T-65/14

(Vec T-65/14)

(2014/C 135/55)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bank Refah Kargaran (Teherán, Irán) (v zastúpení: J.-M. Thouvenin, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

—

vyhlásil, že nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 sa voči žalobkyni neuplatní,

—

vyhlásil, že rozhodnutie 2010/413/SZBP sa voči žalobkyni neuplatní,

—

subsidiárne zrušil vykonávacie nariadenie a rozhodnutie, ktoré sú uvedené v prvých dvoch zarážkach týchto návrhov, a to od 20. januára 2014,

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na neexistencii právneho základu, keďže právnym základom napadnutého vykonávacieho nariadenia je nariadenie č. 267/2012 ( 1 ) , ktoré sa musí považovať za neuplatniteľné na žalobkyňu, lebo pri jeho prijatí bola porušená povinnosť odôvodnenia stanovená v článku 296 ZFEÚ a článok 215 ZFEÚ a ďalej jeho článok 23 ods. 2 písm. d), ktorý predstavuje právny základ zápisu žalobkyne na zoznam uvedený v prílohe IX nariadenia č. 267/2012, je v rozpore so Zmluvami a Chartou základných práv Európskej únie.

3.

Tretí, štvrtý, piaty a šiesty žalobný dôvod sú založené na i) nesprávnom právnom posúdení, ii) nesprávnom skutkovom zistení a zjavne nesprávnom posúdení, iii) porušení práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu, a na iv) porušení zásady proporcionality.

4.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že článok 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413 ( 2 ) , ktorý predstavuje právny základ sankcie, ktorá bola uložená žalobkyni, sa musí vyhlásiť za neuplatniteľný na žalobkyňu, pretože toto ustanovenie je v rozpore so Zmluvami, Chartou základných práv Európskej únie a zásadou proporcionality. Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie zapísať ju na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia, sa teda musí zrušiť.