Chancery Division], zdôraznil, že počas viac než tridsiatich rokov Giuseppe Cipriani a žalobca konali koherentne s jeho výkladom bodu 3.1 dohody z roku 1967, keďže až do roku 2000, keď bola v Porto Cervo (Taliansko) otvorená reštaurácia Cipriani, neotvorili ani v Taliansku, ani inde v Európe nijaké hotely ani reštaurácie pod menom Cipriani alebo názvom zahrnujúcim meno Cipriani, čo žalobca nespochybňuje. Preto za takýchto okolností nemožno správanie strán dohody po uzavretí uvedenej dohody považovať za rozhodujúci prvok pre výklad znenia bodu 3 tejto dohody.

62

Napokon je potrebné uviesť, že rozhodnutie z roku 2008 potvrdil aj Court of Appeal (England and Wales) (Civil Division) [odvolací súd (Anglicko a Wales) (občianskoprávne oddelenie), Spojené kráľovstvo], vo svojom rozhodnutí z 24. februára 2010.

63

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že argumentácia žalobcu týkajúca sa odkazu na rozhodnutie z roku 2008 sa musí zamietnuť.

– O nezohľadnení rozhodnutia Tribunale civile di Venezia (Občianskoprávny súd Benátky)

Pokiaľ ide o výňatok z rozhodnutia Tribunale civile di Venezia (Občianskoprávny súd Benátky) z 15. júla 2011, na ktorý sa odvoláva žalobca, nevyplýva z neho existencia rozporu s výkladom dohody 1967 v rozhodnutí z roku 2008. Tribunale civile di Venezia (Občianskoprávny súd Benátky) sa len domnieval, že obmedzenie týkajúce sa používania mena Cipriani najmä žalobcom zaniklo uplynutím obdobia piatich rokov. V rozhodnutí z roku 2008 sa však neuviedlo, že toto obmedzenie trvalo aj po uplynutí uvedeného obdobia, a z odôvodnenia High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division [Vrchný súd (Anglicko a Wales), Chancery Division], vyplýva, že po uplynutí uvedeného obdobia tak právny predchodca vedľajšieho účastníka konania a následne vedľajší účastník konania, ako aj Giuseppe Cipriani a jeho rodina, a teda žalobca, mali právo používať meno Cipriani v súlade s právnymi pravidlami uplatniteľnými v tejto oblasti (pozri body 57 až 60 vyššie). Toto tvrdenie žalobcu je teda potrebné zamietnuť.

– O existencii rokovaní v Spojených štátoch v roku 1996

67

Žalobca poukazuje na existenciu rokovaní v Spojených štátoch medzi právny predchodcom vedľajšieho účastníka konania a ním samým, ktoré prebiehali k relevantnému dátumu a viedli o niekoľko mesiacov neskôr v roku 1997 k podpisu transakcie. V tomto ohľade však nijaké z tvrdení žalobcu nespresňuje, do akej miery mohli mať tieto rokovania v Spojených štátoch vplyv na správanie uvedeného právneho predchodcu a v akej miere prispievali k preukázaniu neexistencie jeho dobrej viery k relevantnému dátumu.

70

V dôsledku toho sa tento žalobný dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 53 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 207/2009 vykladanom v spojení s článkom 8 ods. 3 CPI

71

Žalobca sa v podstate domnieva, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne v tom, že odvolací senát dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno zakázať použitie mena Cipriani na základe článku 53 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 207/2009 vykladanom v spojení s článkom 8 ods. 3 CPI.

72

75

V prejednávanej veci v bode 24 napadnutého rozhodnutia odvolací senát zamietol uplatnenie článku 8 ods. 3 CPI v podstate z dôvodu, že osoba žalobcu nebola dostatočne identifikovaná, a že napadnutá ochranná známka preto nezasahovala do jeho mena. V tomto ohľade v bode 26 uvedeného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa neodvolával na meno Arrigo Cipriani, ale len na priezvisko Cipriani, pričom však napadnutá ochranná známka sa skladala z uvedeného priezviska a neobsahovala nijaký prvok, ktorý by označoval osobu žalobcu. Domnieva sa, že žalobca sa mohol maximálne odvolávať na všeobecnú známosť svojho mena zloženého z jeho prvého mena a priezviska, konkrétne mena Arrigo Cipriani, ktorého zápis by pravdepodobne mal právo zakázať.

76

Navyše v bode 28 napadnutého rozhodnutia sa odvolací senát domnieval, že článok 8 ods. 3 CPI sa mal nevyhnutne vykladať v tom zmysle, že bráni akémukoľvek nepovolenému použitiu mena inej osoby, keďže výslovne podmieňuje zápis talianskej ochrannej známky jej súhlasom. Podľa neho cieľom tohto ustanovenia bolo zabrániť uzurpácii mena všeobecne známej osoby treťou osobou a nemožno ho uplatniť v prípade, že o zápis ochrannej známky žiadala osoba s dotknutým menom. Keďže však právny predchodca vedľajšieho účastníka konania bol nositeľ tohto práva oprávnený Giuseppem Ciprianim, otcom žalobcu, odvolací senát z toho vyvodil, že v prejednávanej veci situácia predpokladaná článkom 8 ods. 3 CPI neexistovala.

77

79

V prvom rade žalobca tvrdí, že v rozpore s posúdením odvolacieho senátu (body 23 až 27 napadnutého rozhodnutia) je nesprávne a v rozpore s talianskym právom predpokladať, že článok 8 ods. 3 CPI chráni meno len v súvislosti s jeho funkciou identifikácie určitej osoby, pretože by to znamenalo, že uvedené ustanovenie by bolo porušené len v prípade, že akt tretej osoby „by mohol vyvolávať pochybnosti o identite“ určitej osoby. Domnieva sa, že cieľom tohto ustanovenia je výlučne ochrana obchodnej hodnoty mena a vyhradenie jeho využívania nositeľovi mena.

80

Toto tvrdenie žalobcu sa musí zamietnuť, keďže spočíva na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia.

81

Hoci totiž tvrdenie odvolacieho senátu uvedené v bode 27 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „vzhľadom na to, že cieľom mena je výlučne identifikovať osobu označenú dotknutým menom, možno doň zasiahnuť len v prípade, že údajný zásah by mohol vyvolávať pochybnosti o identite osoby (fyzickej alebo právnickej)“, nie je práve šťastne koncipované, musí sa vykladať vo svojom kontexte.

85

Zo všetkých týchto úvah odvolacieho senátu vplýva, že tento senát preskúmal v súlade s článkom 8 ods. 3 CPI otázku zápisu ochrannej známky v rozsahu, v akom mohla zasiahnuť do všeobecne známeho mena. Navyše z jeho odôvodnenia dostatočne jasne vyplýva, že odkazuje na ochranu proti obchodnej uzurpácii mena osoby a nie na ochranu proti uzurpácii občianskej identity určitej osoby.

86

V druhom rade žalobca tvrdí, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že jednak sa na základe článku 8 ods. 3 CPI nemohol odvolávať na všeobecnú známosť priezviska Cipriani, ale sa mohol odvolávať len na všeobecnú známosť jeho mena spolu s priezviskom, a jednak, že uvedené priezvisko neodkazuje na jeho osobu.

87

Po prvé sa žalobca domnieva, že na základe nesprávneho výkladu článku 8 ods. 3 CPI odvolací senát vydedukoval, že žalobca bol identifikovaný kombináciou prvého mena a priezviska, keďže práve táto kombinácia mu slúžila ako meno, pričom však priezvisko Cipriani nestačilo na jeho identifikáciu (body 24 až 27 napadnutého rozhodnutia). Podľa neho je odôvodnené a dokonca nevyhnutné chrániť uvedené priezvisko, pretože všeobecná známosť sa nerozlučne viaže na toto priezvisko.

91

Napokon treba uviesť, že odvolací senát sa snažil zistiť, či napadnutá ochranná známka spočívala v zápise všeobecne známeho mena, na ktoré sa žalobca mohol odvolávať. Vyvodil z toho, že žalobca mal preukázať, že všeobecná známosť mena Cipriani, používaného samostatne vzhľadom na napadnutú ochrannú známku skladajúcu sa zo samotného tohto mena, súvisela s jeho osobou. Treba uviesť, že žalobca navyše ďalej tvrdil v odôvodnení svojho návrhu na vyhlásenie neplatnosti, že všeobecná známosť uvedeného mena sa úzko spájala s jeho osobou. Okrem toho vo svojich písomných podaniach pred Všeobecným súdom a v podstate na pojednávaní tvrdil, že „cieľom článku 8 ods. 3 CPI bolo osobitne ‚zaručiť nositeľovi výlučné právo obchodného využívania svojej všeobecnej známosti, a teda evokačnú spôsobilosť niektorých mien, ktorá sa stáva spôsobilosťou predávať na trhu‘“. Preto, aby bolo možné odvolávať sa na ochranu mena upravenú v článku 8 ods. 3 CPI a brániť použitiu všeobecnej známosti uvedeného mena a s tým súvisiacej obchodnej hodnoty, ako to odvolací senát v podstate správne uviedol v bodoch 24, 26 a 31 napadnutého rozhodnutia, žalobca sa môže dovolávať všeobecnej známosti len pod podmienkou, že toto meno aj pri svojom samostatnom použití nevyhnutne odkazuje na jeho osobu.

92

95

Uvedenie samotného priezviska Cipriani v názve určitého článku sa nemôže považovať za dôkaz, že uvedené priezvisko použité samostatne sa „samo osebe bežne spája“ so žalobcom, ako to on tvrdí. Ako totiž uvádza EUIPO, treba poukázať na to, že takéto označenie môže byť dôsledkom bežnej praxe v médiách a odôvodnené najmä požiadavkami na grafické zobrazenie dotknutého článku. Navyše doplnenie fotografie žalobcu do článku alebo prítomnosť v tele tohto článku spoločne uvedeného prvého mena a priezviska znižuje dosah uvedenia samotného priezviska Cipriani v názve tohto článku.

96

Navyše treba uviesť, že vzhľadom na to, že 9 z týchto 60 písomností boli články podpísané samotným žalobcom, tieto články neumožňujú za týchto okolností preukázať, že len na základe toho, že sa v ich nadpisoch uviedlo priezvisko Cipriani samostatne, toto priezvisko nevyhnutne evokuje žalobcu.

97

Navyše jediná zo 60 písomností, na ktoré poukazoval žalobca, v ktorej nie je uvedené prvé meno žalobcu, je pozvánka na recepciu. Aj ak by sa považovalo za preukázané, že priezvisko Cipriani na tejto pozvánke je priezviskom žalobcu, tento nedatovaný dokument neumožňuje preukázať, navyše ako jediný, že všeobecná známosť uvedeného priezviska sa nevyhnutne spája s osobou žalobcu.

101

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že k relevantnému dátumu meno Cipriani mohlo prípadne označovať najmä členov rodiny vrátane žalobcu, pokiaľ bolo toto meno uvedené spolu s prvým menom osoby, pričom rovnako mohlo označovať právneho predchodcu vedľajšieho účastníka konania, a v súčasnosti teda vedľajšieho účastníka konania, pokiaľ bolo toto meno uvedené najmä so slovom „hotel“, alebo hotel Cipriani. Navyše mohlo odkazovať aj na slovnú taliansku ochrannú známku Cipriani (pozri bod 4 vyššie).

102

V tomto ohľade treba spresniť, že v rámci tohto konania Všeobecnému súdu neprináleží, aby rozhodol o existencii všeobecnej známosti každého z účastníkov konania alebo subjektov uvedených v bode 101 vyššie, ktoré by mohli byť označené menom Cipriani, ani prípadne o dátume, ku ktorému bola táto všeobecná známosť nadobudnutá.

103

Za týchto okolností zo skutočnosti, že k relevantnému dátumu sa žalobca nemohol na základe článku 8 ods. 3 CPI odvolávať na všeobecnú známosť mena Cipriani bez toho, aby bolo uvedené spolu s jeho prvým menom, vyplýva, že sa nemožno odvolávať na toto ustanovenie na účely spochybnenia platnosti napadnutej ochrannej známky.

V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, ktorými namieta proti úvahám odvolacieho senátu uvedeným v bodoch 28 a 29 napadnutého rozhodnutia, je namieste ich zamietnuť. Po prvé totiž argumentácia žalobcu spočíva na jeho vlastnom výklade dohody z roku 1967, ktorý už bol zamietnutý (pozri body 52 až 62 a 64 až 66). Keďže žalobca v tejto súvislosti v podstate tiež tvrdil, že právny predchodca vedľajšieho účastníka konania a vedľajší účastník konania nikdy nepoužívali meno Cipriani pre iné než hotelové služby, treba pripomenúť, že právny predchodca vedľajšieho účastníka konania dosiahol zápis talianskej slovnej ochrannej známky CIPRIANI najmä pre iné než hotelové služby, pričom žalobca nikdy nespochybnil ani tento zápis, ani toto používanie (pozri body 4 a 44 vyššie). Po druhé žalobca nespochybňuje, že nepredložil dôkazy o spôsoboch uplatňovania článku 8 ods. 3 CPI v prípade, keď prihlasovateľ dotknutej ochrannej známky a účastník konania odvolávajúci sa na uplatnenie tohto ustanovenia používajú rovnaké meno.

106

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že za okolností prejednávanej veci, ako to v podstate uviedol odvolací senát v bode 24 napadnutého rozhodnutia, napadnutá ochranná známka nemôže zasahovať v zmysle článku 8 ods. 3 CPI do práva na meno Cipriani, ako to uvádza žalobca.

107

V dôsledku toho treba zamietnuť tento žalobný dôvod ako nedôvodný a v nadväznosti na to žalobu ako celok bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti druhého žalobného návrhu žalobcu, ako aj o úvodných pripomienkach predložených vedľajším účastníkom konania týkajúcich sa čiastočnej neprípustnosti návrhu na vyhlásenie neplatnosti, ako to konštatovalo zrušovacie oddelenie.

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Arrigo Cipriani znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Hotel Cipriani Srl.

Berardis

Papasavvas

Právny stav

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009

O prvej časti založenej na stručnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa analýzy návrhu na vyhlásenie neplatnosti založeného na článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009

O druhej časti založenej na nesprávnom posúdení odvolacieho senátu, pokiaľ ide o neexistenciu dobrej viery právneho predchodcu vedľajšieho účastníka konania

– O zohľadnení existencie skoršej talianskej slovnej ochrannej známky CIPRIANI a o údajnom zámere právneho predchodcu vedľajšieho účastníka konania ťažiť zo všeobecnej známosti mena Cipriani, ako aj zo všeobecnej známosti žalobcu

– O odkaze na rozhodnutie z roku 2008