C-670/15

62015CC0670

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 1. februára 2017 ( 1 )

Vec C‑670/15

Jan Šalplachta

Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko) rozhoduje v konaní o náhradu nákladov vynaložených v súvislosti so žiadosťou o právnu pomoc, a to konkrétne nákladov vynaložených na preklad dokumentov priložených k predmetnej žiadosti. Nemecká právna úprava preberajúca smernicu 2003/8 neupravuje poskytnutie právnej pomoci v rámci samotného postupu právnej pomoci v prípade, že takáto žiadosť je podaná nemeckému súdu, ktorý je zároveň príslušným orgánom. Prostredníctvom tohto návrhu sa najvyšší nemecký pracovný súd snaží nepriamo overiť zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov so smernicou 2003/8 (ďalej len „smernica“).

Právny rámec

Právo Únie

3.

Smernica 2003/8 stanovuje:

„Článok 3

právnu pomoc a zastupovanie na súde a oslobodenie od nákladov konania príjemcu alebo pomoc pri tom, ako aj od nákladov uvedených v článku 7 a poplatkov osobám splnomocneným súdom na výkon úkonov počas konania.

…

Článok 7

Náklady súvisiace s cezhraničným charakterom sporu

Právna pomoc poskytnutá v členskom štáte, v ktorom súd koná vo veci, pokryje nasledujúce náklady, ktoré priamo súvisia s cezhraničným charakterom sporu:

…

a)

nákladov súvisiacich s pomocou miestneho právneho zástupcu alebo inej osoby oprávnenej v súlade so zákonom poskytovať právne poradenstvo, ktoré vznikli v tomto členskom štáte, až do poskytnutia právnej pomoci podľa tejto smernice v členskom štáte, v ktorom súd koná vo veci;

b)

prekladu žiadosti a potrebných podporných dokumentov, ak je žiadosť podaná orgánom v tomto členskom štáte.

…

Článok 13

2. Žiadosti o právnu pomoc sa vyplnia v a podporné dokumenty sa predložia do:

a)

úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov členského štátu príslušného prijímajúceho orgánu, ktorý zodpovedá jednému z úradných jazykov orgánov spoločenstva; alebo

b)

do iného jazyka, ktorý tento členský štát uviedol ako jazyk, ktorý môže akceptovať v súlade s článkom 14 ods. 3

…

Smernica 2003/8 bola do nemeckého práva prevzatá ustanoveniami § 114 až 127a, ako aj § 1076 až 1078 Zivilprozessordnung (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „ZPO“).

5.

Podľa § 114 ods. 1 ZPO:

„Účastníkovi konania, ktorý z dôvodu svojej osobnej alebo finančnej situácie nie je schopný úplne alebo len čiastočne a vo viacerých splátkach znášať trovy konania, sa na žiadosť poskytne právna pomoc, ak má zamýšľaná žaloba alebo obhajoba dostatočnú nádej na úspech a nejaví sa ako šikanózna. Pre cezhraničnú právnu pomoc v rámci Európskej únie platia doplňujúco § 1076 až 1078.“

6.

Podľa § 117 ods. 1 a ods. 2 ZPO:

Podľa § 1078 ods. 1 ZPO:

„Na prijímanie žiadostí o cezhraničnú právnu pomoc je príslušný súd, ktorý koná vo veci samej alebo súd konajúci vo veci výkonu rozhodnutia. Žiadosti musia byť vyplnené v nemeckom jazyku a podporné dokumenty doplnené prekladom do nemeckého jazyka. …“

9.

Vnútroštátny súd uvádza, že podľa judikatúry nemeckých súdov dané ustanovenia neupravujú poskytovanie právnej pomoci v samotnom konaní o právnej pomoci, pretože uvedené konanie nepredstavuje „konanie“ v zmysle § 114 ZPO. Poskytnutie právnej pomoci na náklady vynaložené za preklad vyhlásenia a podporných dokumentov, ktoré treba priložiť k žiadosti o právnu pomoc, do jazyka súdu je preto vylúčené. Z tohto dôvodu, ak žiadateľ s bydliskom v inom členskom štáte podá žalobu priamo nemeckému súdu a súčasne tam podá žiadosť o právnu pomoc, uplatnia sa naňho rovnaké ustanovenia ako v prípade žiadateľa s bydliskom v Nemecku.

Skutkový stav, konanie a prejudiciálna otázka

10.

Vnútroštátny súd uvádza, že odvolaniu by sa malo vyhovieť len vtedy, pokiaľ by § 114 a nasl. ZPO boli vykladané v súlade s právom Únie v tom zmysle, že náklady žalobcu vynaložené na preklad vyhlásenia a podporných dokumentov pripojených k žiadosti o právnu pomoc predstavujú súčasť právnej pomoci poskytovanej v Spolkovej republike Nemecko. V opačnom prípade by bolo nutné odvolanie zamietnuť.

14.

Za týchto podmienok Bundesarteitsgericht (Spolkový pracovný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Vyžaduje právo fyzickej osoby na účinný prístup k spravodlivosti pri cezhraničnom spore v zmysle článku 1 a článku 2 [smernice 2003/8], aby právna pomoc, ktorú poskytla Spolková republika Nemecko, zahŕňala náklady, ktoré žiadateľ vynaložil na preklad vyhlásenia a podporných dokumentov k žiadosti o právnu pomoc, keď žiadateľ požiadal o právnu pomoc spolu s podaním žaloby na súde príslušnom konať vo veci samej, ktorý je príslušný aj ako prijímajúci orgán v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) smernice, a sám nechal vyhotoviť preklad?“

15.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol Súdnemu dvoru doručený 15. decembra 2015. Písomné pripomienky predložil pán Šalplachta, nemecká a česká vláda a Európska komisia. Pán Šalplachta, nemecká a španielska vláda, ako aj Komisia uviedli ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 9. novembra 2016.

18.

Podľa článku 13 ods. 4 smernice 2003/8 postupujúci orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo obvyklý pobyt, pomôže žiadateľovi, predtým než postúpi žiadosť prijímajúcemu orgánu, pri zabezpečovaní prekladu podporných dokumentov.

19.

Toto ustanovenie odráža článok 8 písm. b) smernice 2003/8, ktorý požaduje, aby členský štát, v ktorom má žiadateľ o právnu pomoc bydlisko alebo obvyklý pobyt, poskytol právnu pomoc, ktorá je potrebná na úhradu prekladu žiadosti a potrebných podporných dokumentov, ak je žiadosť podaná príslušnému orgánu v tomto členskom štáte.

20.

Smernica 2003/8 sa však výslovne nezaoberá náhradou nákladov na preklad, ak je žiadosť o právnu pomoc podaná orgánom v členskom štáte, v ktorom súd koná vo veci (členský štát súdu).

Zastávam názor, že aj keď vnútroštátny súd odkazuje na články 1, 2 a článok 13 ods. 1 písm. b) smernice, Súdny dvor by mal na účely poskytnutia užitočnej odpovede vykladať články 3 a 7 smernice.

24.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice sú fyzické osoby zúčastnené na spore, na ktorý sa vzťahuje táto smernica, oprávnené na primeranú právnu pomoc s cieľom zabezpečenia ich efektívneho prístupu k spravodlivosti v súlade s podmienkami ustanovenými v smernici. Právna pomoc sa považuje za primeranú, keď zaručuje najmä právnu pomoc a zastupovanie na súde a oslobodenie od nákladov konania príjemcu alebo pomoc pri tom, vrátane nákladov uvedených v článku 7 a poplatkov osobám splnomocneným súdom na výkon úkonov počas konania [článok 3 ods. 2 písm. b)].

25.

Podmienky a rozsah právnej pomoci sú ďalej vymedzené v článkoch 5 až 11 smernice.

26.

Znenie týchto ustanovení sa výslovne netýka nákladov na preklad vynaložených v súvislosti s podaním žiadosti o právnu pomoc, ak je žiadosť podaná v členskom štáte súdu. Na jednej strane článok 7 smernice, ktorý sa zaoberá nákladmi v členkom štáte súdu, odkazuje na preklad dokumentov, ktoré sú „potrebné na vyriešenie prípadu“, a výslovne neuvádza náklady vynaložené vo vzťahu k žiadosti o právnu pomoc. Na druhej strane článok 8 smernice, ktorý výslovne odkazuje na tieto náklady, sa týka iba nákladov hradených členským štátom bydliska alebo obvyklého pobytu žiadateľa.

30.

Výsledná nejasnosť sa odráža v protichodných názoroch vyjadrených v rámci tohto konania.

31.

Vnútroštátny súd, hoci si je vedomý, že tento výklad nie je možné jednoznačne vyvodiť zo smernice, zastáva názor, že článok 8 smernice 2003/8 vyjadruje myšlienku, že náklady, ktoré vznikli žiadateľovi o právnu pomoc v súvislosti s prekladom vyhlásenia a podporných dokumentov pripojených k žiadosti o právnu pomoc, znáša výlučne členský štát bydliska alebo obvyklého pobytu žiadateľa, v tomto prípade Česká republika. Vnútroštátny súd ďalej poznamenáva, že tento záver vyplýva z procesnej voľby uskutočnenej žiadateľom, a to aj napriek tomu, že uvedený výklad znamená, že v prípadoch, keď je žiadosť podaná priamo v členskom štáte súdu, náklady na preklad nie sú hradené vôbec. Žiadateľ mal možnosť požiadať o právnu pomoc v Českej republike, a v prípade, že by tak urobil, neocitol by sa z právneho hľadiska v nevýhode.

32.

Žalobca tvrdí, že vylúčenie nákladov vynaložených v súvislosti so žiadosťou o právnu pomoc z nárokov v rámci právnej pomoci by predstavovalo prekážku prístupu k spravodlivosti v cezhraničných sporoch. Ak by boli tieto náklady hradené len v členskom štáte bydliska alebo obvyklého pobytu žiadateľa, viedlo by to k penalizácii žiadateľa za to, že predložil svoju žiadosť o právnu pomoc priamo v členskom štáte súdu, čím by boli obmedzené jeho procesné možnosti stanovené smernicou a bol by potenciálne vystavený neistote z hľadiska dodržania lehôt.

36.

Komisia uvádza, že rozsah právnej pomoci podľa smernice musí byť stanovený v zmysle cieľov sledovaných smernicou, a navyše by nemal závisieť od procesného mechanizmu vybraného žiadateľom o právnu pomoc. Nebolo by konzistentné rozšíriť právnu pomoc o náklady na preklad týkajúce sa žiadosti o právnu pomoc len v prípade, že je takáto žiadosť podaná v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo obvyklý pobyt, ale nie v prípade, ak je podaná priamo v členskom štáte súdu. Komisia zastáva názor, že náklady na preklad by mali byť hradené v obidvoch prípadoch.

37.

Vzhľadom na to, že znenie príslušných ustanovení smernice je možné vykladať protichodne, budem sa ďalej zaoberať teleologickým a systematickým výkladom, a podporne tiež históriou vzniku smernice.

Štruktúra a cieľ smernice 2003/8

41.

Zastávam názor, že v záujme zabezpečenia dosiahnutia cieľov smernice, „primeraná právna pomoc“, tak ako je uvedená v článkoch 3 a 7 smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že zahrňuje tiež náklady, ktoré vznikli v dôsledku cezhraničného charakteru samotnej žiadosti o právnu pomoc, akými sú náklady na preklad žiadosti a podporných dokumentov.

42.

V situáciách vymedzených smernicou je predloženie žiadosti o právnu pomoc predpokladom pre zabezpečenie prístupu k spravodlivosti. Pre osoby, ktoré v dôsledku ich ekonomickej situácie nie sú schopné uhradiť trovy konania, môže byť zložité uhradiť náklady na preklad dokumentov potrebných na predloženie žiadosti o cezhraničnú právnu pomoc. Prístup k spravodlivosti v cezhraničných sporoch by bol ohrozený, ak by žiadateľ nemohol získať podporu na náklady súvisiace s prekladom jeho alebo jej žiadosti o právnu pomoc.

43.

Tento názor potvrdzuje aj systém smernice, ktorej ustanovenia sa neobmedzujú len na úhradu trov konania, ale upravujú aj náklady súvisiace s právnym poradenstvom pred podaním žiadosti o právnu pomoc a tiež náklady vynaložené vo vzťahu k žiadosti o právnu pomoc (článok 8).

47.

Zastávam názor, že by nebolo vhodné prisudzovať takýto zámer ustanoveniam obsiahnutým v článkoch 3, 7 a 8 smernice. Bolo by nedôsledné poskytnúť žiadateľovi dve možnosti a následne ho potrestať za to, že si vybral jednu z výslovne uvedených procesných možností. Takéto obmedzenie procesných možností, ktoré má žiadateľ o právnu pomoc k dispozícií, by predstavovalo ďalšiu prekážku prístupu k spravodlivosti, čo by bolo v rozpore s cieľmi sledovanými smernicou.

48.

Zastávam názor, že vzhľadom na systém a cieľ smernice nie je možné vykladať jej článok 7, ktorý stanovuje, že právna pomoc v členskom štáte súdu sa musí rozšíriť na náklady priamo súvisiace s cezhraničným charakterom sporu, v tom zmysle, že nezahŕňa náklady na preklad dokumentov potrebných na rozhodnutie o žiadosti o právnu pomoc v rámci takéhoto sporu.

49.

Zastávam preto názor, že tak systém, ako aj cieľ smernice 2003/8 podporujú výklad, podľa ktorého rozsah právnej pomoci podľa článkov 3 a 7 uvedenej smernice pokrýva náklady na preklad, ktoré vznikli v súvislosti so žiadosťou o cezhraničnú právnu pomoc, vrátane situácie, keď je daná žiadosť podaná priamo v členskom štáte súdu.

V konečnom znení smernice, ktoré prijala Rada ( 7 ), boli ustanovenia o nákladoch súvisiacich s cezhraničným charakterom sporu zmenené a rozdelené do dvoch samostatných článkov – článok 7 nazvaný „Náklady súvisiace s cezhraničným charakterom sporu“ a článok 8 nazvaný „Náklady hradené členským štátom bydliska alebo obvyklého pobytu“. Tieto zmeny však nenaznačujú, že by mala Rada v úmysle odchýliť sa od systému obsiahnutému v systéme navrhovanom Komisiou, podľa ktorého náklady súvisiace s cezhraničným charakterom sporu mali byť, v rámci všeobecného pravidla, hradené členským štátom súdu, s výnimkou určitých osobitných nákladov vynaložených v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo obvyklý pobyt. Táto zásada sa v skutočnosti odráža aj naďalej v odôvodneniach smernice. ( 8 )

53.

Zdá sa teda, že história vzniku podporuje tvrdenie Komisie v prejednávanej veci, že článok 8 bol navrhnutý ako výnimka zo všeobecného pravidla, ktoré vyžaduje, aby náklady hradil členský štát súdu. V každom prípade nepodporujem názor, ktorý na pojednávaní vyjadrila španielska vláda, keď tvrdila, že články 7 a 8 obsahujú pravidlo o rozdelení nákladov, pretože podrobne vymedzujú, ktoré náklady si obidva členské štáty medzi sebou rozdeľujú. Predovšetkým, ako som uviedol vyššie, ( 9 ) nechápem, ako by sa článok 7 mohol vykladať v tom zmysle, že nezahŕňa náklady na preklad dokumentov nevyhnutných pre rozhodnutie o žiadosti o právnu pomoc, ak je takáto žiadosť podaná v členskom štáte súdu. Takýto reštriktívny výklad by bol podľa môjho názoru v rozpore s cieľom smernice, ktorým je zabezpečiť právo na primeranú právnu pomoc na účely zabezpečenia efektívneho prístupu k spravodlivosti v cezhraničných sporoch.

57.

Nemyslím si však, že tento argument týkajúci sa histórie vzniku môže slúžiť na preukázanie toho, ako to má v úmysle nemecká vláda, že – vzhľadom na to, že smernica nahrádza Štrasburský dohovor – náklady na preklad, ktoré vznikli v súvislosti so žiadosťami o právnu pomoc, sú hradené len v takých situáciách, ktoré predpokladal Štrasburský dohovor, teda len vtedy, ak žiadateľ využíva systém medzinárodného postúpenia žiadosti o právnu pomoc tým spôsobom, že podal žiadosť v členskom štáte pobytu.

58.

Štrasburský dohovor zaviedol systém cezhraničného postúpenia žiadostí o právnu pomoc, ale neupravoval otázku rozsahu právnej pomoci v štáte, v ktorom súd koná vo veci. Z histórie vzniku smernice vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle nadviazať na Štrasburský dohovor, ktorý bol v praxi málo používaný. ( 12 )

59.

V prípade, že by bol prijatý výklad, ktorý zastáva nemecká vláda, znamenalo by to, že smernica neprekračuje systém, ktorý existoval podľa Štrasburského dohovoru.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú predložil Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko), takto:

Článok 3 ods. 1 a článok 7 smernice Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch sa majú vykladať v tom zmysle, že právna pomoc poskytnutá v členskom štáte, v ktorom súd koná vo veci, musí pokrývať náklady, ktoré vznikli žiadateľovi v súvislosti s prekladom vyhlásenia a podporných dokumentov priložených k žiadosti o právnu pomoc, ak je predmetná žiadosť podaná príslušnému orgánu v danom členskom štáte.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Smernica z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch ( Ú. v. ES L 26, 2003, s. 41 ; Mim. vyd. 19/006, s. 90).

( 3 ) V čase prijatia smernice nebola Charta, samozrejme, ešte pre členské štáty právne záväzná. Pozri v poľskej právnickej literatúre KOWALIK‑BAŃCZYK, K.: Pojęcie sporu transgranicznego w dyrektywie Rady Nr 2003/8. In: Współpraca sądowa . Eds. W. Czapliński, A. Wróbel. Warszawa 2007, s. 39 a s. 42.

( 4 ) Návrh smernice Rady o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci a iné finančné aspekty občianskoprávnych konaní [KOM(2002) 13 z 18. januára 2002].

( 11 ) Pozri bod 26 odôvodnenia smernice.

( ) Pozri Zelenú knihu Komisie „Právna pomoc v občianskych veciach: Problémy, ktorým je vystavený cezhraničný účastník konania“ [ neoficiálny preklad ] [KOM(2000) 51 z 9. februára 2000, s. 15].