C-625/15

proti

Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO)

„Odvolanie — Práva Spoločenstva k odrodám rastlín — Odroda jabĺk ‚Gala Schnitzer‘ — Námietka — Zamietnutie žiadosti o ochranu v rámci Spoločenstva odvolacím výborom — Zrušenie Všeobecným súdom — Nové rozhodnutie odvolacieho výboru, ktorým sa zamieta žiadosť o ochranu v rámci Spoločenstva“

1.

Uplynulo viac ako sedemnásť rokov, odkedy Konsortium Südtiroler Baumschuler, ktorej právnym nástupcom je spoločnosť Schniga GmbH (ďalej len „Schniga“), podala na Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) žiadosť o ochranu v rámci Spoločenstva. ( 2 ) Táto žiadosť sa týkala odrody jabĺk s názvom Gala Schnitzer a doteraz nebolo možné právoplatne rozhodnúť, či uvedený úrad má túto žiadosť prijať alebo zamietnuť.

2.

Rozhodnutiami z 20. septembra 2013 ( 6 ) odvolací výbor CPVO opätovne zrušil zmluvu z 26. februára 2007, a to opäť z dôvodov súvisiacich najmä s priebehom konania.

6.

Schniga napadla obe tieto rozhodnutia odvolacieho výboru na Všeobecnom súde, ktorý ich pri tejto príležitosti potvrdil rozsudkom z 10. septembra 2015, Schniga/CPVO – Brookfield New Zealand a Elaris (Gala Schnitzer) ( 7 ) (ďalej len „napadnutý rozsudok“), proti ktorému bolo podané odvolanie.

7.

Je to teda už po druhýkrát, keď bol spor týkajúci sa tej istej rastlinnej odrody postúpený Súdnemu dvoru, teraz sa však skôr ako jeho vecných aspektov (t. j. rozdielov medzi oboma odrodami jabĺk) týka procesných aspektov. Odborné preskúmanie genetického materiálu, od ktorého vo veľkej miere závisí stanovenie rozlišovacej spôsobilosti odrody rastlín, má rozhodujúci vplyv na to, či CPVO udelí alebo zamietne právo Spoločenstva k odrodám rastlín. Z toho vyplýva aj právny význam predpisov upravujúcich spôsob, akým sa uvedené preskúmanie má vykonávať.

8.

10.

Článok 7 ods. 1 stanovuje, že odroda sa považuje za odlišnú, ak sa zreteľne odlišuje prejavom znakov vyplývajúcich z konkrétneho genotypu alebo kombinácie genotypov, od akejkoľvek inej odrody všeobecne známej ku dňu podania prihlášky.

11.

Ostatné kritériá vyrovnanosti, stálosti a novosti sa nachádzajú v článkoch 8, 9 a 10 nariadenia č. 2100/94.

12.

Splnenie kritérií DUS sa v každom prípade overuje prostredníctvom odborného preskúmania, ktoré sa uskutočňuje podľa článkov 55 a 56 nariadenia č. 2100/94.

15.

Uvedené zásady vo všeobecnosti opisujú rastlinný materiál, ktorý sa požaduje pre odborné preskúmanie, podmienky testovania, použité metódy, vznesené pripomienky, zoskupovanie odrôd podrobených testovaniu, ako aj tabuľku vlastností, ktoré sú predmetom testovania. Počas testovania sa rastliny prihlasovanej odrody pestujú spolu s referenčnými odrodami, ktoré CPVO a vymenovaný skúšobný úrad považujú za najbližšie so zreteľom na odborný opis, ktorý je súčasťou žiadosti o ochranu.

2. Nariadenie (ES) č. 1239/95 ( 10 )

16.

Článok 22 s názvom „Rozhodnutie o usmerneniach pre testovanie“ znie takto:

„1. Na návrh predsedu úradu správna Rada prijíma rozhodnutie ohľadom usmernení pre testovanie. Dátum a rastlinné druhy, ktorých sa toto rozhodnutie týka, budú uverejnené v úradnom vestníku [CPVO] podľa článku 87 tohto nariadenia.

18.

Protokol CPVO TP/14/1 ustanovuje zásady odborného preskúmania odrôd jabĺk druhu Malus Mill. Pred prijatím uvedeného protokolu neexistovali pre tieto odrody žiadne zásady, ani všeobecné zásady v zmysle nariadenia č. 2100/94. Podľa ustálenej praxe v oblasti odborného preskúmania CPVO posudzoval kritériá DUS jednotlivých odrôd na základe všeobecných zásad a metód Medzinárodnej únie pre ochranu nových odrôd rastlín (ďalej len „UPOV“), čo je medzinárodná organizácia zriadená Medzinárodným dohovorom o ochrane nových odrôd rastlín. ( 13 )

19.

Podľa bodu III.3 protokolu CPVO TP/14/1 sa na účely testovania DUS a prípravy popisov použijú vlastnosti uvedené v prílohe I.

20.

Naopak, podľa bodu III.5 protokolu CPVO TP/14/1 musí minimálna doba testov (samostatné vegetačné cykly) spravidla zodpovedať najmenej dvom dostatočným zberom plodov. Bod IV dopĺňa, že prihlasované odrody môžu spĺňať kritériá DUS po uplynutí dvoch období dozrievania, ale v niektorých prípadoch sú potrebné tri takéto obdobia.

23.

Cieľ protokolu UPOV TG/1/3 sa uvádza v bode 1.2:

„Cieľom tohto dokumentu… a súvisiacich dokumentov, ktoré špecifikujú postupy, ktorými sa uskutočňuje preskúmanie, …je stanoviť pokyny na preskúmanie DUS.

… Stanovenie týchto zásad zaručí, že všetci členovia Únie budú skúmať odrody rastlín harmonizovaným spôsobom.“

24.

Protokol UPOV TG/1/3 vo svojom bode 1.3 uvádza:

„Relevantné vlastnosti určitej odrody zahŕňajú prinajmenšom všetky vlastnosti, z ktorých vychádza preskúmanie DUS alebo vlastnosti zahrnuté do popisu odrody vyhotoveného v deň, keď bolo pre túto odrodu udelené právo. Každá zjavná vlastnosť sa teda môže považovať za relevantnú bez ohľadu na to, či je uvedená v pokynoch na preskúmanie.“

27.

Pokiaľ ide o preskúmanie stálosti, bod 7.2 stanovuje:

„Medzi relevantné alebo podstatné vlastnosti určitej odrody patria najmenej všetky vlastnosti, ktoré sa používajú na preskúmanie DUS, alebo vlastnosti zahrnuté do popisu odrody vyhotoveného v deň, kedy bolo pre túto odrodu udelené právo. Preto je možné zohľadniť všetky zjavné vlastnosti bez ohľadu na to, či sú uvedené v pokynoch na preskúmanie.“

28.

V súvislosti s jablkami sa používajú pokyny TG/14/8 na preskúmanie odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti z 20. októbra 1995, ktoré stanovila UPOV pre odrodu Malus Mill (ďalej len „protokol UPOV TG/14/8“).

31.

Žiadosť o ochranu pre odrodu jabĺk druhu Malus Mill nazvanou Gala Schnitzer (ďalej len „prihlasovaná odroda“) bola podaná na CPVO 18. januára 1999. ( 15 ) Nasledujúci mesiac tento úrad poveril skúšobný úrad Bundessortenamt (Nemecký spolkový úrad pre odrody rastlín; ďalej len „BSA“), aby v zmysle článku 55 ods. 1 nariadenia č. 2100/94 odborne preskúmal prihlasovanú odrodu. Na porovnanie sa použila odroda Baigent (ďalej len „referenčná odroda“), a to z dôvodu svojej podobnosti s prihlasovanou odrodou.

32.

Keďže materiál, ktorý predložila Schniga, bol nositeľom vírusu, bola skúška v roku 2001 prerušená až do jari 2002, keď uvedený podnik po výzve predložil nový zdravý materiál. Skúška sa uskutočnila v rokoch 2003 a 2004.

33.

Listom z 18. januára 2005 BSA oznámil CPVO, že zaslal predbežnú správu o preskúmaní DUS prihlasovanej odrody, ktorú považoval za odlišnú od referenčnej odrody, a to so zreteľom na vlastnosť, ktorá nebola uvedená v protokole CPVO TP/14/1, a to „Kvet: zafarbenie spodnej časti nitiek (po prasknutí peľnice)“. Okrem toho uviedol, že boli predložené dôkazy na podporu tvrdenia, že táto vlastnosť je dostatočne vyrovnaná, reprodukovateľná, a preto umožňuje odlíšenie.

„Odroda bola preskúmaná podľa [protokolu UPOV] TG/14/8 z roku 1995. Popis odrody vychádza z tabuľky vlastností uvedenej v [protokole] CPVO TP/14/1 z 27. marca 2003, ktorý nadobudol platnosť počas odborného preskúmania, čo umožnilo zaradiť [prihlasovanú] odrodu do referenčnej zbierky odrôd s následným prednostným právom. Odroda je odlišná, stála a vyrovnaná v zmysle oboch [protokolov].“

37.

Dňa 5. mája 2006 Brookfield a Elaris – prvá z nich ako držiteľka licencie vzťahujúcej sa na právo k odrode Baigent a druhá ako majiteľka tohto práva – podali na CPVO námietky v súlade s článkom 59 nariadenia č. 2100/94 voči udeleniu práva Spoločenstva k odrode Gala Schnitzer, pričom sa dovolávali skoršieho práva k odrode Baigent.

38.

Dôvody, ktoré predložili Brookfield a Elaris, sa týkali jednak práva opätovne poslať rastlinný materiál bez vírusu, ktoré bolo priznané spoločnosti Schniga namiesto toho, aby CPVO ich pôvodnú žiadosť zamietol, ako aj nedostatočnej rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej odrody vo vzťahu k referenčnej odrode.

39.

42.

Schniga podala na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia odvolacieho výboru z 21. novembra 2007. Tejto žalobe bolo vyhovené rozsudkom z 13. decembra 2010, ( 17 ) čo viedlo k zrušeniu uvedeného rozhodnutia.

43.

Odvolací výbor teda musel opätovne preskúmať spochybnenie rozlišovacej spôsobilosti požadovanej odrody, a to na základe jej porovnania s referenčnou odrodou.

44.

Pri tejto príležitosti (druhýkrát) rozhodol odvolací výbor v tom zmysle, že pokiaľ BSA posúdil na účely odborného preskúmania spornú dodatočnú vlastnosť, porušil tým bod III.3 protokolu CPVO TP/14/1 z týchto dôvodov: a) táto vlastnosť sa neuvádza v žiadnom z platných protokolov, ani v zásadách, ktorými sa tieto protokoly riadia, t. j. v UPOV TG/14/8 (z roku 1995) ani v CPVO TP/14/1 (z roku 1993); b) Schniga nepožiadala o zohľadnenie tejto vlastnosti ani v technickom dotazníku, ani počas odborného preskúmania; c) BSA neuviedol spornú dodatočnú vlastnosť vo svojej korešpondencii s CPVO, spomenutú prvýkrát v záverečnej správe o odbornom preskúmaní, ako aj v rozhodnutí predsedu úradu zo 14. decembra 2006; a d) uvedené rozhodnutie zo 14. decembra 2006, ktorým bolo povolené spätné použitie uvedenej vlastnosti, bolo postihnuté zásadnou chybou, keďže bolo prijaté 12 mesiacov po prijatí záverečnej správy a nebolo odôvodnené v zmysle článku 22 ods. 2 nariadenia č. 1239/95.

C – Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

48.

Žalobou, ktorá bola podaná do kancelárie Všeobecného súdu 10. februára 2014, Schniga napadla obe uvedené rozhodnutia odvolacieho výboru.

49.

Pokiaľ ide o vec samu, Schniga uviedla jediný dôvod neplatnosti, ktorý je rozdelený na dve časti: v prvej tvrdí, že došlo k porušeniu článku 7 a článku 56 ods. 2 nariadenia 2100/94 v rozsahu, v akom bolo zamietnuté zohľadnenie spornej dodatočnej vlastnosti zistenej počas odborného preskúmania, čo je v rozpore so zoznamami vlastností uvedenými v technických protokoloch UPOV, ktoré, ako vyplýva z riadiacich zásad protokolu UPOV TG/1/3, nie sú taxatívne. Schniga ďalej uviedla, že uvedené rozhodnutia sú v rozpore s článkom 22 ods. 2 a článkom 23 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia, keďže vychádzali z nesprávneho výkladu diskrečnej právomoci predsedu CPVO, a teda porušujú právo spoločnosti Schniga na súdne konanie so všetkými zárukami, ako aj jej vecné právo na získanie požadovanej ochrany, ktorú zaručujú články 7 až 10 nariadenia č. 2100/94.

50.

Protokol CPVO TP/14/1 má prednosť pred protokolmi UPOV, najmä pred protokolom TG/1/3, z ktorého bodu 1.3 možno vyvodiť, že akékoľvek odporúčania obsiahnuté v tomto protokole sú nezáväzné. ( 20 )

—

Napriek tomu, že CPVO bola priznaná široká diskrečná právomoc, ( 21 ) tento správny orgán uložil sám sebe určité obmedzenia prijatím právnych pravidiel, akými sú protokoly a riadiace zásady, takže úrad ani jeho predseda nemôžu zohľadniť dodatočnú vlastnosť, ktorá nie je uvedená v protokole CPVO TP/14/1. ( 22 )

52.

Po zamietnutí prvej časti žaloby považoval Všeobecný súd druhú časť za neúčinnú. Pre úplnosť však uviedol niekoľko úvah, ( 23 ) z ktorých vyplýva, že ak sa odborné preskúmanie (týkajúce sa spornej dodatočnej vlastnosti) uskutočnilo počas jediného roka, došlo k porušeniu bodov III.5 a IV protokolu CPVO TP/14/1, ako aj bodu 5.3.3.1.1 protokolu UPOV TG/1/3.

53.

56.

CPVO, ktorý odmieta rozhodnutia odvolacieho výboru, ktoré potvrdil Všeobecný súd, tiež navrhuje, aby Súdny dvor vyhovel odvolaniu a určil, že každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.

57.

Brookfield a Eladis navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal spoločnosť Schniga na náhradu trov konania.

58.

Na pojednávanie, ktoré sa konalo 24. novembra 2016, sa dostavili Schniga, CPVO a Brookfield.

61.

Schniga sa v každom prípade domnieva, že bod 6.2 protokolu UPOV TG/1/3 ( 24 ) umožňuje posúdiť všetky zjavné vlastnosti, keďže nepožaduje, aby sa uvádzali v riadiacich zásadách preskúmania. Z toho usudzuje, že nariadenie č. 2100/94, Dohovor UPOV z roku 1991, riadiace zásady, ani protokoly neukladajú CPVO povinnosť zahrnúť do preskúmania viac vlastností, ako sú tie, ktoré sa uvádzajú v zozname príslušného protokolu a v uplatniteľných riadiacich zásadách.

62.

Pokiaľ ide o právnu povahu riadiacich zásad a protokolov, Schniga vytýka, že napadnutý rozsudok (v bodoch 74 a 75) ich stavia na úroveň záväzných právnych noriem. Podľa jej názoru nie je takáto kvalifikácia nutná, keďže sa majú považovať za pokyny, ktoré správnemu orgánu naznačujú, ako má postupovať, a to tým, že mu poskytujú technické údaje o harmonizovanom preskúmaní DUS.

63.

Schniga zastáva názor, že uvedené riadiace zásady nemôžu vylúčiť udelenie práva od momentu, keď prihlasovaná odroda spĺňa požiadavky uvedené v článku 6 nariadenia č. 2100/94. V tejto súvislosti uvádza, že výpočet vlastností, ktoré sa uvádzajú v riadiacich zásadách preskúmania, nie je taxatívny a že sa k nim môžu pridať ďalšie vlastnosti, ak sa to považuje za vhodné a ak sú splnené stanovené podmienky. ( 25 ) Okrem toho zdôrazňuje, že riadiace zásady UPOV TG/14/8 ( 26 ) a protokol CPVO TP/14/1 ( 27 ) priznávajú CPVO flexibilitu s cieľom overiť, či a za akých okolností môžu byť konkrétne vlastnosti relevantné a zohľadňovať ich pri odbornom preskúmaní.

67.

CPVO súhlasí s tvrdením spoločnosti Schniga a zdôrazňuje, že protokoly a riadiace zásady nemajú povahu právnych, ale praktických pravidiel. Ich jediný účinok spočíva v tom, že CPVO prostredníctvom nich ukladá sám sebe povinnosť dodržiavať „podmienky odborného preskúmania, medzi ktoré patrí napríklad požadovaný rastlinný materiál a samotný pojem odborného preskúmania“, ( 31 ) s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie v tom zmysle, že všetky prihlasované odrody sa budú hodnotiť za rovnakých podmienok pestovania.

68.

CPVO zdôrazňuje, že oznámenia o uverejnení protokolu, najmä oznámenie týkajúce sa protokolu CPVO TP/14/1, obsahujú upozornenie, z ktorého vyplýva, že pokiaľ nie je ustanovené inak, nie sú dotknuté odborné preskúmania, ktoré sa začali pred prijatím protokolu.

69.

CPVO zastáva názor, že relevantnosť začlenenia dodatočných vlastností možno posúdiť až po ukončení odborného preskúmania, čo podľa neho podporuje tvrdenie, že predseda úradu musí mať právomoc zohľadniť dodatočnú vlastnosť prihlasovanej odrody v ktorejkoľvek fáze konania pred udelením ochrany.

B – Analýza jediného odvolacieho dôvodu

1. O prvej časti odvolacieho dôvodu týkajúcej sa nesprávneho uplatnenia protokolu CPVO TP/14/1

73.

Aj keď sa námietky spoločnosti Schniga a CPVO týkali všetkých troch prvkov, ktorými sa zaoberal napadnutý rozsudok (uplatniteľný protokol, jeho záväzný charakter a jeho vzťah k pokynom vydaným UPOV), na stanovenie nesprávneho právneho posúdenia, ktoré oba subjekty vytýkajú Všeobecnému súdu, by v podstate postačovalo prijať ich tvrdenia týkajúce sa uplatnenia ratione temporis protokolu CPVO TP/14/1. Skôr než sa budeme zaoberať časovou uplatniteľnosťou, je však potrebné analyzovať právne záväzný charakter uvedeného protokolu.

74.

Všeobecný súd sa domnieva, že protokoly CPVO predstavujú právne predpisy, pričom vychádza najmä z toho, že: a) článok 56 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 odkazuje na tieto protokoly v tom zmysle, že upravujú odborné preskúmanie; b) sú uverejnené v Úradnom vestníku CPVO, a c) úrad nimi obmedzuje svoju vlastnú širokú diskrečnú právomoc. Naopak, Schniga považuje tieto protokoly iba za technické pokyny, ktoré určujú, akým spôsobom sa má vykonávať odborné preskúmanie.

78.

Napadnutý rozsudok vychádza z judikatúry Súdneho dvora, ktorá sa týka sebaobmedzujúcej sily pokynov prijímaných v oblasti práva hospodárskej súťaže a štátnej pomoci. ( 35 ) Nemožno však porovnávať pokyny, ktoré uverejňuje Komisia na uplatňovanie článkov 101, 102 a 107 ZFEÚ (v ktorých skutočne vysvetľuje, akým spôsobom bude uplatňovať svoju diskrečnú právomoc pri uplatňovaní uvedených článkov na konkrétne prípady), s pokynmi CPVO, ktorými sa schváleným vnútroštátnym subjektom poskytujú pravidlá pre harmonizované vykonávanie odborného preskúmania. V tomto poslednom uvedenom prípade CPVO neopisuje, akým spôsobom bude pri výkone svojich funkcií uplatňovať mieru voľnej úvahy, ktorú mu priznal Súdny dvor so zreteľom na vedeckú a technickú zložitosť podmienok preskúmania žiadostí o udelenie práva k odrodám, ( 36 ) ani to, akým spôsobom bude posudzovať udelenie alebo zamietnutie práv k odrodám rastlín.

79.

Aj keď majú teda uvedené pokyny nespornú technickú povahu, ich právna povaha je súčasťou systému, ktorý podlieha všeobecným právnym zásadám, napríklad zásade normatívnej hierarchie, ktorá bráni rozporu medzi nimi a ustanoveniami vyššej právnej sily, medzi ktoré patria aj články 22 a 23 vykonávacieho nariadenia. V dôsledku toho tieto pokyny nemôžu obmedzovať právomoci predsedu CPVO alebo mu konkrétne brániť v tom, aby posudzoval dodatočnú vlastnosť spôsobom, akým to urobil v prejednávanej veci.

80.

Pokiaľ ide o uplatniteľnosť ratione temporis protokolu CPVO TP/14/1, považujem výhrady voči napadnutému rozsudku zo strany Schniga a CPVO za oprávnené.

84.

V prejednávanej veci Všeobecný súd po tom, čo pripomenul tú istú judikatúru, potvrdil priamu uplatniteľnosť procesných pravidiel obsiahnutých v protokole CPVO TP/14/1, na ktorých sa zakladalo rozhodnutie prijaté odvolacím výborom. ( 40 )

85.

S týmto záverom nesúhlasím a súhlasím s výkladom článku 22 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ktorý podávajú Schinga a CPVO. Toto ustanovenie zavádza zásadu zákazu retroaktivity rozhodnutí prijatých správnou radou, ktorá sa odlišuje od predbežných rozhodnutí prijatých predsedom CPVO, na „odborné preskúmanie, ktoré sa začalo pred rozhodnutím správnej rady“. ( 41 )

86.

Okrem toho úrad v tomto odvolacom konaní uviedol, že oznámenia o uverejnení protokolov (čo platí aj o protokole CPVO TP/14/1) obsahujú výslovné upozornenie, že odborné preskúmanie začaté pred prijatím (protokolu), nie je dotknuté, ak nie je ustanovené inak. ( 42 )

90.

Vzhľadom na uvedené tvrdenia teda nie je potrebné sa zaoberať treťou výhradou uvedenou v prvej časti odvolania, ktorá sa týka údajnej prednosti protokolov CPVO pred protokolmi, ktoré vypracovala UPOV. ( 44 ) Ak sa pripustí, že protokol CPVO TP/14/1 nie je z časových dôvodov uplatniteľný na prejednávaný prípad, spor týkajúci sa tejto otázky stráca relevantnosť.

2. O druhej časti jediného odvolacieho dôvodu: výklad článku 23 nariadenia č. 2100/94

91.

Prijať by sa mala tiež druhá časť odvolania, čo by podľa môjho názoru mohlo prispieť k jasnejšiemu vymedzeniu právomocí predsedu CPVO. Prijatie tejto časti by mohlo dokonca viesť k tomu, že analýza predchádzajúceho dôvodu by sa stala zbytočnou, keďže by bola potvrdená platnosť rozhodnutia predsedu CPVO zo 14. decembra 2006, a to dokonca i v rámci režimu vyplývajúceho z protokolu CPVO TP/14/1. Pripomeniem, že prijatím tohto rozhodnutia, ktorým bolo povolené použitie spornej dodatočnej vlastnosti na rozlíšenie medzi prihlasovanou odrodou a referenčnou odrodou (pričom za právny základ bol zvolený práve článok 23 nariadenia č. 1239/95), bolo umožnené udeliť prihlasovanej odrode právo Spoločenstva k odrodám rastlín.

92.

95.

Článok 22 ods. 2 vykonávajúceho nariadenia oprávňuje predsedu prijímať predbežné rozhodnutia ( 51 ) o usmerneniach pre preskúmanie, ak tak už na návrh predsedu predtým neurobila správna rada ako orgán, ktorý je na to príslušný. ( 52 ) Článok 23 tohto istého nariadenia ukladá správnej rade povinnosť priznať predsedovi právomoc doplniť „dodatočné charakteristiky a ich vyjadrenia ohľadom odrody“.

96.

Právomoc predsedu úradu doplniť dodatočné charakteristiky sa musí posúdiť na základe judikatúry Súdneho dvora, ktorá priznáva CPVO širokú mieru voľnej úvahy pri výkone jeho funkcií, a to z dôvodu vedeckej a technickej zložitosti podmienok preskúmania žiadostí, ktorou sa vyznačuje úloha CPVO. ( 53 )

97.

Okrem toho, ako na pojednávaní uviedol zástupca úradu, konanie, ktorého účelom je udelenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín, sa od konania, v ktorom sa udeľujú iné práva priemyselného vlastníctva, odlišuje práve tým, že predmetom, ktorému má byť udelené právo a ktoré sa v tomto konaní skúma, je živý materiál, t. j. materiál podliehajúci počas pomerne dlhého časového obdobia určitému vývoju, ktorý vedie alebo môže viesť k vzniku zmien významných pre udelenie uvedeného práva. To je ďalší dôvod, prečo by mala byť rozšírená miera voľnej úvahy pre odborné posúdenie charakteristík alebo vlastností rastlinných produktov, ktoré sú predmetom skúmania.

101.

Uvedený výklad právomocí predsedu je na jednej strane v súlade so širokou mierou voľnej úvahy, ktorá mu musí byť priznaná pri výkone jeho funkcií, a na druhej strane najlepšie zodpovedá zmyslu zásad obsiahnutých v protokole UPOV TG/1/3, ktorým sa riadia i činnosti Európskej únie ako signatárky tejto medzinárodnej organizácie. Dokonca sa odvážim tvrdiť, že článok 23 vykonávacieho nariadenia vyjadruje na európskej úrovni bod 4.2.3 uvedeného protokolu, ( 54 ) ktorý zavádza nevyhnutnú flexibilitu, keďže uvádza, že výpočet vlastností uvedený v pokynoch sa nemusí považovať za taxatívny a že možno povoliť dodatočné vlastnosti vrátane tých, ktoré sa určia počas odborného preskúmania.

102.

Na záver z uvedeného vyvodzujem, že predseda má právomoc vyplývajúcu priamo z nariadení č. 2100/94 a č. 1239/95 prijímať dodatočné kritériá bez ohľadu na to, či bol protokol CPVO TP/14/1 v platnosti. Pokyny nemôžu obmedziť právomoc, ktorú legitímne stanovujú a vykonávajú uvedené nariadenia, ktoré majú nesporne vyššiu právnu silu než protokoly a riadiace zásady.

103.

Nakoniec, pokiaľ ide o dátum, kedy má predseda prijať rozhodnutie o začlenení dodatočných vlastností, Schniga a CPVO správne uvádzajú, že v tomto zmysle neexistuje žiadne pravidlo. V dôsledku toho námietky vznesené v tejto súvislosti voči napadnutému rozsudku sú neopodstatnené. ( 55 ) Správnu prax, ktorá spočíva v oneskorenom prijatí tohto rozhodnutia (o takmer dvanásť mesiacov), možno považovať za nie príliš vhodnú, ale nie za neplatnú, keďže uplatniteľné právne ustanovenia neobsahujú v tomto zmysle žiadny časový údaj.

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej Únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje. Domnievam sa však, že v tejto veci to nie je možné najmä preto, že úvahy týkajúce sa druhej časti dôvodu zrušenia, ktorý uplatnila Schniga, neboli v napadnutom rozsudku uvedené s cieľom rozhodnúť, ale iba „v záujme úplnosti“ a samotný Všeobecný súd označil túto druhú časť za neúčinnú. Vzhľadom na to, že za takýchto okolností nie je možné ani to, aby odvolateľka spochybnila tieto úvahy v odvolacom konaní, ( 56 ) je potrebné, aby bola vec opätovne postúpená na prejednanie orgánu, ktorý vydal zrušené rozhodnutia. Aj keď som si vedomý, že toto riešenie nie je uspokojivé z dôvodu neúmerného trvania tohto sporu (na ktoré som upozornil v úvode svojich návrhov), považujem ho za jediné možné riešenie.

107.

V prípade zrušenia napadnutého rozsudku musí napokon Súdny dvor rozhodnúť aj o trovách prvostupňového konania. Podľa článku 137 ods. 1 v spojení s článkom 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je namieste uložiť CPVO povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania, keďže rozhodnutia odvolacieho výboru CPVO by sa mali zrušiť, a odvolateľka navrhla zaviazať CVPO na náhradu trov. Ale vzhľadom na to, že CVPO podporil postoj Schniga tiež na prvom stupni, nemožno tvrdiť, že jeho návrhy boli zamietnuté. Každý účastník musí teda znášať vlastné trovy konania.

VI – Návrh

108.

Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor:

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Za určitých okolností a po splnení určitých podmienok môže udelenie práva k odrodám rastlín viesť i k udeleniu práva duševného vlastníctva, a teda monopolu na využívanie osiva tejto rastliny, ovocia alebo kvetiny.

( 3 ) Rozhodnutia EÚ 18759, OBJ 06‑021 a OBJ 06‑022 z 26. februára 2007.

( 4 ) Rozsudok z 13. decembra 2010, Schniga/CPVO – Elaris a Brookfield New Zealand (Gala Schnitzer) ( T‑135/08 , EU:T:2010:397 ).

( 5 ) Rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2012, Brookfield New Zealand a Elaris/CPVO a Schniga ( C‑534/10 P , EU:C:2012:813 ).

( 6 ) Rozhodnutia z 20. septembra 2013, veci A 003/2007 a A 004/2007.

( 12 ) Protokol CPVO TP/14/1 z 27. marca 2003 o preskúmaní odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti (Jablko) (ďalej len „protokol CPVO TP/14/1“). Jediná dostupná verzia je v anglickom jazyku.

( 13 ) Prijatý v Paríži 2. decembra 1961.

( 14 ) Prvá z týchto odrôd sa riadi protokolom UPOV TG/163/3 (Podpníky jablone) a druhá protokolom UPOV TG/192/1 (Okrasná jabloň).

( 15 ) Číslo žiadosti bolo 1999/0033.

( 16 ) Naopak, v uvedenom rozhodnutí sa neuvádzala dodatočná vlastnosť „zafarbenie antokyánu v spodnej časti nitiek“, ktorá sa tiež objavila v záverečnej správe o odbornom preskúmaní.

( 17 ) Už citované v poznámke pod čiarou 4 týchto návrhov. Proti tomuto rozsudku Všeobecného súdu bolo podané odvolanie (vec C‑534/10 P), ktoré bolo zamietnuté rozsudkom Súdneho dvora z 19. decembra 2012, uvedeným v poznámke pod čiarou 5.

( 24 ) Pozri bod 26 týchto návrhov.

( 25 ) Takto vykladá uvedená spoločnosť bod 4.2.3 protokolu UPOV TG/1/3.

( 26 ) Odkazuje na bod IV.3.

( 27 ) Podľa výkladu bodu III.3.

( 28 ) Odvolateľka v bode 57 svojej žaloby uvádza, že svoje námietky týkajúce sa nesprávneho uplatnenia riadiacich zásad UPOV TG/14/8 a protokolu CPVO TP/14/1 predkladá iba predbežne a pre úplnosť, keďže zistenie, či bol použitý ktorýkoľvek z týchto dvoch dokumentov, považuje za irelevantné.

( 29 ) Bod 91 napadnutého rozsudku.

( 36 ) Rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2012, Brookfield New Zealand a Elaris/CPVO a Schniga (C‑534/10 P, EU:2012:813), bod 50.

( 37 ) Pozri súhrnné preskúmanie tejto otázky, ktoré navrhuje generálna advokátka Kokott v návrhoch prednesených vo veci Komisia/Moravia Gas Storage ( C‑596/13 P , EU:C:2014:2438 ), body 26 až 33 .

( 38 ) Rozsudok z 26. marca 2015, Komisia/Moravia Gas Storage (C‑596/13 P, EU:2014:2438), bod 32 a citovaná judikatúra.

( 39 ) Tamže, bod 33.

( 40 ) Body 75 a 76 napadnutého rozsudku.

( 41 ) Je logické, že toto pravidlo platí iba pre rozdielne aspekty uvedené v navzájom si odporujúcich rozhodnutiach, keďže v prípadoch, keď sa tieto rozhodnutia zhodujú, nevzniká žiadna právna neistota a namiesto toho dochádza k potvrdeniu a prijatiu opatrení uplatniteľných na odborné preskúmanie, ktoré bolo až dovtedy predbežné.

( 48 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 49 ) Článok 113 sa zaoberá poplatkami úradu a článok 114 vykonávajúcimi predpismi, medzi ktoré patrí napríklad nariadenie č. 1239/95.

( 50 ) Odsek 2 písm. f) a g) uvedeného článku. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 51 ) Nariadením č. 2016/1448 (pozri poznámku pod čiarou 11 týchto návrhov) sa z článku 23 vykonávacieho nariadenia vypustil odsek 2, keďže, ako sa uvádza v odôvodnení 20 nariadenia č. 2016/1448, vzhľadom na význam usmernení na testovanie pre používateľov by rozhodnutie o týchto usmerneniach malo mať stály charakter, a aby sa zohľadnilo to, že rozhodnutie predsedu úradu pri výkone právomoci uvedenej v odseku 1 uvedeného článku nie je predbežné.

( 52 ) Článok 36 ods. 1 písm. e) v spojení s článkom 42 ods. 1 písm. g) a s článkom 56 ods. 2 nariadenia č. 2100/94.

( 53 ) Rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2012, Brookfield New Zealand a Elaris/CPVO a Schniga ( C‑534/10 P , EU:C:2012:813 ), bod 50 . Tu súhlasím s postojom, ktorý vyjadril generálny advokát Mazák vo svojich návrhoch prednesených vo veci Schräder/CPVO ( C‑38/09 P , EU:C:2009:753 ), body 25 a 26 a citovaná judikatúra.