C-340/15
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62015CA0340
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2016462SK.01000801.xml
12.12.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 462/8
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 12. októbra 2016 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzgericht – Rakúsko) – Christine Nigl a i./Finanzamt Waldviertel
(Vec C-340/15) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Dane - Daň z pridanej hodnoty - Šiesta smernica 77/388/EHS - Článok 4 ods. 1 a 4 - Smernica 2006/112/ES - Články 9 a 11 - Pojem „zdaniteľná osoba“ - Spoločnosti podľa občianskeho práva obchodujúce so svojimi výrobkami pod spoločnou značkou a prostredníctvom kapitálovej spoločnosti - Pojem „nezávislé podniky“ - Nepriznanie postavenia zdaniteľnej osoby - Spätná účinnosť - Šiesta smernica 77/388 - Článok 25 - Smernica 2006/112 - Články 272 a 296 - Paušálny režim poľnohospodárskych výrobcov - Vylúčenie paušálneho režimu - Spätná účinnosť))
(2016/C 462/11)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesfinanzgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Christine Nigl, Gisela Nigl sen., Gisela Nigl jun., Josef Nigl, Martin Nigl
Žalovaný: Finanzamt Waldviertel
Výrok
rozsudku
1.
Článok 4 ods. 1 a článok 4 ods. 4 prvý pododsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2004/66/EHS z 26. apríla 2004, na jednej strane, ako aj článok 9 ods. 1 prvý pododsek a článok 10 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty na druhej strane sa majú vykladať v tom zmysle, že viaceré spoločnosti podľa občianskeho práva, ako sú spoločnosti vo veci samej, ktoré ako také vystupujú nezávisle voči svojim dodávateľom, orgánom verejnej moci a v určitej miere aj svojim zákazníkom a z ktorých každá zabezpečuje svoju vlastnú výrobu použitím v zásade vlastných výrobných prostriedkov, ale ktoré uvádzajú na trh veľkú časť svojich výrobkov pod spoločnou značkou prostredníctvom kapitálovej spoločnosti, v ktorej majú obchodné podiely členovia spoločnosti podľa občianskeho práva aj iní členovia dotknutej rodiny, sa z hľadiska dane z pridanej hodnoty musia považovať za nezávislé podniky, ktoré sú zdaniteľnými osobami.
2.
Článok 25 šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2004/66, a článok 296 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby sa uplatnenie spoločného paušálneho režimu pre poľnohospodárskych výrobcov uvedené v týchto článkoch nepriznalo viacerým spoločnostiam podľa občianskeho práva, ako sú spoločnosti, o ktoré ide vo veci samej, ktoré sa považujú za nezávislé podniky, ktoré sú zdaniteľnými osobami v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty a ktoré vzájomne spolupracujú, z dôvodu, že kapitálová spoločnosť, združenie osôb tvorené členmi týchto spoločností podľa občianskeho práva alebo združenie osôb tvorené touto kapitálovou spoločnosťou a členmi uvedených spoločností podľa občianskeho práva by si nemohli uplatniť tento režim z dôvodu veľkosti svojej prevádzky alebo svojej právnej formy, aj keď tieto spoločnosti podľa občianskeho práva nepatria do skupiny poľnohospodárskych výrobcov vylúčenej z tohto paušálneho režimu, pokiaľ sú z dôvodov svojich prepojení s touto spoločnosťou alebo jedným z týchto združení materiálne schopné čeliť administratívnej záťaži spojenej s úlohami vyplývajúcimi z uplatnenia všeobecného alebo zjednodušeného režimu dane z pridanej hodnoty, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.
3.
V prípade, ak by mal byť spoločný paušálny režim pre poľnohospodárskych výrobcov v zásade vylúčený pre spoločnosti podľa občianskeho práva, ako sú spoločnosti, o ktoré ide vo veci samej, by sa toto vylúčenie malo uplatniť na obdobie predchádzajúce dňu, ku ktorému sa uskutočnilo posúdenie, z ktorého vychádza, s výhradou, že uvedené posúdenie sa uskutoční v premlčacej lehote na začatie konania finančnej správy a že jeho dôsledky sa neprejavia so spätnou účinnosťou v období predchádzajúcom dňu, keď nastali skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 328, 5.10.2015 .