C-612/15

62015CC0612

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

YVES BOT

prednesené 4. apríla 2017 ( 1 )

Vec C‑612/15

Trestné konanie

1.

Táto vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť vyjadriť sa k základným pojmom trestného práva. Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) ho žiada, aby rozhodol, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá súdu konajúcemu na základe návrhu, ktorý v tomto zmysle urobila dotknutá osoba, povinnosť ukončiť trestné konanie začaté proti tejto osobe, ak od začatia prípravného konania uplynuli viac ako dva roky, a to bez ohľadu na závažnosť veci a bez akejkoľvek možnosti prekonať úmyselné obštrukcie zo strany obvinených osôb. Súdny dvor má preskúmať, aké dôsledky by mala za týchto okolností prípadná nezlučiteľnosť tejto vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie.

2.

Okrem toho vnútroštátny súd kladie Súdnemu dvoru viacero otázok týkajúcich sa okamihu, v ktorom musí byť obvinená osoba informovaná o obvinení vznesenom proti nej, a okamihu, v ktorom musí mať táto osoba alebo jej advokát prístup k spisovému materiálu. Súdny dvor má napokon preskúmať, či je vnútroštátne ustanovenie, podľa ktorého musí byť advokát, ktorý v jednej a tej istej veci obhajuje obvinených s protichodnými záujmami, vylúčený a nahradený obhajcom ex offo ustanoveným súdom, v rozpore s právom Únie.

I – Právny rámec

A –

…

4. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Dvorom audítorov prijmú nevyhnutné opatrenia v oblastiach prevencie a boja proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie s cieľom zabezpečiť v členských štátoch, inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie účinnú a rovnocennú ochranu.

…“

2. Sekundárne právo

a) Nariadenie (ES) č. 450/2008

4.

„Na účely tohto dohovoru bude medzi podvody, ktoré majú dopad na finančné záujmy Európskych spoločenstiev, patriť:

…

b)

s ohľadom na príjmy, každý úmyselný čin alebo opomenutie týkajúce sa:

–

používania alebo predkladania nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok spreneveru alebo nezákonný úbytok zdrojov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene,

Článok 2 Protokolu vyhotoveného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ( 6 ), ktorý je nazvaný „Pasívna korupcia“, znie takto:

„1. Na účely tohto protokolu je pasívnou korupciou zámerné konanie verejného činiteľa, ktorý priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa požaduje alebo prijíma výhody akéhokoľvek druhu pre seba alebo pre tretiu stranu, resp. prijíma prísľub takejto výhody, za to, aby konal alebo sa zdržal konania v súlade so svojou povinnosťou [v rozpore so svojimi úradnými povinnosťami – neoficiálny preklad ], resp. pri výkone svojich funkcií v rozpore s jeho [so svojimi – neoficiálny preklad ] úradnými povinnosťami spôsobom, ktorý poškodzuje, resp. môže poškodzovať finančné záujmy Európskych spoločenstiev.

2. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie typu uvedeného v odseku 1, bolo pokladané za trestný čin.“

9.

Článok 3 prvého protokolu k Dohovoru PIF nazvaný „Aktívna korupcia“ uvádza:

„1. Na účely tohto protokolu je aktívnou korupciou zámerné konanie každého, kto prisľúbi alebo dá, priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, výhodu akéhokoľvek druhu verejnému činiteľovi pre neho samého alebo pre tretiu stranu, aby konali alebo sa zdržali [konal alebo sa zdržal – neoficiálny preklad ] konania v súlade so svojou povinnosťou [v rozpore so svojimi úradnými povinnosťami – neoficiálny preklad ], resp. pri výkone ich [svojich – neoficiálny preklad ] funkcií v rozpore s ich [so svojimi – neoficiálny preklad ] úradnými povinnosťami spôsobom, ktorý poškodzuje, resp. môže poškodzovať finančné záujmy Európskych spoločenstiev.

„1. Členské štáty zabezpečia, aby podozrivým alebo obvineným osobám boli poskytnuté informácie o trestnom čine, zo spáchania ktorého sú podozrivé alebo obvinené. Tieto informácie sa poskytnú bezodkladne v takom rozsahu, aký je potrebný na zaručenie spravodlivého konania a účinné uplatnenie práva na obhajobu.

…

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa najneskôr pri podaní obžaloby súdu [najneskôr v okamihu, keď sa súd vyjadruje k dôvodnosti obžaloby – neoficiálny preklad ] poskytli podrobné informácie o obvinení vrátane povahy a právnej kvalifikácie predmetného trestného činu, ako aj povahy predpokladanej účasti obvinenej osoby na spáchaní tohto činu.

4. Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé alebo obvinené osoby boli bezodkladne informované o akýchkoľvek zmenách, ktoré sa týkajú informácií, ktoré im boli poskytnuté v súlade s týmto článkom, ak je to potrebné na zaručenie spravodlivého konania.“

12.

Článok 7 uvedenej smernice znie takto:

Článok 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody ( 8 ) stanovuje:

„Touto smernicou sa ustanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní a osôb, na ktoré sa vzťahuje konanie podľa rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV…, na prístup k obhajcovi a na informovanie tretej osoby o pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody.“

14.

Podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice:

„Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé a obvinené osoby mali právo na prístup k obhajcovi v takom čase a takým spôsobom, ktorý im umožní reálne a účinne vykonávať ich právo na obhajobu.“

B –

V súlade s § 219, § 221 a § 246 NPK, ak bol získaný dostatok dôkazov proti osobe podozrivej zo spáchania trestného činu, vyšetrovací orgán vznesie a podpíše obvinenie. Toto vznesené obvinenie je písomným aktom, ktorý spĺňa presne stanovené podmienky. Musí najmä obsahovať opis hlavných skutkových okolností trestného činu a právnu kvalifikáciu týchto skutkov. Práve v tejto chvíli sú osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, ako aj jej obhajca informovaní o obvinení predložením uvedeného aktu. Musia sa oboznámiť s obsahom vzneseného obvinenia a podpísať ho. Obvinený sa následne podrobí výsluchu a môže buď poskytnúť vysvetlenia, alebo nevypovedať a rovnako ako jeho obhajca môže robiť návrhy.

18.

Nazeranie do vyšetrovacieho spisu upravujú § 226 až § 230 NPK. Na tento účel majú stíhaná osoba a jej obhajca na požiadanie prístup k spisovým materiálom konania. Ak sú predložené návrhy, o ďalšom postupe vo vzťahu k nim rozhoduje prokurátor.

19.

Ak bola predložená žiadosť o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu, predvolanie je zaslané obvinenému a jeho obhajcovi najmenej tri dni pred týmto nahliadnutím. Ak sa v deň, na ktorí sú predvolaní, bez opodstatnených dôvodov nedostavia, povinnosť sprístupnenia spisu na nahliadnutie zaniká. Počas nahliadnutia do spisu osoba, ktorá vedie vyšetrovanie, poskytne obvinenému a jeho obhajcovi dostatok času na oboznámenie sa so všetkými dôkazmi a skutočnosťami týkajúcimi sa tohto vyšetrovania.

20.

Obsah obžaloby podlieha striktným formálnym podmienkam. Rozpory medzi obžalobou a posledným vzneseným obvinením, ktoré vyšetrovací orgán oznámil obvinenému, tak predstavujú podstatné porušenia. Podstatným porušením je aj rozpor v samotnej obžalobe. V spore vo veci samej sa tak za porušenie podstatných formálnych náležitostí považovala skutočnosť, že prokurátor v odôvodnení svojej obžaloby uvádza, že dvaja obvinení vo veci samej vyjadrili svoje sklamanie z nízkej sumy ponúknutej ako úplatok grimasami, zatiaľ čo v záverečnej časti tejto obžaloby prokurátor uvádza, že títo obvinení vyjadrili svoju nespokojnosť slovne.

24.

Okrem toho neoznámenie tohto obvinenia vzneseného vyšetrovacím orgánom sa považuje za porušenie podstatných formálnych náležitostí, pričom v tejto súvislosti nie sú dôvody tohto neoznámenia relevantné, a to ani v prípade, ak je toto neoznámenie spôsobené napríklad úmyselnou snahou obvinených zmariť ho. Pripomínam, že vyšetrovací orgán musí vykonať toto oznámenie priamo obvinenému a jeho obhajcovi.

25.

Vnútroštátny súd spresňuje, že absolútne vo všetkých trestných veciach v Bulharsku sa obhajoba oboznámi s obsahom obžaloby, a teda s informáciami o obvinení, po podaní obžaloby na súd, ale pred preskúmaním samotnej obžaloby.

26.

Pokiaľ ide o právo na prístup k obhajcovi, § 91 ods. 3 a § 92 NPK stanovujú, že súd musí vylúčiť obhajcu obvineného, ktorý je alebo bol právnym zástupcom iného obvineného, ak je obhajoba jedného z obvinených v rozpore s obhajobou iného obvineného. V súlade s bulharskou ustálenou judikatúrou ide o rozpor, ak jeden z obvinených poskytne vysvetlenia, ktoré predstavujú dôkaz proti inému obvinenému, ktorý sa zdrží poskytnutia vysvetlení. V takomto prípade tieto osoby nemôžu mať spoločného obhajcu. Obhajca je teda povinný z vlastnej iniciatívy odstúpiť a ak tak neurobí, prokurátor alebo súd ho musia vylúčiť. V opačnom prípade sa dopustia porušenia podstatných formálnych náležitostí, ktoré vedie k neplatnosti aktu prokurátora alebo súdu.

II – Skutkové okolnosti sporu vo veci samej

30.

Páni Nikolaj Kolev a Stefan Kostadinov (ďalej len „obvinení vo veci samej“) čelia obvineniu z účasti v zločineckej skupine, ktorej sa dopustili v období od 1. apríla 2011 do 2. mája 2012 ako colní úradníci pôsobiaci v meste Svilengrad (Bulharsko) na hranici s Tureckom. Od vodičov úžitkových vozidiel, ako aj osobných vozidiel prekračujúcich hranicu z Turecka do Bulharska totiž požadovali úplatky za nevykonanie colných kontrol a neuvedenie zistených nezrovnalostí do úradných dokumentov. Na konci pracovnej zmeny si obvinení vo veci samej rozdelili takto prijaté sumy.

31.

Všetky osoby zapojené do tejto zločineckej skupiny vrátane obvinených vo veci samej boli zatknuté v noci z 2. na 3. mája 2012. Tieto osoby boli ihneď po prehliadke vykonanej počas zatknutia obvinené z účasti v zločineckej skupine a tri z nich vrátane jedného z obvinených vo veci samej boli obvinené z prechovávania a zatajovania peňažnej sumy nájdenej tak v služobných priestoroch, ako aj u jednej z týchto osôb.

35.

Obvinení vo veci samej sa domnievali, že lehota stanovená v § 368 ods. 1 NPK uplynula a začali konanie podľa § 369 NPK. Súd konštatoval, že dvojročná lehota od začatia prípravného konania skutočne uplynula, a teda vrátil vec prokurátorovi, pričom mu uložil povinnosť ukončiť konanie v lehote troch mesiacov v súlade s § 369 NPK a oznámiť obvineným vo veci samej obvinenia, ako aj sprístupniť im vyšetrovací spis. Táto lehota začala plynúť 29. októbra 2014 a uplynula 29. januára 2015. Všetky vyšetrovacie úkony vrátane vznesenia obvinení a ich oznámenia obvineným vo veci samej mali byť teda skončené k tomuto dátumu. Prokurátor mal potom pätnásť dní na zostavenie obžaloby a jej podanie na súd.

36.

Osobné oznámenie nových aktov o vznesení obvinenia vydaných po rozhodnutí súdu obvineným osobám a ich obhajcom nebolo možné zabezpečiť. Pán Kolev totiž prijal 13. januára 2015 predvolanie na 19. januára 2015. V ten istý deň jeho obhajca faxom oznámil, že pán Kolev nemôže zo zdravotných dôvodov cestovať. Pán Kolev bol opätovne telefonicky predvolaný na 22. januára 2015. On ani jeho obhajca sa však nedostavili, pričom jeho obhajca uviedol, že jeho klient je hospitalizovaný a on sám sa zdržal z pracovných dôvodov. Pán Kolev bol znova predvolaný 27. a 28. januára 2015, avšak neúspešne, pričom jeho obhajca uviedol, že je hospitalizovaný. Potom boli znova predvolaní 29. januára 2015, ale nedostavili sa, pričom obhajca pána Koleva uviedol, že je pracovne zaneprázdnený v inej veci. Pán Kolev teda nebol informovaný o obvineniach vznesených proti nemu.

37.

Súd sa okrem toho domnieval, že prekážky oznámenia nových vznesených obvinení pánom Kolevovi a Kostadinovovi neodôvodňujú porušenie ich procesných práv.

41.

Tento súd teda stanovil prokurátorovi lehotu jedného mesiaca na odstránenie týchto porušení s tým, že v opačnom prípade bude trestné konanie proti obvineným vo veci samej ukončené. Vec bola teda vrátená prokurátorovi 7. apríla 2015 a uvedená lehota uplynula 7. mája 2015.

42.

Prokurátor však nemal možnosť oznámiť nové vznesené obvinenia a informácie týkajúce sa vyšetrovania obvineným vo veci samej a ich obhajcom, ktorí sa na účely odmietnutia prevzatia oznámenia odvolávali najmä na zdravotné a pracovné dôvody.

43.

Uznesením z 12. októbra 2015 odvolací súd vrátil vec vnútroštátnemu súdu, t. j. Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd), z dôvodu, že tento súd mal v súlade s § 368 a § 369 NPK ukončiť trestné konanie začaté proti obvineným vo veci samej.

47.

Za týchto podmienok sa vnútroštátny súd obrátil na Súdny dvor a položil mu prejudiciálne otázky uvedené v nasledujúcom bode.

III – Prejudiciálne otázky

48.

V spore vo veci samej Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

2.

V prípade zápornej odpovede [na prvú otázku], ktorú časť vyššie uvedenej právnej úpravy nemá vnútroštátny súd uplatniť, aby zabezpečil účinné uplatnenie práva Únie: a) ukončenie trestného konania po uplynutí jednomesačnej lehoty, b) posúdenie vyššie uvedených vád ako ‚porušení podstatných formálnych náležitostí‘ alebo c) ochranu subjektívneho práva uvedeného v písmene g) prvej otázky, ktoré vzniká, ak existuje možnosť účinne odstrániť toto porušenie v rámci súdnej časti konania?

a)

Má rozhodnutie o neuplatnení vnútroštátnej právnej normy stanovujúcej ukončenie trestného konania podliehať podmienke, že:

(i)

prokurátorovi sa poskytne dodatočná lehota na odstránenie ‚porušenia podstatných formálnych náležitostí‘, ktorá je rovnako dlhá ako lehota, počas ktorej objektívne nemohol odstrániť toto porušenie z dôvodu prekážok na strane obhajoby;

(i)

Je právo upravené v článku 6 ods. 3 smernice 2012/13, pokiaľ ide o poskytovanie podrobných informácií o obvinení obhajobe, náležite chránené:

–

ak sa tieto informácie poskytnú po skutočnom podaní obžaloby súdu, ale pred jej preskúmaním súdom, a ak sa ešte pred podaním obžaloby súdu poskytli obhajobe úplné informácie o podstatných prvkoch obvinenia (týka sa to obvineného Milka Christova),

–

v prípade kladnej odpovede na druhú otázku písm. b) bodu (i) prvú zarážku, ak boli tieto informácie poskytnuté po skutočnom podaní obžaloby súdu, ale pred jej preskúmaním súdom, a obhajobe sa ešte pred podaním obžaloby súdu poskytli čiastkové informácie o podstatných prvkoch obvinenia, pričom poskytnutie neúplných informácií je spôsobené prekážkami vzniknutými na strane obhajoby (týka sa to obvinených Koleva a Kostadinova), a

(iv)

Má zákonná požiadavka poskytnúť informácie o obvinení obhajobe a umožniť prístup k spisu spôsobom, aby sa zaručilo ‚účinné uplatnenie práva na obhajobu‘ a ‚spravodliv[é] konani[e]‘ podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 2 a 3 smernice 2012/13, rovnaký význam v oboch týchto ustanoveniach? Bude táto požiadavka dodržaná,

–

ak sa podrobnejšie informácie o obvinení poskytnú obhajobe po podaní obžaloby súdu, ale ešte pred prijatím opatrení na vecné preskúmanie obžaloby, a obhajobe sa poskytne dostatočná lehota na prípravu, pokiaľ boli predtým poskytnuté informácie o obvinení iba neúplne a čiastočne,

–

ak sa obhajobe poskytne prístup k všetkým materiálom po podaní obžaloby súdu, ale ešte pred prijatím opatrení na vecné preskúmanie obžaloby a poskytne sa jej dostatočná lehota na prípravu, pokiaľ sa obhajobe predtým poskytol prístup k väčšine spisových materiálov danej veci, a

(vii)

Bude mať porušenie práva na prístup k obhajcovi upraveného v článku 3 ods. 1 smernice 2013/48 v prípravnom konaní vplyv na ‚reálne a účinn[é] vykonáva[nie]… práv[a] na obhajobu‘, ak súd po podaní obžaloby súdu poskytne obhajcovi úplný prístup ku konečnej a podrobnej obžalobe, ako aj ku všetkým spisovým materiálom a potom prijme opatrenia, aby obhajcovi zaručil, že všetky vyhlásenia, ktoré urobí po oboznámení sa s podrobným znením obžaloby a so všetkými spisovými materiálmi, budú mať rovnaký účinok, aký by mali, keby boli urobené pred prokurátorom ešte pred podaním obžaloby súdu?

c)

Je subjektívne právo na ukončenie trestného konania, ktoré vzniklo v prospech obvinenej osoby (za vyššie uvedených podmienok), v súlade s právom Únie bez ohľadu na skutočnosť, že súd môže svojimi opatreniami prijatými v súdnej časti konania v celom rozsahu napraviť nepriaznivý účinok ‚porušenia podstatných formálnych náležitostí‘, ktoré neodstránil prokurátor, takže v konečnom dôsledku by právne postavenie obvinenej osoby bolo totožné s postavením, ktoré by mala v prípade včasného odstránenia tohto porušenia?

3.

Má sa uplatniť priaznivejšia vnútroštátna právna úprava týkajúca sa práva obvineného na prejednanie veci v primeranej lehote, práva na informácie a práva na prístup k obhajcovi, ak tieto práva v spojení s ďalšími okolnosťami (konanie opísané v prvej otázke) vedú k ukončeniu trestného konania?

50.

Po prvé, aby som odstránil akékoľvek pochybnosti týkajúce sa uplatniteľnosti práva Únie v konaní vo veci samej, pripomínam, že článok 325 ZFEÚ uvádza, že Únia a členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie. ( 9 )

51.

Článok 1 ods. 1 písm. b) prvá zarážka Dohovoru PIF stanovuje, že v súvislosti s príjmami je takýmto podvodom každý úmyselný čin alebo opomenutie týkajúce sa používania alebo predkladania nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok spreneveru alebo nezákonný úbytok zdrojov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene. Podľa článku 1 ods. 2 tohto dohovoru musí byť takéto konanie podľa vnútroštátneho práva trestným činom.

52.

Článok 2 ods. 1 uvedeného dohovoru spresňuje, že každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v článku 1 tohto dohovoru a účasť, návod na alebo pokus o konanie uvedené v spomínanom článku 1 ods. 1 bolo možné potrestať prostredníctvom účinných, primeraných a odstrašujúcich trestných postihov. Okrem toho podľa prvého protokolu k Dohovoru PIF sa pasívna korupcia, ako aj aktívna korupcia ( 10 ) musia vo vnútroštátnom práve každého členského štátu taktiež pokladať za trestný čin.

55.

Vnútroštátny súd kladie Súdnemu dvoru dvadsať otázok a podotázok, ktoré možno podľa môjho názoru preskúmať v rámci dvoch veľkých súborov otázok.

56.

Prvá otázka vnútroštátneho súdu totiž priamo súvisí s priebehom trestného konania, ktorého nadmerný formalizmus môže byť podľa tohto súdu v rozpore s právom Únie. Začatie konania upraveného v § 368 a § 369 NPK v spojení so striktným formalizmom práva na informácie o obvinení a práva na nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu tak môže viesť k ukončeniu trestného konania bez toho, aby boli osoby podozrivé z poškodzovania finančných záujmov Únie obvinené.

57.

Tento súbor otázok ma teda vedie k tomu, aby som v prvom rade preskúmal, či právo Únie bráni ustanoveniam vnútroštátneho práva, ako sú § 368 a § 369 NPK, ktoré pri nedodržaní vopred stanovenej lehoty ukladajú vnútroštátnemu súdu povinnosť ukončiť trestné konanie, a to aj v prípade, ak sú príčinou omeškania úmyselné obštrukcie zo strany obvinenej osoby. Ak je to tak, bude potrebné určiť dôsledky takejto nezlučiteľnosti.

B –

O prejudiciálnych otázkach

1. O súlade trestného konania upraveného v § 368 a § 369 NPK s právom Únie a o dôsledkoch jeho prípadnej nezlučiteľnosti

61.

Vnútroštátny súd sa svojou prvou a treťou otázkou v skutočnosti pýta, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniam vnútroštátneho práva, ako sú § 368 a § 369 NPK, ktoré pri nedodržaní vopred stanovenej lehoty ukladajú vnútroštátnemu súdu povinnosť ukončiť trestné konanie, a to aj v prípade, ak sú príčinou omeškania úmyselné obštrukcie zo strany obvinenej osoby.

62.

Otázka položená v tejto veci je opačná: nevedie prijatie vopred stanovených lehôt za procesných okolností, ktoré opísal vnútroštátny súd, k zavedeniu rovnako neprimeranej lehoty na vydanie rozsudku z dôvodu jej prílišnej krátkosti a nedotknuteľnosti, ktorá vedie k beztrestnosti?

66.

Na porušenie primeranej lehoty sa totiž zvyčajne odvoláva v rámci dodržiavania práva na obhajobu v prípade neprimeranej lehoty, ktorá je príliš dlhá. V tomto prípade ide skôr o preskúmanie tohto porušenia v rámci neprimeranej, príliš krátkej lehoty, ktorá neumožňuje uložiť za spáchané činy požadovanú normálnu sankciu.

67.

Ako som uviedol v bodoch 50 až 53 týchto návrhov, ide o oblasť pôsobnosti práva Únie a položená otázka sa v skutočnosti týka efektivity tohto práva a obzvlášť primárneho práva.

68.

Je navyše nepochopiteľné, že vyšetrovanie sa nezameriava na preukázanie závažnosti nezákonného obchodovania z hľadiska dĺžky jeho trvania a zisku, ktorý z neho plynul. Vyšetrenie následného prania spreneverenej sumy sa tiež zdá nevyhnutné v rozsahu, v akom zabavenie majetku nadobudnutého so ziskom z trestnej činnosti je vo všeobecnosti jediným prostriedkom zmiernenia spôsobenej škody.

72.

Vo veci takejto povahy je preukázané, že lehoty uložené na vyšetrovanie sú všeobecne nepostačujúce. Základná lehota je totiž dva mesiace s možnými predĺženiami, ale nanajvýš do dvoch rokov, čo je konečná lehota.

73.

Ako si teda napríklad predstaviť, že by mohlo byť ukončené vyšetrovanie vo veci podvodu s DPH typu kolotoč, ktorým sú dotknuté finančné spoločnosti osobitného účelu rozmiestnené vo viacerých krajinách, ktoré vyžaduje výkon vyšetrovacích úkonov technickej povahy, akými sú účtovné expertízy a využitie opatrení justičnej a policajnej spolupráce na medzinárodnej úrovni?

74.

Jej vyjadrenie ako všeobecnej zásady práva Únie je dnes uvedené v článku 5 ods. 1 a 4 ZEÚ v znení Lisabonskej zmluvy.

78.

Článok 5 ods. 1 ZEÚ jej spolu so zásadou subsidiarity prideľuje dôležitú úlohu, ktorá spočíva v spravovaní výkonu právomocí Únie, ktorých vymedzenie sa na základe tohto ustanovenia spravuje zásadou vymedzenia právomocí.

79.

Únia koná v medziach svojich právomocí len na dosiahnutie cieľov vymedzených v Zmluvách.

80.

Tak napríklad ak odôvodnenie 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach ( 15 ) priznáva vykonávajúcemu štátu možnosť nahradiť požadované opatrenie iným menej rušivým opatrením založeným na jeho vnútroštátnom práve, je to podmienené tým, že dotknuté vnútroštátne opatrenie je rovnako efektívne.

84.

Toto porovnanie si podľa mňa vyžaduje ďalšiu poznámku, a to, že v tejto súvislosti ide o to, aby členské štáty zabezpečili jednotné sankcionovanie činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie na celom území Únie v rámci nariadenia č. 450/2008 a na území členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru PIF.

85.

Tieto akty – a v prvom rade nariadenie č. 450/2008 – pritom ukladajú dotknutým členským štátom povinnosť stanoviť primerané, odstrašujúce a účinné trestné sankcie. Povinnosť efektivity preto nemôže byť splnená, ak procesné ustanovenia v skutočnosti zabránili uplatneniu týchto sankcií.

86.

Primeranosť lehoty rozhodovania sa musí posudzovať v závislosti od okolností vlastných každej veci, kam patrí aj zložitosť veci a správanie účastníkov konania. ( 17 ) Európsky súd pre ľudské práva tiež opakovane rozhodol, že „primeranosť lehoty trestného konania sa posudzuje podľa okolností veci a so zreteľom na kritériá zakotvené jeho judikatúrou, najmä na zložitosť veci a správanie navrhovateľa, ako aj správanie príslušných orgánov“ ( 18 ).

90.

Pri neexistencii vopred stanovenej lehoty v dôsledku odstránenia vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je v rozpore s právom Únie, musí teda vnútroštátny súd overiť, či sa trestné konanie viedlo pri dodržaní primeranej lehoty. Ako som už uviedol, musí preskúmať proporcionalitu s ohľadom na okolnosti vlastné danej veci, ako sú zložitosť sporu a správanie účastníkov konania, ako aj správanie súdnych orgánov.

91.

Pokiaľ ide o zložitosť sporu vo veci samej, treba podľa mňa zohľadniť skutočnosť, že vyšetrovanie sa týka ôsmich obvinených osôb, ktoré sú trestne stíhané pre účasť v zločineckej skupine, ktorej skutky zakladajúce trestný čin trvali niečo vyše roka. Vyšetrovacie orgány musia mať teda dostatok času na zhromaždenie potrebných dôkazov, svedeckých výpovedí a akýchkoľvek iných užitočných materiálov. Okrem toho aj správanie obvinených vo veci samej môže svedčiť v prospech poskytnutia dodatočnej lehoty, keďže niet pochýb, že obvinení úmyselne prispeli k tomu, aby prokurátor nemohol splniť povinnosti, ktoré mu prislúchajú v trestnoprávnom prípravnom konaní, najmä oznámenie o vznesení obvinenia a sprístupnenie na nahliadnutie do vyšetrovacie spisu.

V rámci druhej otázky písm. b) sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či článok 6 ods. 3 smernice 2012/13 bráni vnútroštátnej praxi, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej sa informácie o obvinení poskytnú obvinenej osobe po podaní obžaloby súdu, ale ešte pred tým, ako tento súd začne preskúmanie obžaloby. Pýta sa tiež, či článok 7 ods. 3 tejto smernice bráni tejto vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa konečná obžaloba predloží príslušnému súdu, hoci obhajoba, ktorá mala možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom, nevyužila toto právo z dôvodu pracovných prekážok alebo z dôvodu zdravotného stavu obvineného.

95.

Odpoveď na túto otázku môže byť podľa môjho názoru jedine záporná. Aký zmysel by malo neuplatniť vopred stanovenú lehotu a poskytnúť prokurátorovi hoci aj veľmi dlhé dodatočné lehoty, ak by nebolo možné prekonať obštrukcie zo strany obvinených?

96.

Podľa môjho názoru bola prax spomenutá vnútroštátnym súdom aspoň sčasti zavedená práve na účely prekonania týchto obštrukcií, ktoré bránili predloženiu veci súdu, pričom túto prax treba potvrdiť najmä vo vzťahu k dodržiavaniu zásady efektivity.

97.

Je potrebné spresniť, že význam francúzskej verzie článku 6 ods. 3 smernice 2012/13 nie je podľa môjho názoru jednoznačný. Prísne vzaté, súd sa totiž vyjadruje k dôvodnosti obžaloby počas porady. Tomuto ustanoveniu je teda potrebné rozumieť tak, že ukladá povinnosť oznámiť obvinenie, právnu kvalifikáciu, dôkazy a spisový materiál najneskôr v čase začatia prejednávania veci pred súdom. Okrem toho sa mi zdá, že takýto výklad podporujú iné jazykové verzie tejto smernice. ( 20 )

101.

Na účely zabezpečenia uplatnenia pravidiel spravodlivého súdneho konania je zrejmé, že spolu s oznámením sa musí poskytnúť dostatočná lehota na to, aby si obvinený mohol pripraviť účinnú obranu, pričom táto požiadavka si v prípade potreby vyžaduje, aby bolo na tento účel nariadené vrátenie veci.

102.

Pokiaľ ide napríklad o sprístupnenie spisových materiálov, pripomínam, že tieto materiály predovšetkým umožňujú obvinenej osobe a jej obhajcovi robiť veľmi presné a podrobné návrhy na dokazovanie alebo navrhovať ďalšie vyšetrovacie úkony. Prístup k spisovému materiálu musí byť teda poskytnutý v takej chvíli, aby mali obvinená osoba alebo jej obhajca možnosť užitočne a účinne pripraviť obhajobu, pričom k tomuto sprístupneniu nemôže v žiadnom prípade dôjsť vo fáze porady súdu. Ak súd zistí, že bola podaná žiadosť o prístup, ale obvinená osoba alebo jej obhajca nemohli z dôvodov nezávislých od ich vôle nahliadnuť do spisu, súd musí podľa môjho názoru aj v tomto prípade prerušiť konanie a umožniť tento prístup, pričom obvinenej osobe a jej obhajcovi poskytne dostatok času na oboznámenie sa so spisom a prípadné sformulovanie návrhov, ktoré majú právo robiť.

3. Právo na prístup k obhajcovi

106.

Vnútroštátny súd sa svojou štvrtou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 1 smernice 2013/48 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v spore vo veci samej, podľa ktorej je vnútroštátny súd povinný vylúčiť zo súdnej časti konania obhajcu obvineného, ktorý je alebo bol právnym zástupcom iného obvineného, ak je obhajoba jedného z obvinených v rozpore s obhajobou iného obvineného, a podľa ktorej tento súd musí ustanoviť na zastupovanie týchto obvinených nových obhajcov ex offo .

107.

V prvom rade treba uviesť, že podľa článku 15 tejto smernice boli členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 27. novembra 2016. K dátumu skutkových okolností sporu vo veci samej táto lehota teda ešte neuplynula. Hoci sa však právna norma neuplatní na právne situácie, ktoré vznikli a definitívne prebehli za účinnosti predchádzajúceho zákona, uplatní sa na ich budúce účinky, ako aj na nové právne situácie. ( 21 ) Okrem toho smernica 2013/48 neobsahuje nijaké osobitné ustanovenie konkrétne upravujúce podmienky jej časovej pôsobnosti. Z toho vyplýva, že táto smernica je podľa môjho názoru uplatniteľná na situáciu obvinených vo veci samej.

108.

111.

Pokiaľ ide o ustanovenie obhajcu ex offo v prípade, ak súd vylúči obhajcu z dôvodu konfliktu záujmov, domnievam sa, že toto ustanovenie je taktiež vhodné na zabezpečenie práva na obhajcu, ako je opísané vyššie.

112.

Vnútroštátny súd však musí zabezpečiť, aby mal obhajca ustanovený ex offo dostatok času na oboznámenie sa so spisom a na účinnú obhajobu svojho klienta. Z tohto dôvodu musí v prípade potreby prerušiť konanie, aby obhajca ex offo mohol prípadne navrhnúť akékoľvek procesné úkony – ako je poskytnutie informácií z vyšetrovacieho spisu alebo žiadosť o vykonanie znaleckého posudku –, pričom vnútroštátne právo výslovne upravuje takéto návrhy na účely čo najkvalitnejšej prípravy obhajoby klienta.

113.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce skutočnosti sa domnievam, že článok 3 ods. 1 smernice 2013/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v spore vo veci samej, podľa ktorej je vnútroštátny súd povinný vylúčiť zo súdnej časti konania obhajcu obvineného, ktorý je alebo bol právnym zástupcom iného obvineného, ak je obhajoba jedného z obvinených v rozpore s obhajobou iného obvineného, a podľa ktorej tento súd musí ustanoviť na zastupovanie týchto obvinených nových obhajcov ex offo .

Článok 6 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa informácie o obvinení poskytnú obvinenej osobe po podaní obžaloby súdu, v rozsahu, v akom priebeh konania počas prejednania veci umožní obvinenej osobe poznať a pochopiť skutky, ktoré sa jej vytýkajú, a poskytne jej primeraný čas na prediskutovanie dôkazov použitých proti nej.

3.

Článok 7 ods. 3 smernice 2012/13 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa prístup k spisovému materiálu poskytne na žiadosť účastníkov konania počas prípravného konania ešte pred zostavením konečnej obžaloby. V tejto súvislosti je však dôležité, aby vnútroštátny súd zabezpečil, aby mala obvinená osoba alebo jej obhajca možnosť efektívneho prístupu k týmto materiálom s cieľom umožniť im účinne pripraviť obhajobu tejto osoby.

4.

Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v spore vo veci samej, podľa ktorej je vnútroštátny súd povinný vylúčiť zo súdnej časti konania obhajcu obvineného, ktorý je alebo bol právnym zástupcom iného obvineného, ak je obhajoba jedného z obvinených v rozpore s obhajobou iného obvineného, a podľa ktorej tento súd musí ustanoviť na zastupovanie týchto obvinených nových obhajcov ex offo .

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 8 ) Ú. v. EÚ L 294, 2013, s. 1 .

( 9 ) Pozri rozsudok z 8. septembra 2015, Taricco a i. ( C‑105/14 , EU:C:2015:555 , bod 37 ).

( 10 ) V súvislosti s definíciou týchto dvoch pojmov pozri body 8 a 9 týchto návrhov.

( 11 ) Pozri CORNU, G.: Vocabulaire juridique . Paris: Presses universitaires de France, 2011.

( 12 ) Pozri najmä rozsudok ESĽP, 10. mája 2011, Dimitrov a Hamanov v. Bulharsko, CE:ECHR:2011:0510JUD004805906, ako aj body 34.1 a 37 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

( 13 ) Pozri článok 325 ZFEÚ a rozsudok z 8. septembra 2015, Taricco a i. ( C‑105/14 , EU:C:2015:555 , bod 37 ).

( 20 ) Napríklad v talianskom jazyku toto ustanovenie znie: „Gli Stati membri garantiscono che, al più tardi al momento in cui il merito dell’accusa è sottoposto all’esame di un’autorità giudiziaria, siano fornite informazioni dettagliate sull’accusa, inclusa la natura e la qualificazione giuridica del reato, nonché la natura della partecipazione allo stesso dell’accusato.” V anglickom jazyku stanovuje: „Member States shall ensure that, at the latest on submission of the merits of the accusation to a court, detailed information is provided on the accusation, including the nature and legal classification of the criminal offence, as well as the nature of participation by the accused person.”

( 21 ) Pozri rozsudok zo 7. novembra 2013, Gemeinde Altrip a i. ( C‑72/12 , EU:C:2013:712 , bod 22 ).

( 22 ) Pozri odôvodnenie 12 smernice 2013/48.

( 23 ) Pozri článok 1 tejto smernice.

( ) Pozri článok 3 ods. 1 smernice 2013/48. Pozri tiež článok 1 tejto smernice.