T-235/14
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62014TN0235
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014223SK.01001401.xml
14.7.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 223/14
Žaloba podaná 17. apríla 2014 – ArcelorMittal Hamburg a i./Komisia
(Vec T-235/14)
2014/C 223/19
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyne: ArcelorMittal Hamburg GmbH (Hamburg, Nemecko), Bregal Bremer Galvanisierungs GmbH (Bremen, Nemecko), ArcelorMittal Hochfeld GmbH (Duisburg, Nemecko) a ArcelorMittal Ruhrort GmbH (Duisburg) (v zastúpení: H. Janssen a G. Engel, Rechtsanwälte)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 18. decembra 2013 vo veci štátnej pomoci SA.33995 (2013/C) – Podpora elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie a nižší príplatok EEG pre energeticky náročných odberateľov,
—
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby uvádzajú žalobkyne tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ
—
Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže príplatok EEG a osobitný systém náhrad, ktoré sú upravené v zákone o uprednostňovaní energií z obnoviteľných zdrojov (Gesetz für den Vorrang erneuerbarer Energien) (ďalej len „EEG“), nepredstavujú poskytnutie štátnych alebo štátom kontrolovaných prostriedkov. Všetky relevantné skutočnosti pre kvalifikáciu týchto opatrení sa zistili v prípravnom konaní medzi Komisiou a Spolkovou republikou Nemecko. Neostali už žiadne pochybnosti, o ktorých by mala Komisia rozhodnúť v konaní podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 4 ods. 4 nariadenia (ES) č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES ( 1 ) .
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 108 ods. 1 ZFEÚ a zásady právnej istoty
—
Žalobkyne na tomto mieste tvrdia, že Komisia porušila článok 108 ods. 1 ZFEÚ a zásadu právnej istoty tým, že uplatnila konanie pre nové pomoci podľa článku 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 namiesto konania pre existujúce pomoci podľa článku 17 a nasl. nariadenia č. 659/1999 na preskúmanie svojho predbežného posúdenia EEG ako pomoci. V tejto súvislosti predovšetkým uviedli, že rozhodnutím z 22. mája 2002 Komisia nepovažovala EEG 2000 za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže sa neuskutočnil transfer štátnych prostriedkov. Zmeny z EEG 2000 na EEG 2012 nie sú v porovnaní s rozhodnutím Komisie z 22. mája 2002 zásadné. Komisia tak mohla namietať zmenený právny názor Komisie v konaní podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ bez zaťaženia žalobkýň.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 Charty základných práv a práva byť vypočutý
—
Žalobkyne ďalej tvrdia, že žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie bez poskytnutia možnosti žalobkyniam sa predtým vyjadriť.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES ( Ú. v. ES L 83, s. 1 ; Mim. vyd. 08/001, s. 339).