C-518/15
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62015CA0518
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2018134SK.01000201.xml
16.4.2018
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 134/2
Rozsudok
Súdneho dvora (piata komora) z 21. februára 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour du travail de Bruxelles – Belgicko) – Ville de Nivelles/Rudy Matzak
(Vec C-518/15) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2003/88/ES - Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov - Organizácia pracovného času - Článok 2 - Pojmy „pracovný čas“ a „čas odpočinku“ - Článok 17 - Odchýlky - Hasiči - Pohotovostná služba - Domáca pohotovosť))
(2018/C 134/02)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour du travail de Bruxelles
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Ville de Nivelles
Žalovaný: Rudy Matzak
Výrok
rozsudku
1.
Článok 17 ods. 3 písm. c) bod iii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty sa nemôžu, pokiaľ ide o určité kategórie hasičov prijatých do verejných hasičských služieb, odchýliť od súboru povinností vyplývajúcich z ustanovení tejto smernice vrátane jej článku 2, ktorý definuje okrem iného pojmy „pracovný čas“ a „čas odpočinku“.
2.
Článok 15 smernice 2003/88 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje, aby členské štáty ponechali v platnosti alebo prijali menej reštriktívnu definíciu pojmu „pracovný čas“, ako je definícia uvedená v článku 2 tejto smernice.
3.
Článok 2 smernice 2003/88 sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom neukladá povinnosť určiť odmenu za takú domácu pohotovosť, ako je pohotovosť dotknutá vo veci samej, v závislosti od predchádzajúcej kvalifikácie tohto času ako „pracovného času“ alebo „času odpočinku“.
4.
Článok 2 smernice 2003/88 sa má vykladať v tom zmysle, že čas pracovnej pohotovosti, ktorý pracovník trávi doma s povinnosťou reagovať na výzvu svojho zamestnávateľa do 8 minút, čo do značnej miery ovplyvňuje jeho možnosti venovať sa iným činnostiam, sa má považovať za „pracovný čas“.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 414, 14.12.2015 .