C-28/15
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62015CA0028
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2016419SK.01001301.xml
14.11.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 419/13
Rozsudok
Súdneho dvora (druhá komora) z 15. septembra 2016 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal College van Beroep voor het Bedrijfsleven – Holandsko) – Koninklijke KPN NV a i./Autoriteit Consument en Markt (ACM)
(Vec C-28/15) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný regulačný rámec pre elektronické komunikačné siete a služby - Smernica 2002/21/ES - Články 4 a 19 - Národný regulačný orgán - Harmonizačné opatrenia - Odporúčanie 2009/396/ES - Právny dosah - Smernica 2002/19/ES - Články 8 a 13 - Operátor označený ako operátor s významným vplyvom na trhu - Povinnosti uložené národným regulačným orgánom - Povinnosť kontroly cien a účtovania nákladov - Prepojovacie poplatky v pevných a mobilných telefónnych sieťach - Rozsah súdneho preskúmania, ktoré môžu vnútroštátne súdy vykonávať vo vzťahu k rozhodnutiam národných regulačných orgánov))
(2016/C 419/15)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
College van Beroep voor het Bedrijfsleven
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Koninklijke KPN NV, KPN BV, T-Mobile Netherlands BV, Tele2 Nederland BV, Ziggo BV, Vodafone Libertel BV, Ziggo Services BV predtým UPC Nederland BV, Ziggo Zakelijk Services BV predtým UPC Business BV
Žalovaný: Autoriteit Consument en Markt (ACM)
Výrok
rozsudku
1.
Článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 v spojení s článkami 8 a 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružené prostriedky (prístupová smernica), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje v spore týkajúcom sa zákonnosti povinnosti cenotvorby, ktorú uložil národný regulačný orgán za poskytovanie služieb prepojovania volaní v pevných a mobilných telefónnych sieťach, sa môže odchýliť od odporúčania Komisie 2009/396/ES zo 7. mája 2009 o regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v EÚ, presadzujúceho model výpočtu nákladov nazývaný „Bulric strict“ (Bottom-up long-Run incremental costs) ako primeraného opatrenia cenovej regulácie na trhu prepájania volaní len ak dospeje k záveru, že si to vyžadujú dôvody týkajúce sa okolností vo veci samej, najmä osobitnej charakteristiky trhu predmetného členského štátu.
2.
Právo Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje v spore týkajúcom sa zákonnosti povinnosti cenotvorby, ktorú uložil národný regulačný orgán za poskytovanie služieb prepojovania volaní v pevných a mobilných telefónnych sieťach, môže posúdiť primeranosť tejto povinnosti vzhľadom na ciele stanovené v článku 8 smernice 2002/21, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, ako aj článku 13 smernice 2002/19 zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140 a zohľadniť skutočnosť, že cieľom uvedenej povinnosti je podporovať záujmy koncových užívateľov na maloobchodnom trhu, pre ktorý sa regulácia nepripúšťa.
Vnútroštátny súd nemôže od národného regulačného orgánu vyžadovať, aby v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia tohto orgánu tento orgán preukázal, že uvedená povinnosť skutočne dosahuje ciele stanovené v článku 8 smernice 2002/21 zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 138, 27.4.2015 .