T-462/14
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62014TN0462
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2014315SK.01006701.xml
15.9.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 315/67
Žaloba podaná 18. júna 2014 – EEB/Komisia
(Vec T-462/14)
2014/C 315/112
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európsky úrad pre životné prostredie (EEB) (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: B. Kloostra, avocat)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil napadnuté rozhodnutie Komisie z 8. apríla 2014,
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa sa touto žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Komisie z 8. apríla 2014 [Ares(2014)1102834] zamietajúceho pre neprípustnosť žiadosť o vnútorné preskúmanie rozhodnutia Komisie 2013/687/EÚ z 26. novembra 2013 o oznámení Helénskej republiky, ktoré sa týka prechodného národného programu uvedeného v článku 32 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.
1.
Prvý dôvod založený na nezákonnosti ustanovení článku 10 v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1367/2006 ( 1 ) . Žalobkyňa tvrdí, že prijatím sporného opatrenia Komisia porušila článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, keďže ustanovenia uplatnené Komisiou – ustanovenia článku 10 v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1367/2006 – nie sú v súlade s článkom 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Nezákonnosť týchto ustanovení nariadenia č. 1367/2006 mala Komisiu viesť k vyhláseniu neprípustnosti žiadosti o vnútorné preskúmanie.
2.
Druhý dôvod založený subsidiárne na skutočnosti, že prijatím napadnutého opatrenia Komisia porušila svoju povinnosť konať čo v najväčšej možnej miere v súlade s dohovorom. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala vykladať článok 10 nariadenia č. 1367/2006 a osobitne pojem „správny akt“ tohto článku v súlade s článkom 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a nemala prijať definíciu tohto pojmu uvedenú v článku 2 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1367/2006, ktorá je podľa žalobkyne veľmi reštriktívna.
3.
Tretí dôvod založený subsidiárne na skutočnosti, že prijatím napadnutého opatrenia Komisia porušila článok 2 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1367/2006, keď dospela k záveru, že rozhodnutie Komisie 2013/687/EÚ nepredstavuje individuálny akt.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( Ú. v. EÚ 2006 L 264, s. 13 ).