C-323/15

62015CC0323

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

PAOLO MENGOZZI

prednesené 28. septembra 2016 ( 1 )

Vec C‑323/15 P

Polynt SpA

proti

Európskej chemickej agentúre (ECHA)

„Odvolanie — Nariadenie (ES) č. 1907/2006 (nariadenie REACH) — Článok 57 písm. f) — Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy — Stanovenie zoznamu látok podliehajúcich autorizácii — Rozhodnutie, ktorým sa identifikuje cyklohexan-1,2-dikarboxilanhydrid, cis-cyklohexan-1,2-dikarboxilanhydrid a trans-cyklohexan-1,2-dikarboxilanhydrid — Rozhodnutie, ktorým sa identifikuje hexahydrometylftalátový anhydríd, hexahydro‑4‑metylftalátový anhydríd, hexahydro‑1‑metylftalátový anhydríd a hexahydro‑3‑metylftalátový anhydríd (MHHPA) — Zahrnutie do zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie do prílohy XIV — Hodnotenie nebezpečenstva vnútorných vlastností látok — Hodnotenie a opatrenie manažmentu rizík“

I – Úvod

1.

Svojimi odvolaniami sa spoločnosť Polynt SpA vo veci C‑323/15 P a spoločnosti Hitachi Chemical Europe GmbH a Polynt SpA vo veci C‑324/15 P domáhajú zrušenia príslušných rozsudkov Všeobecného súdu Európskej únie z 30. apríla 2015, Polynt a Sitre/ECHA ( T‑134/13 , neuverejnený, EU:T:2015:254 ) a z 30. apríla 2015, Hitachi Chemical Europe a i./ECHA ( T‑135/13 , EU:T:2015:253 ) (ďalej spoločne len „napadnuté rozsudky“).

Tieto odvolania poskytujú Súdnemu dvoru príležitosť, aby po prvýkrát poskytol výklad článku 57 písm. f) nariadenia REACH týkajúceho sa identifikácie látky, v prejednávanom prípade respiračných senzibilizátorov, ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, pričom táto identifikácia predstavuje prvý krok v rámci postupu autorizácie stanoveného nariadením REACH. Konkrétne majú tieto spory viesť k tomu, aby Súdny dvor rozhodol o otázke, či je na účely identifikácie určitej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy na základe článku 57 písm. f) nariadenia REACH potrebné hodnotenie rizík vyplývajúcich z tejto látky, pričom práve kladná odpoveď na túto otázku predstavuje tvrdenie, ktoré odvolateľky uplatňujú vo svojich odvolaniach a ktorého zamietnutie v prvostupňovom konaní odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu. Je totiž nesporné, že Všeobecný súd rozhodol, že na účely identifikácie uvedenej v článku 57 písm. f) nariadenia REACH stačí iba hodnotenie nebezpečenstva spôsobeného vnútornými vlastnosťami látok.

II – Právny rámec

5.

Hlava VII nariadenia REACH, ktorá pozostáva z článkov 55 až 65 tohto nariadenia, upravuje postup autorizácie.

6.

Článok 56 nariadenia REACH stanovuje:

„V súlade s postupom ustanoveným v článku 58 možno do prílohy XIV zahrnúť tieto látky:

a)

látky spĺňajúce kritériá klasifikácie v triede nebezpečnosti karcinogenita kategórie 1A alebo 1B v súlade s oddielom 3.6 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008;

b)

látky spĺňajúce kritériá klasifikácie v triede nebezpečnosti mutagenita pre zárodočné bunky kategórie 1A alebo 1B v súlade s oddielom 3.5 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008;

c)

látky – ako napríklad látky s vlastnosťami endokrinných disruptorov (rozvracačov) alebo látky s perzistentnými, bioakumulatívnymi a toxickými vlastnosťami, alebo s veľmi perzistentnými a veľmi bioakumulatívnymi vlastnosťami, ktoré nespĺňajú kritériá písmen d) alebo e) –, pri ktorých existujú vedecké dôkazy, že pravdepodobne majú závažné účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktoré vzbudzujú rovnakú úroveň obáv ako látky vymenované v písmenách a) až e) a ktoré sú určené v každom prípade osobitne v súlade s postupom ustanoveným v článku 59.“

8.

Článok 58 nariadenia REACH, ktorý má názov „Zahrnutie látok do prílohy XIV“, stanovuje:

„1. Kedykoľvek sa prijme rozhodnutie o zahrnutí látok uvedených v článku 57 do prílohy XIV, toto rozhodnutie sa prijíma v súlade s postupom uvedeným v článku 133 ods. 4 Pri každej látke uvádza:

a)

identifikáciu látky, ako sa uvádza v oddiele 2 prílohy VI;

podľa potreby obdobia preskúmania pre určité použitia;

e)

prípadné použitia alebo kategórie použitia vyňaté z požiadavky autorizácie a prípadné podmienky takéhoto vyňatia.

…“

9.

Článok 59 nariadenia REACH, ktorý má názov „Identifikácia látok uvedených v článku 57“, stanovuje:

„1. Komisia je zodpovedná za prijímanie rozhodnutí o žiadostiach o autorizáciu v súlade s touto hlavou.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa autorizácia udelí, ak je riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie z používania látky, ktoré vyplýva z vnútorných vlastností uvedených v prílohe XIV, primerane kontrolované v súlade s prílohou I oddielom 6.4 a tak, ako je zdokumentované žiadateľom v správe o chemickej bezpečnosti, pričom sa zohľadňuje stanovisko výboru pre hodnotenie rizík uvedeného v článku 64 ods. 4 písm. a). Keď Komisia udeľuje autorizáciu a za každých okolnosti v nej stanovených, vezme do úvahy všetky uvoľňovania, emisie a straty vrátane rizík vyplývajúcich z difúzneho alebo disperzného používania, ktoré sú známe v čase rozhodovania.

…

3. Odsek 2 sa neuplatňuje na:

a)

látky, ktoré spĺňajú kritériá článku 57 písm. a), b), c) alebo f), u ktorých nie je možné určiť prahovú hodnotu v súlade s oddielom 6.4 prílohy I;

11.

Článok 62 nariadenia REACH, ktorý má názov „Žiadosti o autorizácie“, stanovuje:

„1. Žiadosť o autorizáciu sa predkladá agentúre.

…

4. Žiadosť o autorizáciu obsahuje tieto informácie:

…

13.

Tieto látky boli zaradené medzi respiračné senzibilizátory kategórie 1, ktoré môžu vyvolať príznaky alergie alebo astmy, alebo dýchacie ťažkosti pri vdýchnutí. HHPA a MHHPA boli zahrnuté do tabuľky 3.1 v časti 3 prílohy VI k nariadeniu č. 1272/2008.

14.

Holandské kráľovstvo zaslalo 6. augusta 2012 ECHA spis, v ktorom navrhovalo identifikovať HHPA a MHHPA ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, ktoré sa majú zahrnúť do prílohy XIV nariadenia REACH, v súlade s ustanoveniami článku 57 tohto nariadenia. Z bodov 4 napadnutých rozsudkov vyplýva, že Holandské kráľovstvo navrhovalo identifikovať HHPA a MHHPA ako látky, pri ktorých existujú vedecké dôkazy, že pravdepodobne majú závažné účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktoré vzbudzujú rovnakú úroveň obáv ako látky vymenované v článku 57 písm. a) až e) nariadenia REACH, v súlade s článkom 57 písm. f) tohto nariadenia.

15.

V nadväznosti na pripomienky odvolateliek k spisom týkajúcim sa identifikácie HHPA a MHHPA poslala ECHA tieto spisy svojmu výboru členských štátov, ktorý je uvedený v článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia REACH, pričom tento dospel 13. decembra 2012 k jednomyseľnej dohode o identifikácii HHPA a MHHPA ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 57 písm. f) nariadenia REACH. V ten istý deň prijal výbor členských štátov ECHA príslušné podporné dokumenty na identifikáciu HHPA a MHHPA ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktoré vyplývajú z ich vlastností respiračnej senzibilizácie na základe článku 57 písm. f) nariadenia REACH (ďalej len „podporné dokumenty“).

Všeobecný súd povolil Komisii a Holandskému kráľovstvu vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov ECHA vo veciach T‑134/13 a T‑135/13. Tiež povolil spoločnostiam REACh ChemAdvice GmbH a New Japan Chemical vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci na podporu odvolateliek. Uznesením z 15. októbra 2014 Všeobecný súd spojil obidve veci na účely ústnej časti konania.

19.

Napadnutými rozsudkami Všeobecný súd zamietol žaloby odvolateliek v celom rozsahu a zaviazal ich na náhradu trov konania.

V – Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania

20.

Podaniami predloženými kancelárii Súdneho dvora 30. júna 2015 podali odvolateľky tieto odvolania.

24.

Súdny dvor položil účastníkom konania celý rad otázok, na ktoré mali písomne odpovedať. Odvolateľky, ECHA, ako aj Komisia na ne odpovedali v stanovených lehotách.

25.

Prednesy odvolateliek, ECHA, Komisie, ako aj spoločnosti Sitre Srl, ktorá vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov odvolateliek v konaní pred Súdnym dvorom, ( 5 ) a ich odpovede na otázky, ktoré im Súdny dvor položil, boli vypočuté na spoločnom pojednávaní pre obidve veci, ktoré sa konalo 15. júna 2016.

VI – Analýza

26.

a) Zhrnutie tvrdení účastníkov konania

28.

Táto prvá časť prvého odvolacieho dôvodu smeruje proti bodom 71, 81 a 94 napadnutých rozsudkov, a to z dôvodu, že Všeobecný súd vylúčil, že by pre identifikáciu predmetných látok v súlade s článkom 57 písm. f) nariadenia REACH bolo potrebné hodnotenie rizík.

29.

Odvolateľky spochybňujú tento výklad článku 57 písm. f) nariadenia REACH.

30.

ECHA tvrdí, že odvolateľky neporozumeli formulácii napadnutých rozsudkov. Táto agentúra uvádza, že Všeobecný súd správne uplatnil judikatúru Etimine (rozsudok z 21. júla 2011, Etimine, C‑15/10 , EU:C:2011:504 ), keď rozlišuje medzi nebezpečenstvami a rizikami. Všeobecný súd totiž podľa jej názoru správne rozhodol, že tak ako je to pri látkach uvedených v článku 57 písm. a) až e), článok 57 písm. f) nariadenia REACH nevyžaduje uskutočniť hodnotenie rizík. Identifikácia toho, či má určitá látka charakter látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, môže vyplývať iba z hodnotenia nebezpečenstva vnútorných vlastností tejto látky. ECHA navyše pripomína, že v prípade neexistencie prahovej hodnoty expozície, ako je to v prejednávanom prípade u týchto respiračných senzibilizátorov, nie je bežné hodnotenie rizík možné.

34.

ECHA na pojednávaní spresnila, že zohľadnenie údajov o expozícii ľudí, umožňujúcich posúdiť nebezpečenstvo vyplývajúce z vnútorných vlastností látok, na jednej strane, a posúdenie expozície, ako aj hodnotenie rizík, na druhej strane, sú úplne odlišnými procesmi.

35.

Komisia tiež usudzuje, že Všeobecný súd správne konštatoval, že článok 57 písm. f) nariadenia REACH neukladá povinnosť uskutočniť hodnotenie rizík pre identifikáciu látok, ktoré nepatria do iných písmen tohto článku. Podľa jej názoru to vyplýva zo znenia a štruktúry uvedeného nariadenia.

b) Posúdenie

39.

Cieľom posúdenia expozície je stanoviť úrovne známej alebo odôvodnene predpokladateľnej expozície človeka tejto látke. ( 7 ) Toto posúdenie zohľadňuje prevádzkové podmienky a opatrenia manažmentu rizík. Charakterizácia rizika pozostáva z porovnania úrovní známej alebo predpokladateľnej expozície človeka tejto látke s príslušnou DNEL. Riziko sa môže považovať za primerane kontrolované, ak úrovne známej alebo predpokladateľnej expozície človeka tejto látke neprekračujú DNEL. ( 8 )

40.

Po uvedení týchto prvých spresnení pokračujem tým, že z bodov 70 napadnutých rozsudkov, proti ktorým odvolateľky rovnako nemajú výhrady, vyplýva, že klasifikácia a označovanie nebezpečných látok na úrovni Únie, tak ako to už vyplýva z nariadenia č. 1272/2008, sa zakladajú na hodnotení nebezpečenstiev spojených s vnútornými vlastnosťami látok.

41.

Všeobecný súd z tohto v bodoch 71 napadnutých rozsudkov vyvodil záver, že „keďže zaradenie medzi karcinogénne látky, mutagénne látky a látky poškodzujúce reprodukciu kategórie 1 postačuje pre identifikáciu látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy podľa článku 57 písm. a) až c) nariadenia [REACH], nemožno z toho vyvodiť záver, že pre identifikáciu látky v súlade s článkom 57 písm. f) nariadenia [REACH] musí ECHA zohľadniť hodnotenie rizík.“

45.

Všeobecný súd tak konštatoval, že pre identifikáciu látok podľa článku 57 písm. f) nariadenia REACH nie je potrebné žiadne hodnotenie rizík, pričom sa vyžaduje iba hodnotenie nebezpečenstiev spojených s vnútornými vlastnosťami týchto látok.

46.

Odvolateľky spochybňujú tento výklad článku 57 písm. f) nariadenia REACH a tvrdia, že toto ustanovenie si vyžaduje zohľadnenie hodnotenia rizík.

47.

Napriek odôvodneniu v napadnutých rozsudkoch, ktoré je do určitej miery lakonické, sa s týmto názorom nestotožňujem.

51.

V stručnosti, prvý krok pozostáva z identifikácie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy podľa článku 57 nariadenia REACH a ich zahrnutia na zoznam látok navrhovaných na zahrnutie do prílohy XIV tohto nariadenia, ktorá má názov „Zoznam látok podliehajúcich autorizácii“. V nasledujúcom texte sa, samozrejme, vrátim k tomuto prvému kroku, ktorý je stredobodom týchto odvolaní. Druhý krok uvedeného postupu spočíva v zahrnutí určitých navrhovaných látok do uvedenej prílohy XIV, v súlade s článkom 58 nariadenia REACH. Tretí krok postupu autorizácie sa týka udelenia autorizácie na látky zahrnuté do prílohy XIV nariadenia REACH. V zásade platí, že v prípade neudelenia autorizácie nemožno látku ani používať, ani uvádzať na trh.

52.

Článok 57 nariadenia REACH, ktorý, ako je uvedené vyššie, sa týka prvého kroku postupu autorizácie, stanovuje kritériá identifikácie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktoré môžu byť zahrnuté do prílohy XIV uvedeného nariadenia. V tomto článku sa pod písmenami a) až c) uvádzajú látky spĺňajúce kritériá klasifikácie v triede nebezpečnosti karcinogenita, mutagenita a reprodukčná toxicita, patriace do kategórie 1A alebo 1B, v súlade s prílohou I k nariadeniu č. 1272/2008 (ďalej len látky „CMR“), a pod písmenami d) a e) látky, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické (PBT), ako aj látky, ktoré sú veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne (vPvB), v súlade s kritériami stanovenými v prílohe XIII k nariadeniu REACH ( 11 ) (ďalej len látky „PBT a vPvB“).

53.

Pokiaľ ide o písmeno f) článku 57 nariadenia REACH, v tomto sa uvádzajú „látky – ako napríklad látky s vlastnosťami endokrinných disruptorov (rozvracačov) alebo látky s [PBT a vPvB] vlastnosťami, ktoré nespĺňajú kritériá písmen d) alebo e) –, pri ktorých existujú vedecké dôkazy, že pravdepodobne majú závažné účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, ktoré vzbudzujú rovnakú úroveň obáv ako látky vymenované v písmenách a) až e) a ktoré sú určené v každom prípade osobitne v súlade s postupom ustanoveným v článku 59 [nariadenia REACH]“.

57.

Podľa názoru odvolateliek, v rozpore s tým, ako rozhodol Všeobecný súd v bodoch 71 napadnutých rozsudkov, je to úplne inak pri látkach uvedených v článku 57 písm. f) nariadenia REACH. Na podporu ich tvrdenia, podľa ktorého článok 57 písm. f) nariadenia REACH v štádiu identifikácie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vyžaduje nielen hodnotenie nebezpečenstiev, ale aj hodnotenie rizík, sa odvolateľky opierajú o myšlienku, že látky, ktoré nepatria do článku 57 písm. a) až e) nariadenia REACH, môžu byť identifikované ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy až po dodatočnom preskúmaní, ktorým podľa ich názoru môže byť iba hodnotenie rizík. Podľa odvolateliek takéto hodnotenie rizík zahŕňa posúdenie expozície pri zohľadnení opatrení manažmentu rizík, tak ako je táto expozícia upravená v prílohe I oddieloch 5 a 6 nariadenia REACH. Odvolateľky vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdneho dvora, ako aj na pojednávaní, tiež uviedli, že použitie pojmu „utilisation“ vo francúzskej verzii nariadenia REACH potvrdzuje ich tvrdenie, podľa ktorého je hodnotenie rizík potrebné v štádiu identifikácie podľa článku 57 písm. f) tohto nariadenia.

58.

Tvrdenie odvolateliek založené na poukázaní na pojem „utilisation“, ktorý sa nachádza vo francúzskej verzii článku 57 písm. f) nariadenia REACH, je bez ďalšieho posudzovania potrebné odmietnuť. Ako totiž zdôraznila Komisia, žiadna z ostatných jazykových verzií tohto článku tento pojem neobsahuje a ide o „poľutovaniahodnú chybu“ vo francúzskej verzii. V každom prípade, podľa ustálenej judikatúry potreba jednotného výkladu práva Únie vylučuje, aby sa v prípade pochybností posudzoval text ustanovenia izolovane, a naopak si vyžaduje, aby sa tento text vykladal a uplatňoval s prihliadnutím na znenia vyhotovené v ostatných úradných jazykoch. ( 12 )

62.

Na to, aby sa mohla takáto kvalifikácia uplatniť, vyžaduje článok 57 písm. f) nariadenia REACH dve podmienky: a to jednak aby existovali „vedecké dôkazy, že [látky] pravdepodobne majú závažné účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie“, a jednak aby tieto účinky vzbudzovali „rovnakú úroveň obáv“ ako látky vymenované v písmenách a) až e) toho istého článku.

63.

Ako pripustili ECHA a Komisia, v prípade, že tak ako v prejednávanom prípade látky patria do triedy nebezpečnosti podľa prílohy I k nariadeniu č. 1272/2008, táto klasifikácia je prvým krokom, ktorý sa berie do úvahy na účely splnenia prvej podmienky uvedenej v predchádzajúcom bode. Nepostačuje však na to, aby sa predmetné látky považovali za látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy v zmysle článku 57 písm. f) nariadenia REACH.

64.

Uvedené naopak neznamená, že vedecké preukázanie toho, že predmetné látky môžu spôsobiť závažné účinky na zdravie alebo životné prostredie, si vyžaduje , aby sa uskutočnilo hodnotenie rizík, pokiaľ ide o tieto látky. Samozrejme, ako je spresnené v oddieloch 1 až 4 prílohy I k nariadeniu REACH, historické informácie týkajúce sa expozície človeka látkam sa môžu vziať do úvahy na účely posúdenia nebezpečenstiev spojených s vlastnosťami týchto látok. Toto nespochybňuje ani ECHA, ani Komisia. Všeobecný súd tiež netvrdil opak. Pokiaľ totiž ide o respiračné senzibilizátory používané v priemysle, tieto informácie a ich analýza umožňujú lepšie identifikovať úroveň vnútornej nebezpečnosti týchto látok a v každom jednotlivom prípade overiť, či tieto látky spôsobujú závažné účinky na zdravie ľudí.

68.

Článok 57 písm. f) nariadenia REACH pritom tým, že odkazuje na „rovnakú úroveň obáv“, akú vzbudzujú látky vymenované v článku 57 písm. a) až e) nariadenia REACH, to znamená na úroveň obáv založenú výlučne na nebezpečenstvách súvisiacich s vnútornými vlastnosťami týchto látok, vyžaduje, aby sa porovnali úrovne nebezpečnosti spojenej s vlastnosťami látok, a nie úrovne rizika. Práve preto, ako vyplýva z podporných dokumentov prijatých 13. decembra 2012, ECHA vypracovala určité kritériá umožňujúce na základe nebezpečnosti skúmaných látok určiť, či tieto látky možno považovať za látky vzbudzujúce „rovnakú úroveň obáv“ ako látky CMR. ( 16 ) Tieto kritériá a ich posúdenie nie sú predmetom týchto odvolaní.

69.

Doslovný výklad článku 57 písm. f) nariadenia REACH, ktorý v týchto návrhoch zastávam, podporujú viaceré ďalšie ustanovenia tohto nariadenia.

70.

Podľa článku 58 ods. 1 písm. b) nariadenia REACH sa tak v rozhodnutí o zahrnutí látok do prílohy XIV tohto nariadenia musia najmä uviesť „vnútorné vlastnosti látky uvedené v článku 57“, pričom toto ustanovenie vôbec nerozlišuje medzi písmenami a) až f) článku 57 uvedeného nariadenia. Prvý stĺpec uvedenej prílohy XIV potvrdzuje, že požadované informácie pozostávajú iba z toho, že sa uvedie „vnútorná vlastnosť, resp. vlastnosti [látok] uvedené v článku 57“, a teda vrátane látok patriacich do písmena f) tohto článku.

74.

Ako je totiž pripomenuté v bode 51 týchto návrhov, systém autorizácie pozostáva z troch krokov, ktorými sú identifikácia látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy a zahrnutie týchto látok na zoznam látok navrhovaných na zahrnutie na zoznam látok podliehajúcich autorizácii (články 57 a 59 nariadenia REACH), zahrnutie na zoznam látok podliehajúcich autorizácii (článok 58 nariadenia REACH) a udelenie požadovaných autorizácií (články 60 až 64 nariadenia REACH).

75.

Z tohto systému pritom vyplýva, že hodnotenie rizík sa vyžaduje až v štádiu udeľovania autorizácií.

76.

Podľa článku 60 ods. 2 nariadenia REACH sa totiž autorizácia udelí, ak je riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie z používania látky, ktoré vyplýva z vnútorných vlastností uvedených v prílohe XIV uvedeného nariadenia, primerane kontrolované, tak ako to preukazuje hodnotenie rizík podľa oddielu 6 prílohy I k nariadeniu REACH.

Napokon, ak by som súhlasil s výkladom, ktorý zastávajú odvolateľky a podľa ktorého sa zohľadnenie hodnotenia rizík, ktoré zahŕňa opatrenia manažmentu rizík, v štádiu identifikácie látky vyžaduje, viedlo by to k tomu, že by sa veľké množstvo potenciálne veľmi nebezpečných látok vyhlo všetkým krokom v rámci postupu autorizácie podľa nariadenia REACH. Predovšetkým zohľadnenie opatrení manažmentu rizík v štádiu identifikácie látok, na ktoré môže byť udelená autorizácia iba vtedy, ak sa preukáže, že neexistujú vhodné alternatívne látky, ( 19 ) ako je to v prejednávanom prípade, by priemyslu umožnilo vyhnúť sa akejkoľvek nutnosti skúmať, či vôbec takéto látky existujú. Tento dôsledok by bol pritom v rozpore s jedným z významných cieľov nariadenia REACH, ktorým je povzbudiť a v niektorých prípadoch zabezpečiť, aby sa látky vzbudzujúce veľké obavy napokon nahradili menej nebezpečnými látkami, ak sú k dispozícii vhodné a uskutočniteľné alternatívy. ( 20 )

79.

Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že identifikácia látok ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy podľa článku 57 písm. f) nariadenia REACH si nevyžaduje zohľadnenie hodnotenia rizík.

2. O druhej časti založenej na protirečivosti dôvodov uvedených v bodoch 71 a 73 napadnutých rozsudkov

a) Zhrnutie tvrdení účastníkov konania

80.

83.

Ak by však Súdny dvor mal usúdiť, že by sa časť založená na protirečivosti dôvodov mala vecne preskúmať, v každom prípade sa domnievam, že sa táto časť musí zamietnuť.

84.

Predovšetkým treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bodoch 73 napadnutých rozsudkov uviedol, že „pokiaľ ide o skutočnosť, že bod 6.3 podporného dokumentu, ktorý v tejto súvislosti odkazuje na pokyny [ECHA] na identifikovanie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, uvádza bežné hodnotenie rizík, treba poznamenať, že podľa tohto bodu je možnosť predchádzania účinkom látky v rámci bežného hodnotenia rizík iba jednou z úvah, ktorú musí ECHA zohľadniť v rámci postupu identifikácie látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy podľa článku 57 písm. f) nariadenia [REACH]“.

85.

V bode 6.3 obidvoch príslušných podporných dokumentov, na ktorý poukazuje Všeobecný súd, sa doslovne reprodukuje bod 3.3.3.2 Pokynov ECHA na prípravu dokumentácie podľa prílohy XV na identifikovanie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (ďalej len „pokyny ECHA“).

89.

Jasne sa tak zdá, že cieľom bodov 73 napadnutých rozsudkov bolo iba pripomenúť záver výboru členských štátov ECHA, obsiahnutý v príslušných podporných dokumentoch, podľa ktorého pokiaľ ide o HHPA a MHHPA, bežné hodnotenie rizík nie je zodpovedajúce, a nie vyžadovať, aby ECHA zohľadňovala hodnotenie rizík v štádiu identifikácie látky podľa článku 57 písm. f) nariadenia REACH.

90.

Za takýchto okolností, v rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, nemožno dospieť k záveru, že úmyslom Všeobecného súdu bolo v bodoch 73 napadnutých rozsudkov tvrdiť, že ECHA je povinná zohľadniť hodnotenie rizík s cieľom určiť, či určitá látka môže byť identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy na základe článku 57 písm. f) nariadenia REACH. Podľa môjho názoru z toho vyplýva, že body 71 a 73 napadnutých rozsudkov si neprotirečia.

91.

Preto pokiaľ druhá časť prvého odvolacieho dôvodu nie je neúčinná, podľa môjho názoru je nedôvodná.

Odvolateľky zdôrazňujú, že Všeobecný súd v bodoch 49 napadnutých rozsudkov uviedol, že výkladové pokyny, akými sú pokyny ECHA, nepredstavujú radu právnej povahy. Podľa odvolateliek však z judikatúry vyplýva, že takéto pravidlá všeobecného postupu predsa len majú právne účinky, pretože na základe týchto nástrojov sa inštitúcie, ktoré sú ich autormi, samy obmedzujú pri výkone svojej voľnej úvahy. ( 22 ) Okrem toho, že si Všeobecný súd v dôvodoch uvedených v bodoch 49 a 73 napadnutých rozsudkov protirečí, rozhodol v rozpore s touto ustálenou judikatúrou.

94.

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd tým, že nevzal do úvahy pokyny ECHA pri výklade článku 57 písm. f) nariadenia REACH, riadne nezohľadnil hodnotenie rizík. V dôsledku toho Všeobecný súd pri uplatnení dôvodov uvedených v bodoch 65 až 91 napadnutých rozsudkov nesprávne vyložil a uplatnil článok 57 písm. f) nariadenia REACH.

95.

ECHA a Komisia usudzujú, že tento odvolací dôvod je založený na nesprávnom výklade bodov 49 a 73 napadnutých rozsudkov a navrhujú ho zamietnuť.

2. Posúdenie

99.

Posúdenie obsiahnuté v bodoch 49 napadnutých rozsudkov tak bolo uvedené iba ako doplňujúce odôvodnenie. Podľa môjho názoru z toho vyplýva, že výhrady smerujúce proti týmto bodom napadnutých rozsudkov možno považovať za neúčinné. ( 24 )

100.

Odvolateľky tiež Všeobecnému údu vytýkajú, že nevzal do úvahy pokyny ECHA pri preskúmaní druhej časti prvého žalobného dôvodu uplatneného v prvostupňovom konaní, založenej na neexistencii rovnakej úrovne obáv ako v prípade látok CMR.

101.

Ako pritom poznamenávajú samotné odvolateľky, Všeobecný súd tento dokument zohľadnil v bodoch 73 napadnutých rozsudkov, v ktorých Všeobecný súd odpovedá na druhú časť ich prvého žalobného dôvodu, ktorý pred ním uplatnili. To, že Všeobecný súd nesúhlasil s výkladom týchto pokynov, ktorý zastávali odvolateľky, je iná záležitosť, ktorej som sa napokon už venoval v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu.

C –

O treťom odvolacom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia, a to z dôvodu, že Všeobecný súd sa nesprávne oprel o článok 60 ods. 2 nariadenia REACH

1. Zhrnutie tvrdení účastníkov konania

105.

Odvolateľky Všeobecnému súdu v podstate vytýkajú, že sa v bodoch 61 a 68 napadnutých rozsudkov oprel o článok 60 ods. 2 nariadenia REACH, aby potvrdil svoje tvrdenie, podľa ktorého sa hodnotenie rizík v rámci identifikácie látky na základe 57 písm. f) tohto nariadenia nevyžaduje. Jednak totiž podľa názoru odvolateliek Všeobecný súd sám v bodoch 73 napadnutých rozsudkov pripustil, že článok 60 ods. 2 nariadenia REACH sa na HHPA a MHHPA nevzťahuje. Po druhé, pokiaľ odvolateľky pripúšťajú, že môže existovať súvislosť medzi postupom týkajúcim sa identifikácie látok a postupom týkajúcim sa udelenia autorizácie, skutočnosť, že môže byť vydaná autorizácia, nie je podľa nich žiadnym návodom pre rozhodnutie identifikovať určitú látku ako vzbudzujúcu veľmi veľké obavy alebo nie.

106.

109.

Z napadnutých rozsudkov vyplýva, že toto posúdenie bolo uskutočnené s cieľom objasniť štruktúru postupu autorizácie, vrátane prvého kroku, ktorý, ako už bolo uvedené, spočíva v identifikácii látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, predovšetkým na základe článku 57 písm. f) nariadenia REACH.

110.

Hoci je pravda, že článok 60 ods. 2 nariadenia REACH sa neuplatňuje na látky, u ktorých nie je možné určiť žiadnu DNEL, ako je tomu v prípade HHPA a MHHPA, body 61 a 68 napadnutých rozsudkov konkrétne neodkazujú na predmetné látky, ale ich cieľom je všeobecne vysvetliť vzťah medzi prvým krokom, ktorý spočíva v identifikácii látok, a tretím krokom, ktorý sa týka udeľovania autorizácií. Bez ohľadu na konkrétne uplatnenie článku 60 ods. 2 nariadenia REACH na látky, o aké ide v tejto veci, je tak celkom správne tvrdiť, tak ako to tvrdí Všeobecný súd, že prijatie opatrení manažmentu rizík nebráni tomu, aby bola určitá látka identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy na základe článku 57 písm. f) nariadenia REACH. Navyše je podľa môjho názoru možné byť ešte kategorickejší a tvrdiť, že krok spočívajúci v identifikácii týchto látok je nevyhnutným krokom, ktorý predchádza kroku spočívajúcemu v overení a hodnotení rizík, ktoré tieto látky predstavujú.

111.

Navyše, v rozpore s tým, čo naznačujú odvolateľky, skutočnosť, že u danej látky nie je možné určiť DNEL, neznamená, že by bolo potrebné uskutočniť hodnotenie rizík alebo že by bolo potrebné vziať do úvahy opatrenia manažmentu rizík vopred alebo v čase identifikácie tejto látky podľa článku 57 písm. f) nariadenia REACH.

Odvolateľky pripomínajú, že Všeobecný súd v bodoch 67 napadnutých rozsudkov odmietol ich argumentáciu týkajúcu sa neexistencie rizika, ktoré predstavujú HHPA a MHHPA z dôvodu nízkej expozície pracovníkov a spotrebiteľov týmto látkam, pričom uviedol, že expozíciu spotrebiteľov a pracovníkov HHPA a MHHPA nemožno celkom vylúčiť. Podľa odvolateliek sa táto analýza odkláňa od judikatúry, podľa ktorej v rámci hodnotenia rizík, ktoré uplatňuje zásadu predchádzania škodám, „nulové riziko“ neexistuje. ( 25 ) Všeobecný súd sa tak podľa názoru odvolateliek pri odmietnutí ich tvrdení týkajúcich sa neexistencie expozície spotrebiteľov a pracovníkov HHPA a MHHPA oprel o nesprávny právny test.

114.

Podľa názoru ECHA Všeobecný súd nepoukazoval na „nulové riziko“. Napadnuté rozsudky navyše podľa nej nenaznačujú, že by odvolateľky mali preukázať existenciu nulového rizika.

115.

Komisia najmä tvrdí, že posúdenie expozície spotrebiteľa alebo pracovníka látke je súčasťou hodnotenia rizík. Keďže sa pritom takéto hodnotenie v štádiu identifikácie určitej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy nevyžaduje, neexistencia expozície spotrebiteľa alebo pracovníka by na účely tejto identifikácie bola tiež irelevantná.

2. Posúdenie

119.

V dôsledku uvedeného, tým, že odvolateľky napádajú body 67 napadnutých rozsudkov, vyjadrujú odvolací dôvod proti subsidiárnemu posúdeniu Všeobecného súdu. Takéto výhrady sú neúčinné, pretože aj za predpokladu, že by boli dôvodné, nemali by žiaden vplyv na výrok napadnutých rozsudkov, a teda by nemohli viesť k ich zrušeniu.

120.

V každom prípade, Všeobecný súd od odvolateliek nevyžadoval, aby preukázali „nulové riziko“, pretože hodnotenie rizík a zohľadnenie opatrení manažmentu rizík sa pri identifikácii látok na základe článku 57 písm. f) nariadenia REACH nevyžadujú, tak ako Všeobecný súd v podstate rozhodol, a to správne, v bodoch 68 až 73 napadnutých rozsudkov.

121.

Preto navrhujem štvrtý odvolací dôvod zamietnuť.

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

125.

Keďže ECHA navrhla zaviazať odvolateľky na náhradu trov konania v obidvoch veciach, je opodstatnené rozhodnúť tak, že odvolateľky znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania ECHA.

126.

Podľa článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Podľa článku 140 ods. 3 rokovacieho poriadku Súdny dvor môže rozhodnúť, že vlastné trovy konania znášajú aj iní účastníci konania, než účastníci menovite uvedení v článku 140 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku.

127.

—

spoločnosť Polynt SpA vo veci C‑323/15 P a spoločnosti Hitachi Chemical Europe GmbH a Polynt SpA vo veci C‑324/15 P sú povinné nahradiť trovy konania,

—

Európska komisia, Holandské kráľovstvo a spoločnosti New Japan Chemical, REACh ChemAdvice GmbH a Sitre Srl znášajú svoje vlastné trovy konania.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1 .

( 9 ) Pozri rozsudky z 10. septembra 2015, FCD a FMB ( C‑106/14 , EU:C:2015:576 , bod 32 ), ako aj zo 17. marca 2016, Canadian Oil Company Sweden a Rantén ( C‑472/14 , EU:C:2016:171 , bod 25 ).

( 10 ) Pozri rozsudok z 10. septembra 2015, FCD a FMB ( C‑106/14 , EU:C:2015:576 , bod 34 ).

( 11 ) V prílohe XIII uvedeného nariadenia sú vymenované kritériá identifikácie látok PBT, ako aj látok vPvB.

( 12 ) Pozri najmä rozsudky z 2. apríla 1998, EMU Tabac a i. ( C‑296/95 , EU:C:1998:152 , bod 36 ), ako aj z 11. júna 2015, Pfeifer & Langen ( C‑51/14 , EU:C:2015:380 , bod 34 ).

( 13 ) Pozri najmä španielsku jazykovú verziu [„… que suscitan un grado di preocupación equivalente al que suscitan otras sustancias enumeradas en las letras a) a e )…“], nemeckú jazykovú verziu („… die ebenso besorgniserregend sind wie diejenigen anderer in den Buchstaben a bis e aufgeführter Stoffe …“), anglickú jazykovú verziu [„ which give rise to an equivalent level of concern to those of other substances listed in points a) to e )“], taliansku jazykovú verziu [„… che danno adito ad un livello di preoccupazione a quella suscitata dalle altre sostanze di cui alle lettere da a) a e )…“] a fínsku jazykovú verziu („… jotka antavat aihetta samantasoiseen huoleen kuin muiden a‑e alakohdassa lueteltujen aineiden vaikutukset …“).

( 14 ) Pozri tiež oddiel 1.3.1 prílohy I k nariadeniu REACH.

( 19 ) Podľa článku 60 ods. 4 nariadenia REACH.

( 20 ) Pozri odôvodnenie 12 a článok 55 nariadenia REACH.

( 21 ) Pozri v tomto zmysle uznesenia z 26. januára 2007, Righini/Komisia ( C‑57/06 P , EU:C:2007:65 , body 62 a 63 ), ako aj z 13. marca 2007, Arizona Chemical a i./Komisia ( C‑150/06 P , neuverejnené, EU:C:2007:164 , bod 47 a citovanú judikatúru).

( 22 ) Odvolateľky v tejto súvislosti poukazujú na rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia ( C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , body 209 až 212 ).

( 23 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 24 ) Podľa ustálenej judikatúry sa totiž výhrady, ktoré smerujú proti doplňujúcemu odôvodneniu, považujú za neúčinné. Pozri najmä rozsudok z 13. februára 2014, Maďarsko/Komisia ( C‑31/13 P , EU:C:2014:70 , bod 82 ).