C-225/15

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Reggio Calabria (Súd regiónu Kalábria, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Článok 49 ZFEÚ — Sloboda usadiť sa — Zásady ekvivalencie a efektivity — Hazardné hry — Obmedzenia — Podmienky účasti na zadávacom konaní a posúdenie hospodárskej a finančnej situácie — Vylúčenie uchádzača z dôvodu nepredloženia potvrdení o jeho ekonomickej a finančnej situácii vydaných dvomi bankovými inštitúciami — Naliehavé dôvody všeobecného záujmu — Proporcionalita — Uplatniteľnosť článku 47 smernice 2004/18/ES“

1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 49 ZFEÚ, zásady rovnosti zaobchádzania a zásady efektivity, ako aj článku 47 smernice 2004/18/ES ( 2 ). Nadväzuje na početné návrhy na začatie prejudiciálneho konania predložené Súdnemu dvoru, ktoré spochybňujú rôzne aspekty talianskej právnej úpravy v oblasti hazardných hier ( 3 ), a osobitne podmienky stanovené pre záujemcov o koncesiu v rámci zadávacieho konania vyhláseného v roku 2012 ( 4 ) (ďalej nazývaného aj „oznámenie o vyhlásení zadávacieho konania Monti“) dotknutej vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 22. januára 2015, Stanley International Betting a Stanleybet Malta ( C‑463/13 , EU:C:2015:25 ) a z 28. januára 2016, Laezza ( C‑375/14 , EU:C:2016:60 ).

2.

Podľa okolností sporu, ktoré sú už dobre známe, bol tento návrh podaný v rámci trestného konania vedeného proti žalobcovi vo veci samej pánu Politano’ pre nedodržanie talianskej právnej úpravy upravujúcej zber stávok na športové podujatia a stávok na iné podujatia. Pán Domenico Politano’ v súvislosti s tým, že sa mu vytýka, že po prvé nemá povolenie potrebné na vykonávanie činnosti zberu a odovzdávania stávok podľa vnútroštátneho práva a po druhé nie je prepojený s hospodárskym subjektom, ktorý je držiteľom koncesie, v podstate tvrdí, že povinnosti uložené spoločnosti, ktorá prejavila záujem o koncesiu, s ktorou je prepojený, podľa súťažných pravidiel tvoriacich prílohu k oznámeniu o vyhlásení zadávacieho konania Monti, sú v rozpore s viacerými právnymi predpismi a zásadami práva Únie.

„a)

‚Verejné zákazky‘ sú zmluvy s peňažným plnením, uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je vykonanie prác, dodávka výrobkov alebo poskytnutie služieb v zmysle tejto smernice.

…

d)

‚Verejné zákazky na služby‘ sú iné verejné zákazky ako verejné zákazky na práce alebo na dodávku tovaru, ktorých predmetom je poskytnutie služieb uvedených v prílohe II.“

5.

Článok 47 smernice 2004/18 s názvom „Ekonomická a finančná situácia“ znie:

„1. Ekonomickú a finančnú situáciu hospodárskeho subjektu možno spravidla preukázať jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

a)

príslušnými výpismi z bánk, alebo ak to prichádza do úvahy, dôkazom o príslušnom poistení náhrady škôd vyplývajúcich z podnikateľského rizika;

b)

predložením súvah alebo výpisov zo súvah, ak sa zverejňovanie súvahy vyžaduje podľa právnych predpisov krajiny, v ktorej je hospodársky subjekt usadený;

B – Talianske právo

8.

Príslušný vnútroštátny regulačný rámec je Súdnemu dvoru už dobre známy, a ako som už uviedol v úvode týchto návrhov, už niekoľkokrát musel rozhodovať o zlučiteľnosti talianskych vnútroštátnych právnych ustanovení upravujúcich činnosť zberu stávok s právom Únie.

9.

Talianska právna úprava v podstate stanovuje, že účasť na organizovaní hazardných hier vrátane zberu stávok podlieha získaniu koncesie a policajného povolenia.

10.

13.

Predovšetkým v nadväznosti na vydanie rozsudku Costa a Cifone ( 9 ) sa uskutočnila ďalšia reforma odvetvia hazardných hier, a to zákonným dekrétom č. 16 ( 10 ).

14.

Pokiaľ ide o zorganizovanie verejného obstarávania na účely udelenia koncesií na zber stávok, článok 10 ods. 9g a 9h zákonného dekrétu z roku 2012 stanovuje:

„9g. V rámci reorganizácie ustanovení v oblasti verejných hier vrátane ustanovení v oblasti stávok na športové podujatia, najmä dostihy a nešportové podujatia je cieľom ustanovení tohto odseku podporiť uvedenú reorganizáciu tým, že koncesie, ktoré sú určené na zber dotknutých stávok, budú najskôr zoradené podľa dátumu uplynutia ich platnosti tak, aby bola splnená požiadavka, že zmena vnútroštátnych právnych predpisov na výber osôb, ktoré na účet štátu zbierajú stávky na športové podujatia, dostihy a nešportové podujatia, má byť vykonaná v súlade so zásadami stanovenými rozsudkom, ktorý vydal Súdny dvor Európskej únie 16. februára 2012 vo veciach [v ktorých bol vydaný rozsudok zo 16. februára 2012, Costa a Cifone ( C‑72/10 a C‑77/10 , EU:C:2012:80 )]. Vzhľadom na to, že doba platnosti časti koncesií na zbieranie uvedených stávok uplynie v budúcnosti, [ADM] vyhlási na tento účel okamžite, v každom prípade však najneskôr do 31. júla 2012, zadávacie konanie na účely výberu osôb zbierajúcich uvedené stávky, pričom musia byť dodržané tieto kritériá:

a)

uzavretie koncesnej zmluvy musí byť v súlade s akoukoľvek inou zásadou stanovenou citovaným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo 16. februára 2012, ako aj s príslušnými platnými vnútroštátnymi ustanoveniami v oblasti verejných hier;

e)

stávkové kancelárie možno prevádzkovať v akejkoľvek obci alebo regióne bez číselných obmedzení vo vzťahu k územiu alebo bez podmienok zvýhodňujúcich koncesionárov, ktorým už bolo udelené povolenie na zber totožných stávok alebo bez podmienok, ktoré by v každom prípade mohli týchto koncesionárov zvýhodňovať;

f)

poskytnutie záruk musí byť v súlade s ustanoveniami článku 24 zákonného dekrétu č. 98 zo 6. júla 2011, ktorý bol zmenený a doplnený zákonom č. 111 z 15. júla 2011.

9h Koncesionári oprávnení na zber stávok uvedení v odseku 9g, ktorých platnosť koncesie uplynie 30. júna 2012, pokračujú vo svojich zberných činnostiach až do dňa uzavretia koncesných zmlúv, ktoré budú udelené v súlade s predchádzajúcim odsekom. Zrušuje sa článok 24 ods. 37 a 38 zákonného dekrétu č. 98 zo 6. júla 2011, ktorý bol zmenený a doplnený zákonom č. 111 z 15. júla 2011, článok 1 ods. 287 písm. e) zákona č. 311 z 30. decembra 2004, ako aj článok 38 ods. 4 písm. e) [zákonného dekrétu č. 223 zo 4. júla 2006 o naliehavých opatreniach na ekonomické a sociálne oživenie, na kontrolu a racionalizáciu verejných výdavkov a o zásahoch v oblasti daňových príjmov a boja proti daňovým podvodom], ktorý bol zmenený a doplnený zákonom č. 248 zo 4. augusta 2006.“

II – Skutkové okolnosti sporu vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom

18.

Príslušné orgány 6. februára 2015 zistili na základe kontroly, ktorú vykonal tím administratívnej polície Questura di Reggio Calabria (Policajná prefektúra regiónu Kalábria, Taliansko) v obchodnej prevádzke s názvom „Betuniq“, so sídlom v obci Polistena (Taliansko), ktorú spravuje pán Politano’ a ktorá je prepojená s maltskou spoločnosťou UniqGroup Ltd, že činnosť zberu stávok bola v uvedenej prevádzke vykonávaná bez koncesie, povolenia alebo licencie.

19.

Giudice delle indagini preliminari (sudca pre predbežné vyšetrovanie) z Tribunale di Palmi (Súd Palmi, Taliansko) rozhodnutím z 13. februára 2015 vydal voči pánovi Politano’ príkaz na predbežné zaistenie majetku používaného na výkon uvedenej činnosti.

20.

Vnútroštátny súd zastáva názor, že pri zadávacom konaní, v ktorom mohli súťažiť prevádzkovatelia hier z rôznych krajín, akým bolo aj zadávacie konanie dotknuté vo veci samej, bolo nevyhnutné uplatniť zásadu podľa článku 47 smernice 2004/18/ES vrátane možnosti posúdenia ekonomickej a finančnej situácie „akýmkoľvek iným dokumentom, ktorý verejný obstarávateľ považuje za vhodný“.

24.

Požiadavka, aby verejný obstarávateľ prísne stanovil podmienky účasti, by mala byť nevyhnutne v súlade so zásadou čo najširšej účasti na zadávacom konaní, v ktorom sa musí všetkým zúčastneným stranám zaručiť možnosť preukázať svoju ekonomickú a finančnú situáciu akýmkoľvek iným dokumentom, ktorý sa považuje za vhodný.

25.

Z toho vyplýva, že verejný obstarávateľ mal povinnosť osobitne uviesť náhradné kritériá, ktoré považoval za vhodné a užitočné, s cieľom splniť požiadavku a umožniť predloženie platného potvrdenia každému uchádzačovi.

26.

Má sa článok 47 smernice 2004/18/ES… vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave v oblasti hazardných hier, ktorá vyžaduje vyhlásenie nového zadávacieho konania (podľa článku [10 ods. 9]g zákona č. 44 z 26. apríla 2012) na udelenie koncesií [, ktoré obsahuje ustanovenia o vylúčení z konania] z dôvodu nepreukázania ekonomickej a finančnej situácie bez toho, aby na tento účel stanovilo iné dokumenty alebo možnosti, ako to je upravené v nadnárodnej právnej úprave?“

28.

Písomné pripomienky predložila talianska, belgická, nemecká a poľská vláda, ako aj Európska komisia.

29.

Dňa 13. apríla 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili pán Politano’, talianska a belgická vláda, ako aj Komisia.

III – Analýza

A – O prípustnosti

33.

Talianska vláda a v súvislosti s druhou otázkou aj Komisia sa domnievajú, že návrh na začatie prejudiciálneho konania treba zamietnuť ako neprípustný, pretože rozhodnutie vnútroštátneho súdu dostatočne neobjasňuje skutkové okolnosti veci, aby Súdny dvor mohol poskytnúť užitočnú odpoveď.

34.

Prikláňam sa k pochybnostiam týchto vedľajších účastníkov konania.

35.

Predovšetkým totiž nie je ľahké určiť, pre aké dôvody je sporné opatrenie, t. j. možnosť pre uchádzača o koncesiu v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania Monti preukázať svoju ekonomickú a finančnú situáciu „predložením vhodných bankových vyhlásení aspoň dvoch bankových inštitúcií“, priamo spochybnená v spore vo veci samej. Na rozdiel od situácií, o aké ide vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky Costa a Cifone ( 16 ), ako aj Stanley International Betting a Stanleybet Malta ( 17 ), reorganizácia systému koncesií prostredníctvom vyhlásenia nového zadávacieho konania – v prejednávanej veci zadávacieho konania vyhláseného po zásahu zákonodarcu, resp. po prijatí zákonného dekrétu z roku 2012 – nie je celkovo nijako spochybnená. V tejto súvislosti prináleží iba vnútroštátnemu súdu overiť, či vzhľadom na uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy môže mať sporné opatrenie skutočne vplyv na trestnoprávne postavenie žalobcu vo veci samej. ( 18 )

38.

Následne sa dá len ťažko zistiť, do akej miery predstavovalo sporné ustanovenie pre UniqGroup, s ktorou je podľa všetkého prepojený žalobca v konaní vo veci samej, skutočnú prekážku jeho účasti na zadávacom konaní Monti.

39.

Ako sa uvádza v spise a ako sa spresnilo na pojednávaní, dôvod, pre ktorý UniqGroup, s ktorou je údajne žalobca vo veci samej prepojený, nemohla predložiť potvrdenie od druhej bankovej inštitúcie, zostal neobjasnený. V tejto súvislosti vnútroštátny súd iba uviedol, že „Banca di Valletta e‑mailom z 15. januára 2013 spresnila, že nemôže uviesť nič iné, len to, čo už uviedla vo svojich vyhláseniach… pričom sa musí pridržiavať noriem uplatňovaných v maltskom štáte“. Toto tvrdenie, ktorým sa spresňujú len dôvody, prečo táto banková inštitúcia nemohla poskytnúť presné informácie, nijako nesúvisí s tým, prečo si UniqGroup nemohla zadovážiť vyhlásenie od druhej bankovej inštitúcie.

43.

Za takýchto okolností by formálna správnosť rozhodnutia vnútroštátneho súdu mohla byť vážne spochybnená a prejudiciálna otázka by z tohto dôvodu mohla byť považovaná za neprípustnú. Hoci iba vnútroštátnemu súdu prináleží, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil, či potrebuje rozhodnutie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania na to, aby mohol vydať svoje rozhodnutie, ďalej aby posúdil relevantnosť otázok, ktoré predkladá Súdnemu dvoru a v akom štádiu konania má tieto otázky predložiť, ( 19 ) Súdny dvor zasa potrebuje dostatočné informácie o skutkových a právnych okolnostiach, aby mohol poskytnúť užitočné odpovede na otázky, ktoré mu boli predložené. ( 20 ) Predovšetkým sa vyžaduje, aby vnútroštátny súd aspoň objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa prejudiciálne otázky zakladajú. ( 21 )

44.

Podobne ako pri prístupe, ktorý si zvolil už v minulosti, ( 22 ) by Súdny dvor mohol prostredníctvom posúdenia, pri ktorom by zohľadnil požiadavky kladené na vnútroštátny súd, rozhodnúť tak, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu obsahuje postačujúci opis právnych a skutkových okolností sporu vo veci samej a že na základe informácií poskytnutých týmto súdom možno určiť zmysel predložených otázok. Súdny dvor môže v tomto ohľade dospieť k záveru, že otázky vnútroštátneho súdu sú tak založené na predpoklade, že na účely uplatnenia trestnoprávnej sankcie nemožno pánovi Politano’ vytýkať, že nie je držiteľom koncesie – a preto ani policajného povolenia –, ktorú bolo možné získať v rámci zadávacieho konania zorganizovaného podľa takých predpisov a za takých podmienok, ktoré sú v rozpore s právom Únie. ( 23 )

47.

Týmto aspektom rozhodnutia odvolacieho súdu sa nebudem bližšie zaoberať, pretože podľa môjho názoru nie je nijako problematický.

48.

Ako som už uviedol, vnútroštátny súd spochybnil zlučiteľnosť sporného rozhodnutia, t. j. opatrenia, ktorým sa záujemcovi o koncesiu ukladá povinnosť preukázať finančnú spôsobilosť dvomi bankovými potvrdeniami, s článkom 47 smernice 2004/18, pričom nevysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k predmetnému spochybneniu.

49.

Podľa môjho názoru totiž vôbec netreba pochybovať o tom, že uvedená smernica, a najmä jej článok 47, sa neuplatní v konaní vo veci samej, ktoré sa týka systému koncesií, ktoré nemožno označiť za „verejné zákazky“ v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18, alebo tiež za verejné koncesie na práce v zmysle článku 1 ods. 3 tej istej smernice.

Vo všeobecnejšej rovine treba pripomenúť, že za súčasného stavu práva Únie nie sú koncesie na služby upravené nijakou z harmonizačných smerníc týkajúcich sa verejného obstarávania. ( 25 ) Tieto koncesie by naopak mohli patriť do pôsobnosti smernice 2014/23/EÚ ( 26 ), ktorá nadobudla účinnosť 23. júna 2014 a ktorej lehota na transpozíciu bola stanovená do 18. apríla 2016. Hoci táto smernica nebola spomenutá a zdá sa, že v konečnom dôsledku nie je uplatniteľná v čase skutkových okolností, treba podotknúť, že v článku 38 ods. 1 tejto smernice sa stanovuje, že „verejní obstarávatelia a obstarávatelia overia podmienky účasti týkajúce sa odbornej a technickej spôsobilosti a finančného a ekonomického postavenia záujemcov alebo uchádzačov, a to na základe vlastných vyhlásení , referencie alebo referencií, ktoré je potrebné predložiť ako dôkaz v súlade s požiadavkami uvedenými v oznámení o koncesii, ktoré musia byť nediskriminačné a primerané predmetu koncesie“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

53.

Smernica 2004/18 sa napokon v prejednávanej veci neuplatní, takže sa netreba zamýšľať nad tým, či je sporné opatrenie v súlade s článkom 47 tejto smernice.

2. Druhý aspekt: existencia obmedzenia nezlučiteľného so slobodou usadiť sa zakotvenou v článku 49 ZFEÚ, ako aj so zásadou rovnosti zaobchádzania a zásadou efektivity

54.

Prvá otázka, ktorá je jadrom veci, ktorá nám bola predložená, vyžaduje, aby Súdny dvor určil, či sporné opatrenie, ktorým sa stanovuje, že záujemca o koncesiu musí preukázať svoju ekonomickú a finančnú situáciu predložením príslušných referencií aspoň dvoch bankových inštitúcií, predstavuje neopodstatnené a neprimerané obmedzenie slobody usadiť sa.

58.

Po tomto spresnení a v rámci analytickej metódy, ktorá sa tradične používa pri určovaní, či reštriktívnym opatrením nedochádza k porušovaniu slobôd zakotvených v ZFEÚ, budem skúmať problematiku, ktorá nám bola predložená, v rámci týchto krokov, a to po prvé identifikácia obmedzenia uloženého diskriminačným spôsobom, po druhé posúdenie dôvodov uvedených na podporu obmedzenia a po tretie preskúmanie primeranosti sporného opatrenia.

59.

Po prvé treba preveriť, či sporné opatrenie predstavuje potenciálne obmedzenie slobody usadiť sa zakotvenej v článku 49 ZFEÚ a prípadne či bolo uložené diskriminačným spôsobom.

60.

So zreteľom na široké vymedzenie toho, čo podľa judikatúry Súdneho dvora predstavuje „obmedzenie“ najmä v odvetví hazardných hier, v ktorom boli posúdené ako reštriktívne všetky opatrenia, ktoré sú viac či menej nevýhodné pre hospodárske subjekty, ktoré majú záujem vykonávať činnosť zberu stávok, ( 28 ) zastávam názor, že na túto otázku treba odpovedať kladne.

64.

Okrem toho vzhľadom na neexistenciu informácií svedčiacich o opaku sa ukazuje, že požiadavka predloženia vyhlásení sa vzťahuje rovnako na všetkých účastníkov postupu zadávacieho konania.

65.

Po druhé treba preskúmať, či dôvody, ktoré uviedli vnútroštátne orgány, aby odôvodnili, prečo uložili uchádzačom povinnosť preukázať svoju finančnú solventnosť, môžu opodstatniť predmetné obmedzenie.

66.

V tomto ohľade sa podľa ustálenej judikatúry môžu obmedzenia činností týkajúcich sa hazardných hier odôvodniť naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, ako sú ochrana spotrebiteľa, predchádzanie podvodom a nabádaniu občanov na neprimerané výdavky na hru. V súvislosti s talianskou právnou úpravou Súdny dvor v minulosti rozhodol, že všeobecný cieľ boja proti trestnej činnosti spojenej s hazardnými hrami môže odôvodniť obmedzenia vyplývajúce z uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy, ( 30 ) pokiaľ uvedené obmedzenia spĺňajú zásadu proporcionality a prostriedky použité na uvedený účel sa preskúmajú z celkového hľadiska a koherentným a systematickým spôsobom. ( 31 )

70.

Po tretie a nakoniec teda vzniká otázka, či bolo predmetné opatrenie uložené v súlade so zásadou proporcionality.

71.

Najprv sa budem zaoberať otázkou v hodnosti sporného opatrenia, a následne sa budem venovať otázke jeho proporcionality.

72.

Pokiaľ ide najprv o vhodnosť predmetnej povinnosti, podľa môjho názoru je celkom zrejmé, že bankovými vyhláseniami, ako sú tie, ktoré vyžadujú sporné ustanovenia, možno preukázať finančnú situáciu uchádzača vykonávať činnosť zberu stávok, pokiaľ mu mala byť zverená.

76.

S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu čo možno najužitočnejšej odpovede by však Súdny dvor mohol uviesť nasledujúce spresnenia týkajúce sa skutočností, na ktoré sa pri analýze treba zamerať.

77.

Po prvé prináleží vnútroštátnemu súdu určiť, či v súvislosti so získaním požadovaných bankových vyhlásení môžu podnikom, ktoré zamýšľajú zúčastniť sa zadávacieho konania s cieľom získať koncesiu na výkon činnosti v odvetví hazardných hier, vzniknúť osobitné finančné náklady alebo skutočné ťažkosti organizačného charakteru.

78.

Podotýkam, že v prejednávanej veci nič neumožňuje dospieť k záveru, že povinnosť predložiť dve vyhlásenia európskych bánk predstavuje nesplniteľnú požiadavku pre spoľahlivý hospodársky subjekt, ktorý má záujem vykonávať činnosť zberu stávok. V tomto ohľade pripomínam, že vnútroštátny súd uviedol len to, že žalobca vo veci samej „z oprávnených dôvodov“ nemohol predložiť obe požadované bankové vyhlásenia. O povahe týchto dôvodov možno však naďalej pochybovať a klásť si otázku, či skutočným dôvodom, prečo žalobca vo veci samej nemohol, ako sám uviedol, predložiť vyhlásenia, v skutočnosti nie je to, že mu chýba finančná dôveryhodnosť. Zo spisu totiž vyplýva, že jediná referencia predložená spoločnosťou UniqGroup v každom prípade nestačí na preukázanie jeho ekonomickej a finančnej situácie.

IV – Návrh

82.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré predložil Tribunale di Reggio Calabria (Súd regiónu Kalábria), takto:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, a osobitne jej článok 47, sa neuplatní na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorou sa v odvetví hazardných hier upravuje postup verejného obstarávania, ktorého cieľom je udelenie koncesií, akým je aj postup, o aký ide v konaní vo veci samej.

Slobodu usadiť sa zakotvenú v článku 49 ZFEÚ, ako aj zásady ekvivalencie a efektivity treba vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pri udeľovaní koncesií v odvetví hazardných hier vylučuje zo zadávacieho konania hospodárske subjekty, ktoré neboli schopné predložiť vyhlásenia dvoch rozdielnych bankových inštitúcií, pokiaľ je táto požiadavka v súlade so zásadou proporcionality. Vnútroštátnemu súdu prináleží preveriť, či je táto požiadavka so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu opodstatnená a primeraná sledovanému cieľu.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 8 ) Zákonný dekrét zo 4. júla 2006 o naliehavých opatreniach na ekonomické a sociálne oživenie, na kontrolu a racionalizáciu verejných výdavkov a o zásahoch v oblasti daňových príjmov a boja proti daňovým podvodom, ktorý bol zmenený zákonom č. 248 zo 4. augusta 2006 (GURI č. 18 z 11. augusta 2006).

( 9 ) Rozsudok zo 16. februára 2012, C‑72/10 a C‑77/10 , EU:C:2012:80 .

( 10 ) Zákonný dekrét z 2. marca 2012 o naliehavých opatreniach na zjednodušenie zdaňovania, zlepšenie efektívnosti a posilnenie kontrolných postupov (GURI č. 52 z 2. marca 2012, s. 1), ktorý bol zmenami a doplneniami zmenený na zákon č. 44 z 26. apríla 2012 (GURI č. 99 z 28. apríla 2012, a riadna príloha GURI č. 85, s. 1 a nasl.; zosúladené znenie, s. 23 a nasl.) (ďalej len „zákonný dekrét z roku 2012“).

( 11 ) Zákon o ustanoveniach na vytvorenie ročného a viacročného štátneho rozpočtu (zákon o stabilite z roku 2011) [legge n. 220 – Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale dello Stato (legge di stabilità 2011)] z 13. decembra 2010 (riadna príloha GURI č. 297 z 21. decembra 2010).

( 12 ) Pozri moje návrhy vo veci Laezza ( C‑375/14 , EU:C:2015:788 , body 27 a 28 ).

( 13 ) Pozri najmä rozsudok z 22. januára 2015, Stanley International Betting a Stanleybet Malta ( C‑463/13 , EU:C:2015:25 , bod 27 a citovaná judikatúra).

( 20 ) Pozri najmä rozsudok z 22. decembra 2008, Les Vergers du Vieux Tauves ( C‑48/07 , EU:C:2008:758 , bod 17 ).

( 21 ) Pozri najmä rozsudok z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i. ( C‑320/90 až C‑322/90 , EU:C:1993:26 , bod 6 ), ako aj uznesenia z 9. apríla 2008, RAI ( C‑305/07 , neuverejnené, EU:C:2008:208 , bod 16 ), zo 17. septembra 2009, Investitionsbank Sachsen‑Anhalt ( C‑404/08 a C‑409/08 , neuverejnené, EU:C:2009:563 , bod 29 ), a z 3. júla 2014, Talasca ( C‑19/14 , EU:C:2014:2049 , bod 17 ).

( 22 ) Pozri najmä rozsudok z 28. januára 2016, Laezza ( C‑375/14 , EU:C:2016:60 ).

( 23 ) Pozri v tomto zmysle moje návrhy vo veci Laezza ( C‑375/14 , EU:C:2015:788 , bod 46 ).

( 24 ) Na rozdiel medzi „verejnou zákazkou na služby“ a „koncesiou na služby“ v zmysle smernice 2004/18 poukazuje konkrétne rozsudok z 10. marca 2011, Privater Rettungsdienst und Krankentransport Stadler ( C‑274/09 , EU:C:2011:130 , body 23 a 29 , ako aj citovaná judikatúra).

( 25 ) Pozri rozsudok z 3. júna 2010, Sporting Exchange ( C‑203/08 , EU:C:2010:307 , bod 39 a citovaná judikatúra).

( 32 ) Pozri rozsudok zo 6. marca 2007, Placanica a i. ( C‑338/04, C‑359/04 a C‑360/04 , EU:C:2007:133 , bod 56 ).

( 33 ) Rozsudok z 15. septembra 2011, C‑347/09 , EU:C:2011:582 , bod 77 .

( ) Pozri najmä rozsudok z 28. januára 2016, Laezza ( C‑375/14 , EU:C:2016:60 , bod 37 a citovaná judikatúra.