T-181/14
ECLI:EU:T:2017:41
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62014TO0181
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62014TO0181
UZNESENIE
VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 26. januára 2017 ( *1 )
„Konanie — Určenie výšky trov konania“
Vo veci T‑181/14 DEP,
Nürburgring GmbH , so sídlom v Nürburgu (Nemecko), v zastúpení: M. Viefhues a C. Giersdorf, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO),
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Lutz Biedermann , bydliskom vo Villingen‑Schwenningen (Nemecko), v zastúpení: A. Jacob a M. Ziliox, advokáti,
ktorej predmetom je návrh na určenie výšky trov konania v nadväznosti na rozsudok z 26. novembra 2015, Nürburgring/ÚHVT – Biedermann (Nordschleife) ( T‑181/14 , neuverejnený, EU:T:2015:889 ),
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
v zložení: predseda komory G. Berardis, sudcovia S. Papasavvas a O. Spineanu‑Matei (spravodajkyňa),
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Skutkové okolnosti, konanie a návrhy účastníkov konania
1
Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. marca 2014 podala žalobkyňa, spoločnosť Nürburgring GmbH, žalobu proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 20. januára 2014 (vec R 163/2013‑4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi pánom Lutzom Biedermannom a ňou .
2
Vedľajší účastník konania, pán Lutz Biedermann, vstúpil do konania na podporu návrhov EUIPO vo veci samej. Navrhol, aby Všeobecný súd zamietol žalobu a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
3
Všeobecný súd rozsudkom z 26. novembra 2015, Nürburgring/ÚHVT – Biedermann (Nordschleife) ( T‑181/14 , neuverejnený, EU:T:2015:889 ), zamietol žalobu ako nedôvodnú a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania vrátane trov konania vedľajšieho účastníka podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
4
Zástupca vedľajšieho účastníka konania e‑mailami z 21. apríla a 3. mája 2016 vyzval zástupcu žalobkyne na úhradu nahraditeľných trov konania. Zástupca žalobkyne odpovedal e‑mailom zo 4. mája 2016 nasledujúcim spôsobom:
„Správca konkurznej podstaty nemôže vykonať platbu bez formálneho rozhodnutia nezávisle od výšky trov konania, ktorú ste si uplatnili. Z tohto dôvodu jednoducho nemôžeme dospieť k dohode a zmluvne upraviť náhradu trov konania, ktoré si uplatňujete.“
5
Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 27. júna 2016 vedľajší účastník konania požiadal Všeobecný súd, aby na základe článku 170 ods. 1 rokovacieho poriadku určil výšku nahraditeľných trov konania, ktoré musí zaplatiť žalobkyňa, na sumu 11885,87 eura z titulu konania, v ktorom bol vydaný rozsudok z 26. novembra 2015, Nordschleife ( T‑181/14 , neuverejnený, EU:T:2015:889 ).
6
Žalobkyňa k tomuto návrhu na určenie výšky trov konania nepredložila žiadne pripomienky.
Právny stav
7
Z článku 170 ods. 3 rokovacieho poriadku vyplýva, že v prípade námietok proti nahraditeľným trovám konania Všeobecný súd rozhodne uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, po tom, ako účastníkovi konania, ktorého sa návrh týka, poskytol možnosť predložiť pripomienky.
8
V tomto smere treba pripomenúť, že pred podaním návrhu na určenie výšky trov konania v prejednávanej veci žalobkyňa oznámila vedľajšiemu účastníkovi konania, že bez formálneho rozhodnutia Všeobecného súdu nemôže dať svoj súhlas s akoukoľvek výškou nahraditeľných trov konania a zaplatiť túto sumu. So zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci treba toto tvrdenie vykladať ako námietku v súvislosti so zaplatením nahraditeľných trov konania v zmysle článku 170 ods. 1 rokovacieho poriadku. Okrem toho zo skutočnosti, že žalobkyňa po podaní návrhu na určenie výšky trov konania oznámila Všeobecnému súdu, že nemá v úmysle predložiť pripomienky k tomuto návrhu, nemožno vyvodiť, že súhlasila s výškou požadovaných trov konania alebo so zaplatením nahraditeľných trov konania.
9
Podľa článku 140 písm. b) rokovacieho poriadku sa nahradzujú ako trovy konania nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta. Z tohto ustanovenia vyplýva, že nahraditeľné trovy konania sa obmedzujú na jednej strane na trovy konania vynaložené na účely konania na Všeobecnom súde a na druhej strane na trovy konania, ktoré boli na tento účel nevyhnutné [pozri uznesenie zo 17. marca 2016, Norma Lebensmittelfilialbetrieb/ÚHVT – Yorma’s (Yorma Eberl), T‑229/14 DEP , neuverejnené, EU:T:2016:177 , bod 9 a citovanú judikatúru].
10
Pokiaľ ide o odmeny advokátov, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sudca Únie nie je oprávnený rozhodnúť o výške odmien, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim advokátom, ale má určiť sumu, do ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania zaviazaným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania neberie Všeobecný súd do úvahy vnútroštátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohľade medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami (pozri uznesenia z 11. decembra 2014, Ecoceane/EMSA, T‑518/09 DEP , neuverejnené, EU:T:2014:1109 , bod 12 a citovanú judikatúru, a zo 17. marca 2016, Yorma Eberl, T‑229/14 DEP , neuverejnené, EU:T:2016:177 , bod 10 a citovanú judikatúru).
11
Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že pri neexistencii ustanovení upravujúcich tarify musí Všeobecný súd voľne posúdiť predmetné údaje, pričom zohľadní predmet a povahu sporu, jeho význam z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosť veci, rozsah práce, aký si mohlo sporové konanie vyžadovať od zúčastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomické záujmy, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania (pozri uznesenia z 11. decembra 2014, Ecoceane/EMSA, T‑518/09 DEP , neuverejnené, EU:T:2014:1109 , bod 13 a citovanú judikatúru, a zo 17. marca 2016, Yorma Eberl, T‑229/14 DEP , neuverejnené, EU:T:2016:177 , bod 11 a citovanú judikatúru).
12
Treba napokon uviesť, že pokiaľ je fyzická alebo právnická osoba platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), má právo na vrátenie DPH, ktorú zaplatila za zakúpené tovary a služby, od daňových orgánov. DPH teda pre ňu nepredstavuje trovy, a preto sumy zaplatené z titulu tejto dane nie je možné zohľadniť pri výpočte nahraditeľných trov konania [pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie z 19. januára 2016, Copernicus‑Trademarks/ÚHVT – Blue Coat Systems (BLUECO), T‑685/13 DEP , neuverejnené, EU:T:2016:31 , bod 26 a citovanú judikatúru]. Preto suma požadovaná z titulu DPH sa považuje za nahraditeľné trovy iba vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá požaduje túto sumu, preukáže, že nie je platiteľom DPH [pozri analogicky uznesenie z 21. mája 2014, Esge/ÚHVT – De’Longhi Benelux (KMIX), T‑444/10 DEP , neuverejnené, EU:T:2014:356 , bod 42 ].
13
Výška trov konania, ktoré sa majú nahradiť v predmetnom prípade, musí byť určená na základe týchto kritérií.
14
Predovšetkým, keďže je vedľajší účastník konania ako majiteľ ochrannej známky fyzickou osobou spôsobilou vykonávať hospodársku činnosť a byť z tohto dôvodu platiteľom DPH, a vzhľadom na skutočnosť, že nepreukázal, že nebol platiteľom DPH [pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. júna 2015, Reber/ÚHVT – Klusmeier (Wolfgang Amadeus Mozart PREMIUM), T‑530/10 DEP , neuverejnené, EU:T:2015:482 , bod 51 ], suma DPH z výdavkov a odmien jeho zástupcu sa nemôže považovať za nahraditeľné trovy konania v súlade s judikatúrou citovanou v bode 12 vyššie. Zohľadnia sa preto sumy uvedené na faktúrach bez DPH.
15
Okrem toho výška trov konania, ktorej zaplatenie požaduje vedľajší účastník konania, dosahuje sumu 9988,13 eura bez DPH. Vedľajší účastník konania v tejto súvislosti predložil dve faktúry svojich advokátov, z 24. júna 2014 a z 28. septembra 2015, týkajúce sa odmien a výdavkov vzniknutých v období od 4. apríla do 24. júna 2014 (ďalej len „prvé obdobie“) a v období od 6. augusta do 28. septembra 2015 (ďalej len „druhé obdobie“). Trovy požadované vedľajším účastníkom konania pozostávajú z:
—
odmien advokáta vo výške 5445 eur za prvé obdobie a vo výške 2648,50 eura za druhé obdobie,
—
cestovných nákladov a výdavkov spojených s pobytom jedného z jeho právnych zástupcov v súvislosti so zastupovaním na pojednávaní zo 16. septembra 2015 vo výške 1121,65 eura za druhé obdobie,
—
výdavkov na prepisovanie, fotokópie a poštovné v hodnote 506,38 eura za prvé obdobie a v hodnote 266,60 eura za druhé obdobie.
O odmenách advokáta
16
Z dokumentov, ktoré predložil vedľajší účastník konania, vyplýva, že požaduje sumu v celkovej hodnote 8093,50 eura zodpovedajúcu 29,431 hodinám práce, ktorú jeho advokát venoval úlohám týkajúcim sa veci samej a ktoré fakturoval za hodinovú sadzbu 275 eur na hodinu, teda 5445 eur za 19,8 hodín práce vykonanej počas prvého obdobia a 2648,50 eura za 9,631 hodín práce vykonanej počas druhého obdobia.
17
Po prvé treba konštatovať, že vec sama nebola, pokiaľ ide o jej predmet a povahu, obzvlášť komplikovaná. Týkala sa totiž otázky patriacej do rámca zvyčajných sporov práva ochranných známok, a síce otázky existencie pravdepodobnosti zámeny podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ), položenej v námietkovom konaní proti prihláške ochrannej známky Európskej únie. Žalobkyňa okrem toho uviedla na podporu svojej žaloby iba jediný žalobný dôvod týkajúci sa neexistencie tejto pravdepodobnosti zámeny. Predmetná vec sa netýkala ani novej právnej otázky, ani komplexnej skutkovej situácie a z tohto dôvodu ju nemožno považovať za mimoriadne zložitú. Treba sa tiež domnievať, že daná vec nebola osobitne významná z hľadiska práva Únie, keďže rozsudok z 26. novembra 2015, Nordschleife ( T‑181/14 , neuverejnený, EU:T:2015:889 ), nadväzuje na ustálenú judikatúru. Napokon vedľajší účastník konania vo svojom návrhu na určenie výšky trov konania netvrdil, že by vec bola osobitne zložitá alebo významná.
18
Po druhé treba uviesť, že hoci táto vec samozrejme má pre vedľajšieho účastníka konania určitý hospodársky záujem, Všeobecnému súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že tento význam mal v prejednávanej veci charakter, ktorý je nezvyčajný alebo výrazne odlišný od charakteru každej námietky podanej voči prihláške ochrannej známky Európskej únie [pozri v tomto zmysle uznesenia z 19. marca 2009, House of Donuts/ÚHVT – Panrico (House of donuts), T‑333/04 DEP a T‑334/04 DEP , neuverejnené, EU:T:2009:73 , bod 15 , a z 12. januára 2016, Boehringer Ingelheim International/ÚHVT – Lehning entreprise (ANGIPAX), T‑368/13 DEP , neuverejnené, EU:T:2016:9 , bod 19 ].
19
Po tretie, pokiaľ ide o rozsah práce, ktorý mohlo konanie spôsobiť vedľajšiemu účastníkovi, je potrebné pripomenúť, že súdu prináleží zohľadniť najmä celkový počet hodín práce, ktorý mohol byť na účely konania pred Všeobecným súdom objektívne potrebný. V tomto ohľade možnosť súdu Únie posúdiť hodnotu vykonanej práce závisí od presnosti poskytnutých informácií (pozri uznesenie z 12. januára 2016, ANGIPAX, T‑368/13 DEP , neuverejnené, EU:T:2016:9 , body 15 a 20 a citovanú judikatúru).
20
Pokiaľ ide o hodinovú sadzbu v prejednávanej veci, Všeobecný súd sa domnieva, že hodinová sadzba 275 eur uplatnená advokátom vedľajšieho účastníka je neprimeraná, a považuje za vhodné znížiť ju na 250 eur, keďže táto sadzba sa považuje za primeranú pre typ sporov, o aký ide vo veci samej [pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. septembra 2016, Giuntoli/EUIPO ‑ Société des produits Nestlé (CREMERIA TOSCANA), T‑256/14 DEP , neuverejnené, EU:T:2016:549 , bod 13 a citovanú judikatúru]. Treba však spresniť, že táto sadzba sa môže považovať za primeranú iba pri odmeňovaní služieb mimoriadne skúseného odborníka schopného pracovať veľmi efektívne a rýchlo. Okrem toho je pri zohľadnení odmeny v takejto výške nevyhnutné podrobne zvážiť celkový počet hodín práce nutných v súvislosti so súdnym konaním (pozri v tomto zmysle uznesenie z 18. septembra 2015, Autortiesību un komunicēšanās konsultāciju aģentūra/Latvijas Autoru apvienība a i./Komisia, T‑414/08 DEP až T‑420/08 DEP a T‑442/08 DEP , neuverejnené, EU:T:2015:726 , bod 51 a citovanú judikatúru).
21
Všeobecnému súdu teda prináleží určiť, či uskutočnené kroky a písomné úkony objektívne vyžadovali od advokáta vedľajšieho účastníka konania prácu v rozsahu 19,8 hodín počas prvého obdobia a 9,631 hodín počas druhého obdobia.
22
Vedľajší účastník uvádza v tejto súvislosti kroky a písomné úkony svojho právneho zástupcu uskutočnené vo veci samej, a síce preskúmanie žaloby, prípravu vyjadrenia k žalobe z 20. júna 2014, preskúmanie odpovede EUIPO z 13. júna 2014, zostavenie návrhu z 8. októbra 2014 týkajúceho sa uskutočnenia pojednávania, prípravu odpovede zo 6. augusta 2015 na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania prijatého Všeobecným súdom, preskúmanie odpovedí žalobkyne a EUIPO z 29. júla a 3. augusta 2015 na toto opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, prípravu pojednávania zo 16. septembra 2015 a napokon účasť na tomto pojednávaní.
23
Dve faktúry, ktoré predložil vedľajší účastník konania, z 24. júna 2014 a z 28. septembra 2015, však nie sú presne rozdelené na účely určenia času stráveného na uskutočnení každého z týchto úkonov. Neexistencia presnejších informácií robí osobitne zložitým overenie výdavkov vynaložených na účely konania pred Všeobecným súdom a ich nevyhnutného charakteru na tento účel. Za týchto podmienok je nevyhnutné podrobné posúdenie odmien, ktoré sa nahrádzajú [pozri v tomto zmysle uznesenie z 1. augusta 2014, Phonebook of the World/ÚHVT – Seat Pagine Gialle (PAGINE GIALLE), T‑589/11 DEP , neuverejnené, EU:T:2014:731 , bod 17 a citovanú judikatúru].
24
Pokiaľ ide o konanie vo veci samej, treba uviesť, že písomná časť konania pozostávala vo výmene vyjadrení k žalobe a že pojednávanie sa uskutočnilo 16. septembra 2015. Je opodstatnené uviesť, že skutočná účasť vedľajšieho účastníka v konaní pred Všeobecným súdom sa prejavila dvojstranovými pripomienkami k jazyku konania, desaťstranovým vyjadrením k žalobe, dvojstranovým stanoviskom k vedeniu pojednávania, zostavením dvojstranovej odpovede voči opatreniu na zabezpečenie priebehu konania Všeobecného súdu a účasťou na pojednávaní.
25
Po prvé treba uviesť, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe zahŕňalo argumentáciu zaoberajúcu sa odmietnutím tvrdení žalobkyne týkajúcich sa otázky porovnania kolidujúcich označení, ktorá už bola prejednaná pred odvolacím senátom. Treba teda konštatovať, že príprava tohto vyjadrenia nenarazila na žiaden osobitný problém. Okrem toho je potrebné uviesť, že daná vec bola zástupcovi vedľajšieho účastníka konania podrobne známa, keďže ho zastupoval v správnom konaní. Táto znalosť veci mu mohla čiastočne uľahčiť jeho prácu a znížiť čas venovaný príprave vyjadrenia k žalobe. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že práca vykonaná v rámci konania pred odvolacím senátom znižuje rozsah práce, ktorá musí byť uskutočnená pred Všeobecným súdom, a z tohto dôvodu aj sumy, ktoré možno vymáhať z tohto titulu (uznesenie z 19. januára 2016, BLUECO, T‑685/13 DEP , neuverejnené, EU:T:2016:31 , bod 21 ).
26
Po druhé treba konštatovať, že pripomienky týkajúce sa jazyka konania, ktorých predmetom nebolo jeho spochybnenie, odôvodnenie stanoviska k vedeniu pojednávania, ako aj odpoveď na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania Všeobecného súdu sú krátkymi dokumentmi.
27
Po tretie je dôležité uviesť, že pojednávanie, ktorého sa zúčastnil vedľajší účastník konania, trvalo jednu hodinu a tri minúty.
28
Po štvrté, pokiaľ ide o faktúru z 28. septembra 2015 týkajúcu sa druhého obdobia, obsahuje tiež výdavky vzťahujúce sa na obdobie po 16. septembri 2015, teda po dátume uskutočnenia pojednávania, týkajúce sa správy z tohto pojednávania spísanej 18. septembra 2015 bez toho, aby tieto výdavky bolo možné presne vyčísliť z dôvodu chýbajúceho rozdelenia nákladov v tejto faktúre (pozri bod 23 vyššie). Podľa judikatúry musí byť náhrada trov konania vzťahujúcich sa na obdobie po ústnej časti konania odmietnutá, pokiaľ tak ako v predmetnej veci nebol po pojednávaní vykonaný nijaký procesný úkon (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 17. marca 2016, Yorma Eberl, T‑229/14 DEP , neuverejnené, EU:T:2016:177 , bod 16 a citovanú judikatúru).
29
Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že počet odpracovaných hodín fakturovaných právnym zástupcom vedľajšieho účastníka konania sa zdá byť vyšší než ten, ktorý možno považovať za nevyhnutný na účely konania pred Všeobecným súdom vo veci samej, keďže vyúčtovania odmien predložené vedľajším účastníkom konania neobsahujú dostatočne presné údaje, z ktorých by bolo možné posúdiť, či bol tento počet hodín odôvodnený.
30
Všeobecný súd preto považuje za potrebné stanoviť celkový časový rozsah objektívne nutnej práce advokáta vedľajšieho účastníka konania na účely jeho zastupovania počas súdneho konania na 18 hodín.
31
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy bude výška trov konania, ktoré majú byť nahradené vedľajšiemu účastníkovi konania z dôvodu odmien advokáta, určená na základe spravodlivého posúdenia na sumu vo výške 4500 eur.
O výdavkoch
32
Pokiaľ ide o cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom zástupcu vedľajšieho účastníka na účely účasti na pojednávaní zo 16. septembra 2015 a výdavky na „prepisovanie“, fotokópie a poštovné, zástupca vedľajšieho účastníka konania ich ohodnotil za prvé obdobie jednotlivo na 1121,65 eura a na 506,38 eura a za druhé obdobie na 266,60 eura.
33
Pokiaľ ide o cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom zástupcu vedľajšieho účastníka konania, treba uviesť, že tento zástupca fakturoval sumu vo výške 1121,65 eura z dôvodu dopravy lietadlom a taxíkom, ako aj pobytu v hoteli. Treba však konštatovať, že tieto rôzne výdavky nie sú podrobné a že vedľajší účastník nepredložil okrem faktúry z 28. septembra 2015, ktorú mu zaslal jeho zástupca, žiadne potvrdenie na účely preukázania tejto sumy.
34
Je na navrhovateľovi, aby predložil potvrdenia, ktoré môžu preukázať existenciu a výšku cestovných nákladov a výdavkov spojených s pobytom, ktorých zaplatenie žiada. Ani účastník konania, ktorý bol zaviazaný na náhradu trov konania, ani Všeobecný súd totiž nemôžu mať povinnosť ohodnotiť tieto výdavky iba na základe číselnej hodnoty navrhovateľa, ako je tomu v prejednávanej veci. V prejednávanej veci teda prislúcha vedľajšiemu účastníkovi konania, aby predložil najmä faktúru o kúpe letenky, respektíve palubné vstupenky, faktúru z hotela, respektíve dôkaz o rezervácii v hoteli, a jedno alebo viacero potvrdení o výdavkoch na taxík.
35
Všeobecný súd sa preto domnieva, že v prípade neexistencie potvrdenia, ktoré by mohlo preukázať existenciu a výšku sumy jednotlivých cestovných nákladov a výdavkov spojených s pobytom zástupcu vedľajšieho účastníka konania, nemožno žalobkyňu zaviazať na náhradu týchto výdavkov vedľajšiemu účastníkovi konania a treba dospieť k záveru o neexistencii nahraditeľných trov konania z tohto titulu.
36
Pokiaľ ide o výdavky na „prepisovanie“, fotokópie a poštovné odhadované na sumu 506,38 eura za prvé obdobie a na sumu 266,60 eura za druhé obdobie, Všeobecný súd sa domnieva, že sú neprimerané a za osobitných okolností veci samej považuje za vhodné paušálne stanoviť výšku nahraditeľných trov konania, ktoré sa nahrádzajú z tohto titulu, na 100 eur.
37
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy sa Všeobecný súd domnieva, že na účely spravodlivého posúdenia je potrebné stanoviť výšku trov konania, ktoré majú byť nahradené vedľajšiemu účastníkovi konania z titulu konania pred Všeobecným súdom, na 4600 eur, pričom táto suma zohľadňuje všetky okolnosti veci až do okamihu vydania tohto uznesenia.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
nariadil:
Celková suma trov konania, ktoré je spoločnosť Nürburgring GmbH povinná nahradiť pánovi Lutzovi Biedermannovi, sa stanovuje na 4600 eur.
V Luxemburgu 26. januára 2017
Tajomník
E. Coulon
Predseda
G. Berardis
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.