T-120/14
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62014TN0120
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014112SK.01005802.xml
14.4.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 112/58
Žaloba podaná 18. februára 2014 – PT Ciliandra Perkasa/Rada
(Vec T-120/14)
2014/C 112/76
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: PT Ciliandra Perkasa (Západná Jakarta, Indonézia) (v zastúpení: F. Graafsma a J. Cornelis, advokáti)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1194/2013 z 19. novembra 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne a Indonézii ( Ú. v. EÚ L 315, s. 2 ) v rozsahu, v akom ukladá žalobkyni povinnosť zaplatiť antidumpingové clo, a
—
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Rada a Komisia (ďalej len „inštitúcie“) sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodli, že predajné ceny surového palmového oleja (ďalej len „CPO“) žalobkyne sú skreslené. Presnejšie inštitúcie nezohľadnili, že žalobkyňa je v plnej miere vertikálne integrovaným výrobcom bionafty, a že teda nijaký údajný účinok systému rozdielnej vývoznej dane na ňu nemá vplyv. Navyše sa inštitúcie dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď jednak nedospeli k záveru, že žalobkyňa a s ňou spojení dodávatelia CPO predstavujú jeden a ten istý subjekt, a to na všetky praktické, ale i právne účely, a jednak rozhodli, že nákupné ceny CPO od s ňou spojených spoločností neprebiehali za trhové ceny.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tom, že antidumpingová dohoda WTO neumožňuje úpravu cien len z toho dôvodu, že tieto ceny sú nižšie než na iných trhoch, alebo že sú „skreslené“ v dôsledku zásahov vlády. Článok 2 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 343, s. 51 , ďalej len „základné nariadenie“), by sa teda mal považovať za neuplatniteľný, pretože stanovuje takúto možnosť upraviť náklady.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tom, že úprava cien CPO v prejednávanom prípade predstavuje porušenie článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Presnejšie žalobkyňa uvádza tieto tvrdenia:
—
chýba nevyhnutný dôkaz, na ktorého základe bolo rozhodnuté, že ceny CPO na indonézskom trhu sú skreslené, a teda inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodli, že ceny CPO na indonézskom trhu sú skreslené,
—
inštitúcie svojím rozhodnutím použiť referenčnú vývoznú cenu na úpravu cien nevykonali úpravu ceny na „rozumnom základe“, ako vyplýva z článku 2 ods. 5 základného nariadenia, a/alebo na základe „zo zdrojov, ktoré nie sú ovplyvnené touto deformáciou“, a
—
článok 2 ods. 5 základného nariadenia neumožňuje upraviť ceny v situáciách, ak sú ceny jednoducho údajne „nízke“.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že Rada pri stanovení primeraného ziskového rozpätia nesplnila právnu povinnosť stanovenú v článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Podľa tohto článku sa totiž vyžaduje, že výška primeraného zisku nemôže presiahnuť zisk bežne dosahovaný inými vývozcami alebo výrobcami z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na tom, že inštitúcie nezohľadnili informácie a tvrdenia, ktoré predložila žalobkyňa v priebehu vyšetrovania. Týmto svojím konaním porušili nielen povinnosť starostlivosti a riadnej správy vecí verejných tým, že nevykonali podrobné a nestranné preskúmanie všetkých relevantných dôkazov, ktoré im boli predložené, ale porušili aj povinnosť stanovenú v článku 20 ods. 5 základného nariadenia, ako aj povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 253 Zmluvy o ES (článok 296 ZFEÚ).