C-317/15
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62015CA0317
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2017112SK.01000601.xml
10.4.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 112/6
Rozsudok
Súdneho dvora (deviata komora) z 15. februára 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden – Holandsko) – X/Staatssecretaris van Financiën
(Vec C-317/15) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Voľný pohyb kapitálu - Článok 64 ZFEÚ - Pohyb kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín zahrňujúci poskytovanie finančných služieb - Finančné aktíva na švajčiarskom bankovom účte - Rozhodnutie o dodatočnom vymáhaní - Lehota na dodatočné vymáhanie - Predĺženie lehoty na dodatočné vymáhanie v prípade majetku nachádzajúceho sa mimo členského štátu miesta bydliska))
(2017/C 112/09)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Hoge Raad der Nederlanden
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: X
Žalovaný: Staatssecretaris van Financiën
Výrok
rozsudku
1.
Článok 64 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá stanovuje obmedzenie pohybu kapitálu uvedeného v tomto ustanovení, akým je predĺžená lehota na dodatočné vymáhanie vo veci samej, aj keď toto obmedzenie možno uplatniť tiež v prípadoch nesúvisiacich s priamymi investíciami, usadením sa, poskytovaním finančných služieb alebo so vstupom cenných papierov na kapitálové trhy.
2.
Otvorenie účtu cenných papierov rezidentom členského štátu v bankovej inštitúcii mimo Európskej únie, o aké ide vo veci samej, spadá pod pojem pohyb kapitálu, ktorý zahŕňa poskytovanie finančných služieb v zmysle článku 64 ods. 1 ZFEÚ.
3.
Možnosť uplatniť obmedzenia pohybu kapitálu zahŕňajúceho poskytovanie finančných služieb, ktorú členským štátom priznáva článok 64 ods. 1 ZFEÚ, platí aj pre tie obmedzenia, ktoré tak, ako predĺžená lehota na dodatočné vymáhanie vo veci samej, sa netýkajú poskytovateľa služieb a ani podmienok a spôsobu poskytovania služieb.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 311, 21.9.2015 .