C-68/15
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62015CA0068
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2017239SK.01000302.xml
24.7.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 239/3
Rozsudok
Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. mája 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Grondwettelijk Hof – Belgicko) – X/Ministerraad
(Vec C-68/15) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sloboda usadiť sa - Smernica o materských a dcérskych spoločnostiach - Daňová právna úprava - Daň zo ziskov spoločností - Prerozdelenie dividend - Zrážková daň - Dvojité zdanenie - Fairness tax))
(2017/C 239/04)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Grondwettelijk Hof
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: X
Žalovaná: Ministerraad
Výrok
rozsudku
1.
Slobodu usadiť sa treba vykladať v tom zmysle, že nebráni daňovej právnej úprave členského štátu, ako je úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej tak spoločnosť nerezident, ktorá v tomto členskom štáte vykonáva hospodársku činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ako aj spoločnosť rezident, vrátane dcérskej spoločnosti rezidenta spoločnosti nerezidenta, podliehajú dani, ako je fairness tax v prípade, že tieto spoločnosti rozdeľujú dividendy, ktoré sa z dôvodu využitia určitých daňových výhod stanovených vnútroštátnym daňovým ustanovením nezahrnú do ich konečného zdaniteľného výsledku, za podmienky, že spôsob určenia základu tejto dane v skutočnosti nevedie k tomu, že so spoločnosťou nerezidentom sa zaobchádza menej priaznivo ako so spoločnosťou rezidentom, čo musí overiť vnútroštátny súd.
2.
Článok 5 smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni daňovej právnej úprave členského štátu, ako je úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej tak spoločnosti nerezidenti, ktoré v tomto členskom štáte vykonávajú hospodársku činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ako aj spoločnosti rezidenti, vrátane dcérskej spoločnosti rezidenta spoločnosti nerezidenta, podliehajú dani, ako je fairness tax v prípade, že tieto spoločnosti rozdeľujú dividendy, ktoré sa z dôvodu využitia určitých daňových výhod stanovených vnútroštátnym daňovým ustanovením nezahrnú do ich konečného zdaniteľného výsledku.
3.
Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/96 v spojení s odsekom 3 uvedeného článku sa má vykladať v tom zmysle, že tomuto ustanoveniu odporuje vnútroštátna daňová právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá v situácii, keď materská spoločnosť zisky, ktoré prijala od dcérskej spoločnosti, rozdelí neskôr ako v roku, v ktorom ich získala, vedie k tomu, že tieto zisky podliehajú zdaneniu, ktoré prekračuje hranicu 5 % upravenú v tomto ustanovení.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 146, 4.5.2015 .