C-313/15

proti

Sphère France,

Schweitzer SAS,

Carrefour Import SAS,

Tissue France SCA,

SCA Hygiène Products SAS,

CMC France SARL,

Paul Hartmann SA,

Wepa Lille SAS,

Industrie Cartarie Tronchetti France SAS,

Melitta France SAS,

Cofresco Frischhalteprodukte GmbH & Co. KG,

Délipapier,

Gopack SAS,

Industrie Cartarie Tronchetti SpA,

Industrie Cartarie Tronchetti Ibérica, SL,

Kimberly‑Clark SAS,

Lucart France,

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko)]

„Životné prostredie — Smernica 94/62/ES — Obaly a odpady z obalov — Pojem obal — Navíjacie valčeky (rúrky, tuby, valce) — Vykonávacia smernica 2013/2/EÚ — Zmena príkladov obalov — Vykonávacia právomoc Komisie — Otázka posúdenia platnosti“

1.

Niekedy sa stáva, že vonkajší pozorovateľ, ktorý pozorne sleduje prejudiciálne otázky kladené Súdnemu dvoru, ich zhrnie lepšie, než by sme ich zhrnuli my, ktorí o nich rozhodujeme. K tomu došlo v prejednávanom prípade. Problém, ktorý vyvolávajú oba návrhy na začatie prejudiciálneho konania (pričom jeden z nich sa týka výkladu a druhý posúdenia platnosti) podané dvoma rôznymi francúzskymi súdmi v dvoch konaniach, ktoré spolu súvisia, by sa dal sotva opísať lepšie, než bol opísaný na blogu ( 2 ) venovanému tejto problematike, a to týmito slovami:

„Vo vnútri rolky toaletného papiera sa nachádza kartónový stred. Je táto vnútorná časť súčasťou obalu toaletného papiera? Táto otázka bola pre francúzske súdy problematická. Odpoveď závisí od slova ,obal‘, ktoré sa nachádza v smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. Ak by z odpovede vyplynulo, že kartónový stred predstavuje obal, rozsudok Súdneho dvora by mohol poškodiť nielen francúzskych výrobcov toaletného papiera, ale aj francúzskych výrobcov papierových kuchynských utierok, alobalu alebo potravinárskej fólie. Ak by naopak odpoveď bola záporná, Conseil d’État chce vedieť, či Európska komisia prekročila svoje právomoci prijatím vykonávacej smernice, ktorou bola definícia pojmu ,obal‘ neprimerane rozšírená. Ide o mnoho miliónov eur.“

„Na účely tejto smernice:

1.

‚Obaly‘ sú všetky výrobky z ľubovoľného materiálu a ľubovoľných vlastností, ktoré sú používané na obalenie, ochranu, nakladanie, dodávanie a uvádzanie tovarov, od surovín po výrobky, od výrobcu po užívateľa alebo spotrebiteľa. ‚Nevratné‘ časti používané na tie isté účely sú tiež považované za obaly.

‚Obaly‘ sú len:

a)

spotrebiteľský obal alebo primárny obal, t. j. obal určený na to, aby vytvoril predajnú jednotku pre konečného užívateľa alebo spotrebiteľa na mieste nákupu;

„Smernica 94/62/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.

Za článok 3 bod 1 sa vkladajú tieto pododseky:

2. ,Definícia «obalov» sa ďalej zakladá na kritériách uvedených nižšie. Položky uvedené v prílohe I sú ilustračné príklady uplatňovania týchto kritérií.

i)

Položky sa považujú za obaly, ak spĺňajú horeuvedenú definíciu bez toho, aby boli dotknuté ďalšie funkcie, ktoré môže obal tiež plniť, pokiaľ nie je položka neoddeliteľnou súčasťou výrobku a pokiaľ nie je potrebná na uchovávanie, podporu alebo zachovávanie výrobku počas jeho životnosti a všetky jeho prvky sa majú [nemajú – neoficiálny preklad ] použiť, spotrebovať alebo zneškodniť spoločne.

Komisia zmenila a doplnila prílohu I k smernici 94/62 smernicou 2013/2/EÚ. ( 7 ) V tejto prílohe sa uvádza:

„PRÍLOHA I

NÁZORNÉ PRÍKLADY KRITÉRIÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 3 ODS. 1

Názorné príklady kritéria i)

Obaly

…

B – Vnútroštátne právo

8.

Ustanovenia smernice 94/62 boli vo francúzskom práve prebraté do code de l’environnement (zákonník životného prostredia), ktorého článok R. 543‑43 ods. I stanovuje:

„I.

Na účely uplatňovania tohto pododdielu sa za ,obal‘ považuje každý predmet, bez ohľadu na povahu materiálov, z ktorých sa skladá, ktorý sa používa na obalenie a ochranu tovaru, na nakladanie s ním, na jeho dodávanie od výrobcu po spotrebiteľa alebo užívateľa a na jeho uvádzanie. Všetky ‚nevratné‘ časti používané na tie isté účely sa tiež považujú za obaly.

Definícia ‚obalu‘ sa ďalej zakladá na kritériách uvedených nižšie:

10.

Článok L. 541‑10 ods. II zákonníka životného prostredia ukladá výrobcom, dovozcom a distribútorom výrobkov povinnosť zabezpečiť alebo spolupracovať na prevencii vzniku odpadov, ktoré produkujú svojou činnosťou, a hospodárení s týmito odpadmi. Na tento účel sa môžu rozhodnúť vytvoriť individuálny systém zberu a spracovania odpadov alebo spoločne založiť ekologickú organizáciu, ktorá bude plniť túto úlohu a ktorej budú platiť finančný príspevok. Tieto ekologické organizácie schvaľuje štát najdlhšie na obdobie šesť rokov, ktoré možno predĺžiť. Výrobca, dovozca alebo ten, kto je zodpovedný za prvé uvedenie výrobku, ktorý sa predáva s obalom, na trh, je podľa článku R. 543‑56 povinný finančne prispieť na likvidáciu vzniknutých odpadov.

II – Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

11.

Predmetom veci C‑313/15 sú žaloby, ktoré podala v januári 2013 na Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž, Francúzsko) spoločnosť Eco‑Emballages SA, ktorá pôsobí v oblasti nakladania s odpadmi z obalov. ( 10 ) Týmito žalobami ( 11 ) žiadala od devätnástich spoločností, s ktorými mala zmluvné vzťahy, aby zaplatili príspevky za navíjacie valčeky, ktoré uviedli na trh od 1. januára 2007. Uplatnené nároky predstavujú viac ako 42 miliónov eur, vrátane daní.

12.

Vzhľadom na protichodné názory, ťažkosti spojené s výkladom smerníc uplatniteľných na daný prípad a ich ekonomické dôsledky Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž, Francúzsko) rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Zahŕňa pojem obaly, tak ako je definovaný v článku 3 smernice [94/62/ES], zmenenej a doplnenej smernicou 2004/12/ES, ‚navíjacie valčeky‘ (rúrky, tuby, valce), okolo ktorých je ovinutý pružný materiál, ako je napríklad papier, fólie, ktoré sa predávajú spotrebiteľom?“

16.

Viaceré podniky, ktoré boli žalované v predchádzajúcom spore, podali následne žalobu pre prekročenie právomoci na Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), ktorou sa domáhali zrušenia ministerskej vyhlášky zo 6. augusta 2013, ktorou bola do francúzskeho práva prebratá smernica 2013/2. Spochybnili platnosť tejto smernice, lebo uvedená smernica tým, že medzi príklady obalov zaradila navíjacie valčeky, nezohľadnila definíciu pojmu obal stanovenú v článku 3 smernice 94/62 a prekročila rozsah oprávnenia priznaného Komisii v rámci jej vykonávacích právomocí.

17.

Ministre de l’écologie, du développement durable et de l’énergie (minister ekológie, trvalo udržateľného rozvoja a energetiky) navrhol, aby Conseil d’État (Štátna rada) zamietla tieto žaloby, lebo napadnutou ministerskou vyhláškou bola správne prebratá smernica 2013/2, ktorej ustanovenia sú podrobné a bezpodmienečné. Podľa jeho názoru nebolo potrebné položiť prejudiciálnu otázku, keďže táto smernica nevyvoláva výkladové ťažkosti a neporušuje nijakú všeobecnú zásadu práva Únie.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo 4. mája 2016, sa zúčastnili Eco‑Emballages, Melitta France, Delipapier, Système U Centrale Nationale, francúzska vláda a Komisia. Na žiadosť Súdneho dvora sa tieto subjekty vo svojich pripomienkach zamerali na jednotlivé prvky, ktoré tvoria pojem obal v zmysle smernice 94/62, na časové obmedzenie účinkov budúceho rozsudku Súdneho dvora a na právomoc Komisie na prijatie smernice 2013/2. Konkrétne podrobne diskutovali o časovej pôsobnosti výkladu pojmu obal, ktorý by mohol podať Súdny dvor.

21.

Treba tiež spomenúť, že niektoré podniky, ktoré sú účastníkmi konania vo veci C‑313/15, napadli platnosť smernice 2013/2 na Všeobecnom súde. Ich žaloby boli zamietnuté pre nedostatok aktívnej legitimácie. ( 12 )

III – Analýza prejudiciálnych otázok

22.

V prejednávanej veci vznikla situácia, ktorá je v rozhodovacej praxi Súdneho dvora dosť zriedkavá, a to kombinácia prejudiciálnej otázky týkajúcej sa výkladu, ktorú položil jeden vnútroštátny súd [Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž, Francúzsko)], s ďalšou prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa posúdenia platnosti, ktorú položil iný súd [Conseil d’État (Štátna rada)], pričom tieto otázky boli položené v dvoch rôznych úzko súvisiacich konaniach, ktorých predmetom je ten istý spor.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že táto otázka je jednoduchá a možno ju ľahko zodpovedať: logika hovorí, že obal slúži na ovinutie, zabalenie alebo obalenie tovaru predávaného spotrebiteľovi. Vnútorný valček, ktorý slúži na spevnenie rolky toaletného papiera alebo papierových kuchynských utierok, neplní túto funkciu, a preto ho nemožno považovať za obal.

26.

My právnici však vieme, že normotvorcovia, vrátane normotvorcov Únie, pri používaní výrazov, ktoré sú súčasťou právneho predpisu, nevychádzajú vždy z logiky. Či už postup, ktorým sa „na účely tohto zákona“ pripisujú určitým slovám nové významy, alebo čoraz častejšie používanie definícií v samotných predpisoch ( 13 ), ktoré niekedy nezodpovedajú definíciám uvedeným v slovníkoch, spôsobujú, že právny jazyk sa vzďaľuje od bežnej reči, a to niekedy v takej veľkej miere ako v prejednávanej veci.

27.

Pojem obal v zmysle smernice 94/62 nemá rovnaký význam, aký mu pripisujú spotrebitelia, takže na objasnenie tejto skutočnosti boli potrebné tri smernice. To vysvetľuje, prečo sa na francúzskych vnútroštátnych súdoch vedú dve konania a prečo boli Súdnemu dvoru položené príslušné prejudiciálne otázky.

1. Pripomienky účastníkov konania

31.

Podniky, ktoré predložili pripomienky, nesúhlasia s názorom Komisie, Francúzska a organizácie Eco‑Emballages. Domnievajú sa, že výraz obal nevyhnutne označuje niečo, čo pokiaľ nie je priľnutou, prinajmenšom je vonkajšou vrstvou. Navíjací valček neobaľuje výrobok (napríklad toaletný papier) a ani ho nechráni, lebo nejde o vonkajšiu vrstvu, ale o vnútornú súčasť.

32.

Tieto podniky sa domnievajú, že navíjacie valčeky nespĺňajú podmienky stanovené v článku 3 bode 1 treťom pododseku smernice 94/62 na to, aby sa výrobok považoval za obal. Nie sú určené na obalenie alebo ochranu výrobku, lebo ho neobaľujú, a neslúžia na jeho uchovávanie ani prepravu od výrobcu k spotrebiteľovi. Navíjacie valčeky nezabezpečujú ani prezentáciu výrobku, lebo na ne nemožno umiestniť informácie určené pre spotrebiteľov, ktoré sa nachádzajú na vonkajšom obale a nemôžu byť uvedené na vnútornej časti výrobku.

33.

Podniky tiež tvrdia, že navíjacie valčeky nespadajú pod definíciu pojmov „spotrebiteľský obal“, „skupinový obal“ alebo „prepravný obal“, lebo nie sú navrhnuté tak, aby tvorili individuálnu predajnú jednotku, keďže slúžia len na to, aby dávali výrobku tvar, lebo nie sú vhodné na obalenie alebo zhromaždenie viacerých výrobkov a ani ich nemožno oddeliť od výrobkov bez ich poškodenia, a lebo neuľahčujú prepravu výrobkov, keďže neslúžia na ich uchovanie ani obalenie.

Vzhľadom na túto nejednoznačnosť bola desať rokov po prijatí smernice 94/62 prijatá smernica 2004/12 s cieľom objasniť pojem obal, v tomto prípade zavedením troch kritérií a prílohy s „názornými príkladmi“, pričom Komisia bola splnomocnená preskúmať a prípadne upraviť tieto príklady. Komisia bola výslovne poverená, aby sa „prioritne… zaobera[la]“ určitými predmetmi, medzi ktorými sa nachádzali tuby a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál. ( 15 ) Možno teda povedať, že v roku 2004 ešte stále nebolo jasné, či sa majú tieto predmety považovať za obaly, pričom Komisia mala rozptýliť tieto pochybnosti regulačným postupom.

37.

Nariadením (ES) č. 219/2009 ( 16 ) bol zmenený spôsob, akým mala Komisia splniť svoju úlohu. Neistota v súvislosti s navíjacími valčekmi trvala naďalej, keďže novým znením článku 3 bodu 1 štvrtého pododseku smernice 94/62 bol potvrdený mandát Komisie rozhodnúť o rúrkach a valcoch, pričom bolo ďalej uvedené, že pri tejto normotvornej činnosti nemôže zmeniť podstatné prvky uvedenej smernice. ( 17 )

38.

Komisia vykonala tento mandát prijatím smernice 2013/2, pričom v odôvodnení 2 tejto smernice (ktoré som citoval vyššie) ( 18 ) odôvodnila zaradenie navíjacích valčekov (popri iných predmetoch) medzi „názorné príklady“ týchto obalov právnou istotou a harmonizáciou výkladu výrazu „obal“. ( 19 )

39.

Bez toho, aby boli dotknuté námietky založené na správnom používaní jazyka a logiky, ktoré som uviedol vyššie, nemám inú možnosť, než uznať, že navíjacie valčeky spĺňajú prvú podmienku stanovenú smernicou 94/62 na to, aby sa považovali za obaly. Tomu, kto podáva výklad, neprináleží odmietnuť alebo porušiť normy, ak ich nepovažuje za správne alebo ak sú nedostatočné z jazykového hľadiska, ale musí ich uplatniť napriek tomu, že sa mu nepáčia.

41.

Súdny dvor určil, že výpočet možných funkcií obalu uvedený v článku 3 bode 1 prvej vete smernice 94/62 nie je kumulatívny, takže nie je potrebné, aby navíjacie valčeky súčasne slúžili na „obalenie, ochranu, nakladanie, dodávanie a uvádzanie tovarov“, ale stačí, aby plnili len niektorú z týchto funkcií. ( 22 ) Inak povedané, podľa tohto ustanovenia sa za obaly nepovažujú len balenia, vonkajšie ochranné vrstvy alebo nádoby, v ktorých sa tovar uvádza na trh, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

42.

Podľa môjho názoru nemožno poprieť, že Komisia, Francúzsko a Eco‑Emballages majú pravdu v tom, že navíjacie valčeky „chránia“ zvnútra tovar, ktorý je na nich navinutý. Táto ochranná pomôcka dáva výrobku tvar počas jeho prepravy a vystavovania na účely predaja spotrebiteľovi, keďže umožňuje prezentovať výrobok vo forme valca. Navíjací valček navyše uľahčuje následné používanie výrobku spotrebiteľom.

43.

Kľúč možno treba hľadať v cieli smernice 94/62, ktorá má zabrániť vplyvu obalov a odpadov z obalov a obmedziť ho, a tak zaručiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia. ( 24 ) Na tento účel táto smernica najmä ukladá členským štátom povinnosť zaviesť systém, ktorý uľahčí ich zber a zhodnocovanie, aj keď priznáva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy pri vytváraní tohto systému. ( 25 ) Ak má smernica 94/62 podľa jej odôvodnenia 5 a článku 2 ods. 1 ( 26 ) širokú pôsobnosť, do ktorej patria všetky obaly uvedené na trh Spoločenstva, reštriktívny výklad pojmu obal, ktorý by neumožňoval zahrnúť navíjacie valčeky, by odporoval tomuto cieľu.

47.

Tento výklad článku 3 bodu 1 smernice 94/62 má teda oporu v teleologickom a systematickom kritériu výkladu. Keďže navíjacie valčeky sú bežnou súčasťou výrobkov, ktoré sa v domácnosti používajú vo veľkom rozsahu, ak by sa nepovažovali za obaly, znamenalo by to, že by nedochádzalo k recyklácii odpadov, ktoré na základe nich vznikajú, čím by bol narušený cieľ ochrany životného prostredia, ktorý sleduje smernica 94/62.

48.

Analýza druhej (pozitívnej) podmienky, ktorú musia spĺňať obaly podľa smernice 94/62, si vyžaduje menej rozsiahlu argumentáciu. Navíjacie valčeky totiž patria do prvej z troch kategórií vymenovaných a vymedzených v článku 3 bode 1 druhom pododseku písm. a) až c) tejto smernice (spotrebiteľský obal, skupinový obal a prepravný obal), lebo sú určené na to, aby „vytvori[li] predajnú jednotku pre konečného užívateľa alebo spotrebiteľa na mieste nákupu“ výrobku. Rúrka, okolo ktorej je ovinutý toaletný papier, sa predáva spotrebiteľovi ako jeden celok spolu s rolkou papiera, bez ktorej nemôže existovať a od ktorej ju v okamihu predaja nemožno oddeliť.

—

je potrebný na uchovávanie, podporu alebo zachovávanie tohto výrobku počas jeho životnosti a

—

má sa použiť, spotrebovať alebo zneškodniť spoločne s výrobkom, ku ktorému patrí.

51.

Podľa môjho názoru navíjacie valčeky nespĺňajú prvú z týchto troch (negatívnych) podmienok na vyňatie. Konkrétne nie sú „neoddeliteľnou súčasťou“ výrobku, ktorému dávajú tvar, lebo pružný materiál, ktorý je na nich navinutý, sa pri používaní oddeľuje od navíjacieho valčeka. Napríklad rolka potravinárskej fólie obsahuje fóliu, ktorá sa používa na ochranu potravín, ale stredový navíjací valček ako taký neplní túto funkciu a nie je súčasťou uvedeného výrobku, aj keď sa navíjací valček odstráni až po úplnom spotrebovaní tohto výrobku.

55.

Ak si Súdny dvor osvojí tento prístup k článku 3 bodu 1 smernice 94/62, bude potrebné stanoviť – ako navrhli podniky, ktoré sú účastníkmi konania –, od ktorého okamihu musia jeho výklad zohľadniť vnútroštátne súdy. Ako už bolo uvedené, časový aspekt je rozhodujúci pre stanovenie dátumu, od ktorého môže Eco‑Emballages žiadať od podnikov, ktoré uvádzajú na trh tento druh výrobkov (a majú s touto organizáciou zmluvný vzťah), aby zaplatili príspevky za recykláciu navíjacích valčekov. Táto otázka bola predmetom rozsiahlej diskusie v konaní vo veci samej a samotný Súdny dvor vyzval účastníkov konania, aby sa k tejto otázke vyjadrili na pojednávaní, čo aj urobili.

56.

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora výklad právneho predpisu Únie, ktorý podáva Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci, ktorú mu priznáva článok 267 ZFEÚ, objasňuje a spresňuje význam a pôsobnosť tohto predpisu tak, ako sa má alebo sa mal chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudol účinnosť. Z toho vyplýva, že takto vyložený predpis môže a má byť uplatnený aj na právne vzťahy vzniknuté a vytvorené pred vydaním rozsudku vo veci žiadosti o výklad, ak sú inak splnené podmienky umožňujúce predložiť príslušným súdom spor týkajúci sa uplatnenia uvedeného predpisu. ( 29 )

57.

Domnievam sa však, že existujú dôvody, pre ktoré by mal Súdny dvor obmedziť časové účinky svojho rozsudku. Po prvé jeho rozhodnutie bude mať značné ekonomické dôsledky ( 31 ) a ovplyvní právne vzťahy, ktoré v zásade vznikli v dobrej viere. Niektoré z podnikov, ktoré sú účastníkmi konania, na pojednávaní navyše uviedli, že neistota, pokiaľ ide o to, či sa navíjacie valčeky majú považovať za obaly (spolu so skutočnosťou, že vo Francúzsku sa jednotlivé orgány nevyjadrili jednomyseľne), viedla k neplateniu príspevkov ekologickým organizáciám, ako je Eco‑Emballages, ktoré zjavne neboli prenesené na spotrebiteľov. Ak by ich museli zaplatiť teraz so spätnou účinnosťou, podniky, ktoré uvádzajú na trh výrobky pre domácnosť s navíjacími valčekmi, by už nemali možnosť preniesť toto ekonomické bremeno na konečných spotrebiteľov (legitímne prenesenie) a boli by povinné niesť ho v celom rozsahu. ( 32 )

60.

Po druhé mimoriadny význam má skutočnosť, že samotné inštitúcie Únie celé roky, počas ktorých pretrvávala nejednoznačnosť právnej úpravy, svojím správaním prispievali k vzniku pochybností o tom, či sa navíjacie valčeky majú považovať za obaly.

61.

Smernica 2004/12 bola prijatá okrem iného s cieľom spresniť pojem obal v zmysle článku 3 bodu 1 prvého a druhého odseku smernice 94/62. Tento pojem bol síce spresnený, ale neistota naďalej pretrvávala. Okrem toho v tejto smernici bolo uznané, že existujú určité predmety, v prípade ktorých je sporné, či sa majú považovať za obaly, okrem iného „rúrky a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál“ ( 33 ). Namiesto toho, aby v nej bola s konečnou platnosťou vyriešená otázka právnej kvalifikácie týchto konkrétnych predmetov (pričom na tento účel by stačilo zaradiť ich do prílohy I), bola Komisii zverená úloha preskúmať názorné príklady obalov s použitím regulačného postupu s kontrolou (článok 21 ods. 3 smernice 94/62).

Ak Súdny dvor odpovie na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž, Francúzsko), kladne, teda ak konštatuje, že navíjacie valčeky sú obalmi podľa smernice 2013/2, nebude potrebné zaoberať sa prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa platnosti, ktorú položila Conseil d’État (Štátna rada). Táto otázka bola položená len pre prípad, že Súdny dvor odpovie na prvú otázku záporne. Napriek tomu ju stručne preskúmam, ale už teraz uvádzam, že podľa môjho názoru neexistuje nijaký dôvod na vyhlásenie smernice 2013/2 za neplatnú.

65.

Conseil d’État (Štátna rada) sa pýta Súdneho dvora, či smernica 2013/2 tým, že spomenula navíjacie valčeky medzi príkladmi obalov, zohľadnila pojem obal vymedzený smernicou 94/62. Tiež chce vedieť, či Komisia prekročila hranice oprávnenia, ktoré jej bolo priznané v rámci jej vykonávacích právomocí.

66.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je prijatie podstatných pravidiel v určitej oblasti vyhradené normotvorcovi Únie, ktorý ich musí zahrnúť do základnej právnej úpravy. Ustanovenia, ktoré stanovia podstatné prvky základnej právnej úpravy, ktorých prijatie vyžaduje uskutočniť politické rozhodnutia, za čo je zodpovedný normotvorca Únie, nemôžu byť predmetom prenesenia právomoci ani súčasťou vykonávacích aktov. ( 35 ) Tieto akty nemôžu meniť podstatné prvky základnej právnej úpravy, ani ju dopĺňať novými podstatnými prvkami. ( 36 )

67.

Z procesného hľadiska bolo zaradenie navíjacích valčekov do prílohy I smernice 94/62 vykonané postupom, ktorý na tento účel výslovne stanovovali základné normatívne akty. Článok 21 ods. 3 smernice 94/62 konkrétne stanovil použitie regulačného postupu s kontrolou upraveného v rozhodnutí 1999/468, zmenenom a doplnenom rozhodnutím 2006/512/ES ( 38 ) a nariadením č. 219/2009, ktoré dočasne naďalej platilo na základe článku 12 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 ( 39 ), ktorým bolo rozhodnutie 1999/468 zrušené. Vzhľadom na to, že smernica 2013/2 bola schválená v súlade s regulačným postupom s kontrolou, normotvorcovia Únie (Parlament a Rada) a regulačný výbor mali možnosť vzniesť námietky voči navrhnutému obsahu, čo neurobili.

71.

Preto sa domnievam, že neexistuje nijaký dôvod na vyhlásenie smernice 2013/2 za neplatnú.

IV – Návrh

72.

Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položili Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd Paríž, Francúzsko) a Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), takto:

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Eu Law Radar. Monitoring References to the Court of Justice of the European Union. Dostupné na http://eulawradar.com/case‑c‑53015‑melitta‑france‑card‑core‑hardcore‑packaging‑law.

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov ( Ú. v. ES L 365, 1994, s. 10 ; Mim. vyd. 13/013, s. 349).

( 4 ) V slovníku Španielskej kráľovskej akadémie sa nachádza slovo „mandril“ (navíjací valček), ale nie vo význame používanom v priemysle, ktorý je relevantný pre prejednávanú vec. V priemysle sa druhový výraz „mandril“ (navíjací valček) používa na označenie trubíc, rúr, valcov alebo rúrok, na ktorých sú navinuté výrobky určené na predaj.

( 5 ) Existuje veľa druhov tovaru predávaných spotrebiteľom, do ktorých výrobcovia vkladajú navíjacie valčeky, aby im dávali tvar a uľahčili manipuláciu s nimi: toaletný papier, papierové kuchynské utierky, potravinárska fólia, potravinársky alobal, papier na pečenie, cievky nití na šitie a vlákien na pletenie, rybársky vlasec, klbká kuchynských nití, ohybné drôty na použitie v domácnosti, náplasti v rolkách, elektrické káble, teflón, medený drôt, lepiace pásky rôznych druhov, atď.

( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov ( Ú. v. EÚ L 47, 2004, s. 26 ; Mim. vyd. 13/034, s. 3).

( 13 ) Normotvorca zabudol na starý aforizmus rímskeho práva, ktorý sa pripisuje Iavolenovi: „ omnis definitio in iure civili periculosa est: parum est enim, ut non subverti posse t (každá definícia v občianskom práve je nebezpečná, lebo je ťažké predstaviť si, že ju nebude potrebné zmeniť)“.

( 14 ) Cieľom smernice je podľa jej článku 1 ods. 1 „zharmonizovať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa hospodárenia s obalmi a s odpadmi z obalov, aby sa na jednej strane zabránilo ich vplyvu na životné prostredie všetkých členských štátov ako aj iných krajín alebo sa takýto vplyv znížil a to vysokou úrovňou ochrany životného prostredia a na druhej strane, aby sa zabezpečil funkčný vnútorný trh, aby sa vyhlo prekážkam v obchodovaní a deformácii a obmedzeniu hospodárskej súťaže v spoločenstve“.

( 15 ) Podľa článku 1 smernice 2004/12 „Komisia, ak to bude vhodné, v súlade s postupom uvedeným v článku 21 preskúma a ak to bude potrebné reviduje ilustračné príklady definície obalov uvedené v prílohe I. Prioritne sa bude zaoberať týmito položkami: CD a video obaly, kvetináče, tuby a valce okolo ktorých je ovinutý pružný materiál, podkladový papier zo samolepiek a baliaci papier“.

( 16 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 11. marca 2009 o prispôsobení určitých nástrojov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou ( Ú. v. EÚ L 87, 2009, s. 109 ).

( 17 )

( 18 ) Pozri bod 6.

( 25 ) Uznesenie zo 16. februára 2006, Plato Plastik Robert Frank ( C‑26/05 , neuverejnené, EU:C:2006:114 , bod 33 ).

( 26 ) Článok 2 ods. 1 smernice 94/62, ktorý sa týka pôsobnosti tejto smernice, stanovuje: „Do pôsobnosti smernice patria všetky obaly uvedené na trh spoločenstva a všetky odpady z obalov, či už sú použité alebo uvoľnené na priemyselnej, obchodnej úrovni, v úrade, obchode, službách alebo domácnosti bez ohľadu na použitý materiál.“

( 27 ) Preto sú tieto predmety uvedené v prílohe I k smernici 94/62 ako názorné príklady výrobkov, na ktoré sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 3 bode 1 treťom pododseku kritéria i) tejto smernice. Kapsula používaná na prípravu nápojov (napr. káva, kakao, mlieko), ktorá zostáva po použití prázdna, sa však podľa prílohy I k smernici 94/62 považuje za obal.

( 28 ) Pozri bod 5. Pripomínam, že prostredníctvom smernice 2013/2 boli do prílohy I smernice 94/62 zaradené „rúrky, tuby a valce, okolo ktorých je ovinutý pružný materiál (napr. fólia, alobal, papier), okrem rúrok, túb a valcov, ktoré slúžia ako súčasť výrobných strojov a ktoré sa nepoužívajú na prezentáciu výrobku ako predajnej jednotky“.

( 29 ) Rozsudok z 27. februára 2014, Transportes Jordi Besora ( C‑82/12 , EU:C:2014:108 , bod 40 a tam citovaná judikatúra).

( 30 ) Rozsudky z 27. februára 2014, Transportes Jordi Besora ( C‑82/12 , EU:C:2014:108 , body 42 a 43 ); z 3. júna 2010, Kalinčev ( C‑2/09 , EU:C:2010:312 , body 50 a 51 ), a z 10. mája 2012, Santander Asset Management SGIIC a i. ( C‑338/11 až C‑347/11 , EU:C:2012:286 , body 59 a 60 ).

( 37 ) Rozsudky z 5. septembra 2012, Parlament/Rada ( C‑355/10 , EU:C:2012:516 , body 67 a 68 a tam citovaná judikatúra), a z 10. septembra 2015, Parlament/Rada ( C‑363/14 , EU:C:2015:579 , bod 47 ).

( 38 ) Tento postup bol upravený v článku 5a rozhodnutia 1999/468, zavedenom rozhodnutím Rady 2006/512/ES zo 17. júla 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1999/468/ES, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( Ú. v. EÚ L 200 , 2006, s. 11).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie ( Ú. v. EÚ L 55 , 2011, s. 13).