C-680/15

62015CC0680

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

YVES BOT

prednesené 19. januára 2017 ( 1 )

Spojené veci C‑680/15 a C‑681/15

Asklepios Kliniken Langen‑Seligenstadt GmbH (C‑680/15),

1.

Tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 3 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov ( 2 ), ako aj článku 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2.

Tieto návrhy boli podané v rámci sporu medzi pánom Ivanom Feljom a pani Vittoriou Grafovou (ďalej len „žalobcovia“) a spoločnosťami Asklepios Kliniken Langen‑Seligenstadt GmbH a Asklepios Dienstleistungsgesellschaft mbH (ďalej len „Asklepios“), týkajúceho sa uplatnenia kolektívnej zmluvy.

3.

Po vydaní rozsudkov z 9. marca 2006, Werhof ( C‑499/04 , EU:C:2006:168 , ďalej len „rozsudok Werhof“), a z 18. júla 2013, Alemo‑Herron a i. ( C‑426/11 , EU:C:2013:521 , ďalej len „rozsudok Alemo‑Herron a i.“), predstavuje všeobecnú problematiku, ktorú nastoľuje táto vec, otázka, či zamestnávateľ, ktorý je nadobúdateľom, môže byť po prevode závodu viazaný povinnosťou uplatňovať pracovné podmienky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, ktoré boli prijaté po tomto prevode.

7.

Statické ustanovenia tak odkazujú na konkrétnu kolektívnu zmluvu, a to iba v jej znení platnom ku dňu prevodu.

8.

Naopak, pokiaľ zmluvné strany pracovnej zmluvy zahrnú do tejto zmluvy dynamickú klauzulu, dohodli sa na tom, že určité hmotnoprávne prvky pracovnoprávneho vzťahu, ktorý medzi nimi existuje, musia dynamicky vyplývať z externého právneho rámca a naďalej podliehať zmenám. Uplatniteľné pracovné podmienky tak zodpovedajú kolektívnym zmluvám, ktoré sú pravidelne dojednávané príslušnými organizáciami.

9.

To, že sa do pracovných zmlúv zahŕňa tento druh ustanovení, sa v kontexte nemeckého práva vysvetľuje snahou zaručiť zamestnancom práva bez ohľadu na ich členstvo v odboroch.

13.

V nadväznosti na prevod závodu prevádzateľa sa nadobúdateľ domnieva, že nie je povinný uplatňovať pracovné podmienky vyplývajúce zo zmien kolektívnej zmluvy, ku ktorým došlo po prevode.

14.

Súdny dvor je požiadaný o to, aby rozhodol, či za takýchto podmienok smernica 2001/23 bráni dynamickému charakteru ustanovenia upravujúceho odkaz. Inak povedané, bráni táto smernica tomu, aby bol nadobúdateľ povinný uplatňovať pracovné podmienky vyplývajúce z budúceho vývoja kolektívnej zmluvy, na ktorú odkazujú pracovné zmluvy?

15.

V týchto návrhoch na túto otázku odpoviem kladne.

17.

Článok 3 tejto smernice stanovuje:

„1. Práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu, sa z dôvodu tohto prevodu prevedú na nadobúdateľa.

…

3. Po prevode nadobúdateľ naďalej dodržiava podmienky dohodnuté v každej kolektívnej zmluve za tých istých podmienok, ktoré platili pre prevádzateľa podľa danej zmluvy, až do dňa ukončenia alebo uplynutia kolektívnej zmluvy, alebo nadobudnutia platnosti, alebo uplatnenia inej kolektívnej zmluvy.

Členské štáty môžu obmedziť obdobie dodržiavania týchto podmienok s výhradou, že nebude kratšie ako jeden rok.

19.

V Nemecku sú práva a povinnosti v prípade prevodu závodu upravené § 613a Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník, ďalej len „BGB“), ktorého odsek 1 znie:

„Ak sa závod alebo časť závodu prevádza na základe právneho úkonu na iného vlastníka, tento vstupuje do práv a povinností, ktoré vznikli z pracovných zmlúv účinných v čase prevodu. Ak sú tieto práva a povinnosti upravené právnymi pravidlami kolektívnej zmluvy alebo podnikovou dohodou, stávajú sa integrálnou súčasťou pracovnoprávneho vzťahu medzi novým vlastníkom a zamestnancom a nemôžu byť zmenené na ujmu zamestnancovi pred uplynutím jedného roka odo dňa prevodu. Druhá veta sa neuplatňuje v prípade, že sú práva a povinnosti nového vlastníka upravené ustanoveniami inej kolektívnej zmluvy alebo inou podnikovou dohodou. Pred uplynutím lehoty jedného roka, uvedenej v druhej vete, môžu byť tieto práva a povinnosti zmenené, ak už kolektívna zmluva alebo podniková dohoda nie je platná, alebo ak neexistuje vzájomný záväzok podriadiť sa inej kolektívnej zmluve, ktorej uplatnenie je dohodnuté medzi novým vlastníkom a zamestnancom.“

II – Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20.

Žalobcovia sú zamestnaní v nemocnici Dreieich‑Lange (Nemecko), žalobca od roku 1978 ako údržbár/záhradník a žalobkyňa od roku 1986 ako zdravotnícka asistentka. Po tom, ako komunálny samosprávny celok Offenbach (Nemecko) previedol nemocnicu v roku 1995 na GmbH (spoločnosť s ručením obmedzeným), organizovanú podľa súkromného práva, časť závodu, v ktorom sú zamestnaní žalobcovia, sa v roku 1997 previedla na podnik KLS Facility Management GmbH (ďalej len „KLS FM“).

24.

Žalobcovia navrhovali, aby súdy konštatovali, že ustanovenia TVöD a kolektívnych zmlúv, ktoré ju dopĺňajú, ako aj ustanovenia TVÜ‑VKA sa na ich pracovný pomer uplatňujú vždy v platnom znení, t. j. dynamickým spôsobom.

25.

Asklepios tvrdila, že smernica 2001/23 a článok 16 Charty bránia tomu, aby nastal právny účinok stanovený vnútroštátnym právom, ktorým je dynamické uplatnenie pravidiel kolektívnych zmlúv pre verejnú službu, na ktoré odkazuje pracovná zmluva. Podľa jej názoru to po prevode vedie k tomu, že pracovné podmienky, ktoré sú dohodnuté v pracovnej zmluve a založené na kolektívnych zmluvách uvedených v tejto pracovnej zmluve, sa na pracovný pomer uplatnia iba staticky.

26.

Súdy nižšieho stupňa žalobám, ktoré podali žalobcovia, vyhoveli.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku ako celok alebo v súvislosti s určitou skupinou individuálne dohodnutých pracovných podmienok vyplývajúcich z pracovnej zmluvy medzi prevádzateľom a zamestnancom:

Vyplýva z uplatnenia článku 3 smernice 2001/23, že z prevodu v nezmenenej podobe na nadobúdateľa treba vyňať určité pracovné podmienky dohodnuté na základe zásady autonómie vôle medzi prevádzateľom a zamestnancami a že sa majú prispôsobiť len z dôvodu prevodu podniku alebo závodu?

3.

Ak podľa odpovedí Súdneho dvora na prvú a druhú prejudiciálnu otázku nedochádza k prevodu v nezmenenej podobe na nadobúdateľa odkazujúceho ustanovenia dohodnutého v individuálnej zmluve, podľa ktorého sa určité pravidlá z kolektívnej zmluvy dynamickým spôsobom a na základe zásady autonómie vôle stávajú obsahom pracovnej zmluvy:

a)

platí to aj vtedy, keď ani prevádzateľ, ani nadobúdateľ nie sú priamo či nepriamo stranou kolektívnej zmluvy, t. j. ak by sa pravidlá vyplývajúce z kolektívnej zmluvy za každých okolností neuplatňovali na pracovný vzťah s prevádzateľom už pred prevodom podniku alebo závodu v prípade neuvedenia odkazujúceho ustanovenia v pracovnej zmluve na základe zásady autonómie vôle?

28.

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, vnútroštátny súd v podstate žiada, aby Súdny dvor rozhodol, či sa článok 3 smernice 2001/23 vykladaný s ohľadom na článok 16 Charty má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave stanovujúcej, že v prípade prevodu závodu sa zachovanie práv a povinností vyplývajúcich pre prevádzateľa z pracovnej zmluvy vzťahuje aj na ustanovenie takejto pracovnej zmluvy, ktoré dynamickým spôsobom odkazuje na pracovné podmienky stanovené kolektívnou zmluvou, keď vnútroštátne právo upravuje pre nadobúdateľa možnosť zmeny tak dohodou, ako aj jednostranne. Vnútroštátny súd zdôrazňuje skutočnosť, že jednak ani prevádzateľ, ani nadobúdateľ nie je stranou predmetnej kolektívnej zmluvy ani k takej strane nepatrí, a jednak že prevádzateľ a nadobúdateľ sú podnikmi tej istej skupiny.

A –

Úvodné pripomienky

29.

Hneď na úvod je podľa môjho názoru potrebné sa vrátiť k dvom precedensom, ktorými sú rozsudky Werhof a Alemo‑Herron a i.

Pán Werhof tak tvrdil, že ak individuálna pracovná zmluva obsahuje ustanovenie odkazujúce na kolektívnu zmluvu v určitom sektore, toto ustanovenie má nutne „dynamickú“ povahu a podľa článku 3 ods. 1 smernice 77/187, ktorý zodpovedá článku 3 ods. 1 smernice 2001/23, odkazuje na kolektívne zmluvy uzavreté po dni prevodu podniku.

33.

Súdny dvor s týmto tvrdením nesúhlasil. Naopak rozhodol, že toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v prípade, ak pracovná zmluva odkazuje na kolektívnu zmluvu záväznú pre prevádzateľa, nadobúdateľ, ktorý nie je stranou tejto zmluvy, nebol viazaný kolektívnymi zmluvami nasledujúcimi po kolektívnej zmluve platnej v čase prevodu závodu.

34.

Na to, aby Súdny dvor dospel k takémuto riešeniu, použil toto odôvodnenie.

35.

Súdny dvor nato sformuloval viacero pravidiel, ktoré, ako sa ukáže, sú plne relevantné pre poskytnutie odpovedí na otázky, ktoré položil Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd) v rámci prejednávanej veci.

39.

Súdny dvor totiž jasne uviedol, že „pre výklad článku 3 ods. 1 smernice [77/187] odkaz na kolektívnu zmluvu nemôže mať širší dosah ako zmluva, na ktorú odkazuje. Preto je potrebné prihliadnuť na článok 3 ods. 2 smernice upravujúci obmedzenie zásady uplatniteľnosti [tejto] kolektívnej zmluvy, na ktorú odkazuje pracovná zmluva“ ( 5 ).

40.

Súdny dvor tak stanovuje pravidlo, podľa ktorého v prípade, že ide o zmluvné ustanovenie upravujúce odkaz na pracovné podmienky stanovené kolektívnou zmluvou, ak k prevodu práv a povinností na nadobúdateľa dochádza na základe článku 3 ods. 1 smernice 77/187, nič to nemení na skutočnosti, že sa toto ustanovenie má vykladať s prihliadnutím na článok 3 ods. 2 tejto smernice, ktorý zodpovedá článku 3 ods. 3 smernice 2001/23. V tejto súvislosti pripomínam, že toto ustanovenie uvedené ako posledné stanovuje dočasné zachovanie pracovných podmienok vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv v prípade prevodu závodu.

41.

Súdny dvor navyše spresnil, že „aj keď v súlade s účelom smernice je namieste chrániť záujmy pracovníkov, ktorých sa prevod dotýka, nedá sa odhliadnuť ani od záujmov nadobúdateľa, ktorý musí mať možnosť vykonať úpravy a prispôsobenia potrebné na ďalší výkon svojej činnosti“ ( 9 ).

45.

Súdny dvor následne konfrontoval požiadavku žalobcu, aby sa zmluvné ustanovenie vykladalo dynamicky, so slobodou združovania nadobúdateľa.

46.

V tejto súvislosti podľa Súdneho dvora „‚statický‘ výklad tohto ustanovenia… umožňuje vyhnúť sa tomu, aby zamestnávateľ, ktorý nie je stranou kolektívnej zmluvy, bol viazaný jej budúcim vývojom. Jeho právo nezdružovania je preto v plnej miere zaručené“ ( 10 ). Za týchto okolností „žalobca nemôže tvrdiť, že ustanovenie individuálnej pracovnej zmluvy odkazujúce na kolektívne zmluvy uzavreté v určitom sektore má nutne ‚dynamickú‘ povahu, a na základe článku 3 ods. 1 smernice [77/187] odkazuje na kolektívne zmluvy uzavreté po dni prevodu podniku“ ( 11 ).

47.

50.

V čase, keď bolo oddelenie pre voľnočasové aktivity súčasťou verejného sektora, sa na zamestnancov tohto oddelenia vzťahovali pracovné podmienky dojednávané pravidelne v rámci NJC, orgánu kolektívneho vyjednávania v miestnom verejnom sektore. Dodržiavanie zmlúv dojednaných v rámci NJC nevyplývalo zo zákona, ale zo zmluvného ustanovenia obsiahnutého v pracovnej zmluve.

51.

Po prevode podniku bola v rámci NJC uzavretá nová zmluva. Podnik, ktorý bol nadobúdateľom, usudzoval, že keďže bola táto zmluva uzavretá po prevode, nie je ňou viazaný, a následne odmietol uplatniť na zamestnancov z nej vyplývajúce zvýšenie mzdy z dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá po prevode.

52.

Súdny dvor v prejudiciálnom konaní v rámci sporu medzi zamestnancami a podnikom, ktorý bol nadobúdateľom, rozhodol, že článok 3 smernice 2001/23 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát v prípade prevodu podniku stanovil, že dynamické ustanovenia odkazujúce na kolektívne zmluvy, ktoré boli dohodnuté a prijaté po dátume prevodu, sú voči nadobúdateľovi vynútiteľné, pokiaľ tento nadobúdateľ nemal možnosť zúčastniť sa na procese vyjednávania o takýchto kolektívnych zmluvách, ktoré boli uzavreté po prevode.

56.

Po prvé podľa jeho názoru cieľom smernice 2001/23 „nie je chrániť pri prevode podniku výlučne záujmy zamestnancov, ale má zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami týchto zamestnancov na jednej strane a záujmami nadobúdateľa na druhej strane. Konkrétnejšie spresňuje, že nadobúdateľ musí mať možnosť vykonať úpravy a prispôsobenia potrebné na ďalší výkon svojej činnosti“ ( 12 ).

57.

Uvedené je o to dôležitejšie v prípade, že ide o prevod podniku z verejného sektora do súkromného sektora. ( 13 ) Podľa Súdneho dvora pritom „dynamické ustanovenie odkazujúce na kolektívne zmluvy, ktoré boli dohodnuté a prijaté po dátume prevodu dotknutého podniku a určené na úpravu vývoja pracovných podmienok vo verejnom sektore, môže značne obmedziť voľnú úvahu nevyhnutnú na to, aby nadobúdateľ prijal uvedené opatrenia na prispôsobenie a úpravu“ ( 14 ). Súdny dvor usúdil, že „v takej situácii môže takéto ustanovenie ohroziť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami nadobúdateľa v postavení zamestnávateľa na jednej strane a záujmami zamestnancov na druhej strane“ ( 15 ).

58.

Po druhé Súdny dvor usúdil, že výklad článku 3 smernice 2001/23 má byť v súlade s článkom 16 Charty, v ktorom sa uvádza sloboda podnikania, ktorej jedna zo zložiek je zmluvná sloboda. ( 16 )

62.

Z tohto rozsudku tak vyplýva, že hoci sa členské štáty v zásade na základe článku 8 smernice 2001/23 môžu rozhodnúť pre dynamický charakter zmluvných ustanovení odkazujúcich na kolektívne zmluvy, uplatnenie tejto možnosti je podmienené rešpektovaním základných práv, a to obzvlášť práva nadobúdateľa na slobodu podnikania. Sloboda podnikania nadobúdateľa pritom nie je rešpektovaná v prípade, že nadobúdateľ nemá možnosť sa zúčastniť na procese dojednávania kolektívnych zmlúv, ktoré boli uzatvorené po prevode.

B –

Moje posúdenie

63.

Domnievam sa, že Súdny dvor by pri poskytnutí odpovedí na otázky, ktoré mu položil Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd), mal postaviť svoju úvahu na základe posúdenia, ku ktorému dospel v rozsudku Werhof. Bolo by to o to odôvodnenejšie, že v obidvoch prípadoch ide o konfrontáciu nemeckého práva s pravidlami týkajúcimi sa zachovania práv zamestnancov v prípade prevodu podniku, stanovenými smernicou 2001/23. Čo je podstatnejšie, podľa môjho názoru je potrebné, aby Súdny dvor využil príležitosť, ktorú mu ponúka prejednávaná vec, na to, aby objasnil, akým spôsobom sa má zosúladiť článok 3 ods. 1 a 3 s článkom 8 tejto smernice.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice 2001/23 nadobúdateľ preberá na seba práva a povinnosti prevádzateľa, pokiaľ ide o práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. ( 23 )

67.

Súdny dvor okrem toho rozhodol, že pravidlá obsiahnuté v smernici sa majú považovať za kogentné a že nie je dovolené sa od nich odchýliť na úkor pracovníkov. Z toho vyplýva, že pracovné zmluvy a pracovné pomery existujúce v čase prevodu podniku z dôvodu tejto právnej skutočnosti prechádzajú z prevádzateľa na nadobúdateľa z dôvodu samotného prevodu podniku. ( 24 )

68.

Podľa nórskej vlády by sa na základe doslovného a teleologického výkladu článku 3 ods. 1 smernice 2001/23 malo usudzovať, že práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, v ktorej sa zamestnanec a prevádzateľ dohodli na dodržiavaní pracovných podmienok stanovených kolektívnou zmluvou vždy v jej dynamicky uplatniteľnom znení, sa prevádzajú na nadobúdateľa, tak ako je to v prejednávanej veci.

69.

„Po prevode nadobúdateľ naďalej dodržiava podmienky dohodnuté v každej kolektívnej zmluve za tých istých podmienok, ktoré platili pre prevádzateľa podľa danej zmluvy, až do dňa ukončenia alebo uplynutia kolektívnej zmluvy, alebo nadobudnutia platnosti, alebo uplatnenia inej kolektívnej zmluvy.

Členské štáty môžu obmedziť obdobie dodržiavania týchto podmienok s výhradou, že nebude kratšie ako jeden rok“.

72.

Článok 3 ods. 1 a 3 smernice 2001/23 predstavuje prepojenie dvoch pravidiel. V prvom rade všeobecného pravidla, podľa ktorého sa práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy existujúcej ku dňu prevodu v zmysle tejto smernice majú previesť na nadobúdateľa. Ďalej opatrenia, v zmysle ktorého je nadobúdateľ naďalej viazaný podmienkami dohodnutými v rámci kolektívnej zmluvy uplatniteľnej na prevádzateľa ku dňu prevodu.

73.

V prípade, že ustanovenie pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom, ktorý je prevádzateľom, a jeho zamestnancami odkazuje na pracovné podmienky, ktoré sa pravidelne stanovujú prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, táto situácia sa podľa mňa spravuje článkom 3 ods. 1 smernice 2001/23 v spojení s článkom 3 ods. 3 tejto smernice.

77.

V článku 3 ods. 3 smernice 2001/23 je vyjadrené kompromisné riešenie, ktorým sa majú zosúladiť záujmy nadobúdateľa a záujmy zamestnancov, ktoré sú predmetom prevodu podniku.

78.

Treba zdôrazniť, že Komisia sa už vo svojom návrhu smernice, predstavenom 29. mája 1974, zamýšľala nad prípadom prevodu podniku, v rámci ktorého nadobúdateľ nie je zmluvnou stranou kolektívnej zmluvy, ktorou je viazaný prevádzateľ, a táto zmluva nebola stanovená ako záväzná. ( 25 ) Podľa Komisie „by v takomto prípade bolo v rozpore so zásadou slobody združovania uložiť nadobúdateľovi povinnosť pristúpiť ku kolektívnej zmluve proti svojej vôli. S cieľom zabrániť tomu, aby sa na zamestnancov prestala vzťahovať ochrana ich pracovných podmienok stanovených v zmluve, však bolo zámerom, aby odsek 3 upravoval kompromisné riešenie: nadobúdateľ je bez toho, aby bol viazaný kolektívnymi zmluvami, povinný dodržiavať podmienky stanovené v týchto zmluvách, a to až do uplynutia doby platnosti v prípade zmluvy na dobu určitú a po dobu jedného roka v prípade zmluvy na dobu neurčitú“ ( 26 ).

79.

Článok 3 ods. 3 smernice 2001/23 tak zabezpečuje rovnováhu medzi protichodnými záujmami: na jednej strane má zamestnanec právo na to, aby sa na neho vzťahovali osobitné podmienky, ktoré boli predtým dohodnuté s prevádzateľom, no na druhej strane má nadobúdateľ legitímne právo poznať rozsah svojich budúcich povinností, a teda nebyť viazaný novými pracovnými podmienkami stanovenými po skončení procesu kolektívneho vyjednávania, na ktorom sa nechce alebo nemôže zúčastniť.

83.

Na základe tejto zmiešanej situácie sa domnievam že článok 3 ods. 1 smernice 2001/23 sa nemôže vykladať bez toho, aby sa zohľadnil článok 3 ods. 3 tejto smernice, ktorý zakotvuje dočasný charakter zachovania pracovných podmienok stanovených kolektívnou zmluvou.

84.

V tejto súvislosti nie je dôležité, či uplatnenie pracovných podmienok stanovených kolektívnou zmluvou na zamestnancov vyplýva z kolektívnej zmluvy priamo, z dôvodu záväzného účinku tejto zmluvy pre podnik alebo daný sektor, alebo či z nej vyplýva nepriamo, z dôvodu odkazu uvedeného v ustanovení pracovnej zmluvy.

85.

88.

Ustanovenie upravujúce odkaz tak umožňuje zamestnávateľom, ktorí sú členmi zväzu zamestnávateľov, ktorý dojednal a prijal sektorovú kolektívnu zmluvu, uplatniť túto zmluvu aj na zamestnancov, ktorí nie sú členmi odborov.

89.

Toto ustanovenie tiež umožňuje zamestnávateľom, ktorí nie sú členmi zväzu zamestnávateľov, ktorý dojednal a prijal kolektívnu zmluvu, tak ako je to v prejednávanom prípade, uplatňovať túto zmluvu na zamestnancov (tých, ktorí sú členmi odborov, aj tých, ktorí nimi nie sú) dobrovoľne.

90.

Podľa môjho názoru je cieľom článku 3 ods. 1 smernice 2001/23 vykladaného v spojení s článkom 3 ods. 3 tejto smernice upravovať obidva tieto druhy situácií. Skutočnosť, že nadobúdateľ nie je členom zväzu zamestnávateľov, ktorý dojednal a prijal predmetnú kolektívnu zmluvu, je tak podľa mňa bezvýznamná.

94.

Vzhľadom na vyššie uvedené tak usudzujem, že v situácii, o akú ide vo veci samej, na základe výkladu článku 3 ods. 1 smernice 2001/23 v spojení s jej článkom 3 ods. 3 kolektívne zmluvy, ktoré neboli platné v čase, keď došlo k prevodu, ale ktoré boli dojednané a prijaté po prevode, nemôžu nadobúdateľa zaväzovať bez časového obmedzenia.

95.

Ako Súdny dvor uviedol v bode 29 rozsudku Werhof, účel tejto smernice „je obmedzený na zachovanie práv a záväzkov pracovníkov platných v čase prevodu “ ( 32 ), a nič viac. Smernica 2001/23 tak zamestnancovi nezaručuje, že sa na neho u nadobúdateľa budú vzťahovať rovnaké pracovné podmienky ako tie, ktoré sa na základe dynamického ustanovenia upravujúceho odkaz na neho mohli vzťahovať, ak by ostal zamestnaný u prevádzateľa.

96.

Keďže Súdny dvor navyše v uvedenom rozsudku uviedol, že zo smernice „nevyplýva úmysel chrániť očakávania, a tým aj hypotetické nároky vyplývajúce z vývoja kolektívnych zmlúv v budúcnosti“ ( 33 ), istotne si uvedomoval neistý a nepredvídateľný charakter pracovných podmienok vyplývajúcich z budúceho vývoja kolektívnych zmlúv a negatívne účinky, ktoré to môže mať na nadobúdateľa.

100.

Bolo by v rozpore s článkom 3 ods. 3 smernice 2001/23, ak by sa v dôsledku článku 3 ods. 1 tejto smernice kolektívne zmluvy prijaté po prevode, na ktoré odkazuje ustanovenie obsiahnuté v pracovnej zmluve, stali záväznými pre nadobúdateľa, pretože to by znamenalo prekročiť vyslovené obmedzenie stanovené v článku 3 ods. 3 tejto smernice.

101.

Preto v situácii, akou je situácia vo veci samej, keď ani prevádzateľ, ani nadobúdateľ nie sú členmi kolektívnej zmluvy, je ustanovenie odkazujúce na túto zmluvu vynútiteľné voči nadobúdateľovi iba v rámci obmedzení stanovených v článku 3 ods. 3 smernice 2001/23.

102.

Podľa môjho názoru nie je nijaký dôvod na to, aby sa zvolilo odlišné riešenie v prípade, že sa prevod podniku uskutočnil v rámci jednej skupiny. Súdny dvor už totiž rozhodol, že smernica 77/187 má za cieľ upraviť prevod medzi dvomi dcérskymi spoločnosťami patriacimi do jednej skupiny. ( 35 ) V rámci prejednávanej veci bolo ustanovenie upravujúce odkaz zahrnuté do pracovných zmlúv spoločnosťou KLS FM v čase, keď táto spoločnosť ešte nebola začlenená do skupiny Asklepios. Vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru na základe skutočnosti, že k spochybneniu dynamického charakteru tohto ustanovenia došlo po začlenení spoločnosti KLS FM do tejto skupiny, konkrétne pri prevode časti závodu, v ktorom sú zamestnaní žalobcovia, na Asklepios, nie je možné vylúčiť uplatnenie pravidiel stanovených smernicou 2001/23.

106.

Tým, že tieto dve veci majú odlišný kontext, sa však nesmie zakrývať skutočnosť, že zakaždým ide o rovnaký právny problém, a to o súlad dynamického charakteru ustanovenia upravujúceho odkaz s pravidlami sekundárneho práva Únie v oblasti prevodu podniku.

107.

Napriek tomu, že tieto dve veci majú odlišný kontext, to preto nič nemení na skutočnosti, že dôvody, ktoré Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku Werhof na vysvetlenie toho, prečo sa statické ustanovenie so zreteľom na to, čo sa uvádza v článku 3 ods. 1 smernice 77/187 vykladaného s ohľadom na článok 3 ods. 2 tejto smernice nemôže vykladať tak, ako keby malo dynamický charakter, sú rovnaké ako dôvody, na základe ktorých by podľa môjho názoru mal Súdny dvor rozhodnúť, že článok 3 ods. 1 smernice 2001/23 v spojení s článkom 3 ods. 3 tejto smernice v prípade prevodu závodu bráni tomu, aby sa ustanoveniu odkazujúcemu na kolektívnu zmluvu priznal dynamický charakter.

3. Možnosť členských štátov prijať ustanovenia, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie: článok 8 smernice 2001/23

108.

Pri prebratí smernice 2001/23 sa totiž Nemecká spolková republika jasne rozhodla pre dočasné zachovanie pracovných podmienok stanovených kolektívnymi zmluvami, konkrétne tým, že sa rozhodla obmedziť obdobie zachovania týchto pracovných podmienok na jeden rok. Za týchto podmienok sa domnievam, že článok 8 tejto smernice vnútroštátnym súdom neumožňuje prijať riešenie, ktoré by bolo v rozpore s týmto rozhodnutím nemeckého zákonodarcu.

112.

Navyše, ako vyplýva z rozsudku Alemo‑Herron a i., uplatňovanie článku 8 smernice 2001/23 zo strany členských štátov musí rešpektovať základné práva chránené Chartou.

113.

Nemyslím si však, že by bolo potrebné venovať sa problematike, ktorú nastoľuje prejednávaná vec, z hľadiska základných práv chránených Chartou, keďže túto problematiku možno vyriešiť už tak, že sa uplatní iba článok 3 ods. 1 a 3 smernice 2001/23. V tejto súvislosti uvádzam, že mnou navrhované riešenie tým, že na jeho základe nadobúdateľ nie je neobmedzeným a neistým spôsobom zaťažený povinnosťami vyplývajúcimi z budúcich kolektívnych zmlúv, ktoré nemôže ovplyvniť, svojou povahou zodpovedá snahe zaručiť nadobúdateľovi slobodu podnikania, ktorú Súdny dvor vyjadril vo svojom rozsudku Alemo‑Herron a i.

114.

V situácii, o akú ide v spore vo veci samej, keď pracovná zmluva uzavretá medzi prevádzateľom a zamestnancami obsahuje ustanovenie odkazujúce na pracovné podmienky stanovené kolektívnou zmluvou, a keď sa ani prevádzateľ, ani nadobúdateľ nemôžu zúčastniť na procese vyjednávania tejto kolektívnej zmluvy, článok 3 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov v spojení s článkom 3 ods. 3 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby po prevode závodu malo takéto ustanovenie dynamický charakter, to znamená, aby sa vykladalo tak, že odkazuje aj na budúce zmeny, ku ktorým dôjde v tejto kolektívnej zmluve. Naopak prepojenie medzi odsekom 1 a odsekom 3 článku 3 smernice 2001/23 si vyžaduje, aby sa na odkaz, ktorý je obsiahnutý v ustanovení uvedenom v pracovnej zmluve, vzťahovali časové obmedzenia, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 3 tejto smernice a ktoré sa uplatňujú na pracovné podmienky dohodnuté kolektívnou zmluvou.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16 ; Mim. vyd. 05/004, s. 98.

( 3 ) Smernica Rady zo 14. februára 1977 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí závodov [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 61, 1977, s. 26 ).

( 4 ) Bod 27 rozsudku Werhof.

( 5 ) Bod 28 rozsudku Werhof.

( 12 ) Bod 25 rozsudku Alemo‑Herron a i.

( 13 ) Body 26 a 27 rozsudku Alemo‑Herron a i.

( 14 ) Bod 28 rozsudku Alemo‑Herron a i.

( 15 ) Bod 29 rozsudku Alemo‑Herron a i.

( 16 ) Body 31 a 32 rozsudku Alemo‑Herron a i.

( 17 ) Bod 33 rozsudku Alemo‑Herron a i.

( 24 ) Pozri najmä rozsudok Werhof (bod 26 a citovanú judikatúru).

( 25 ) Pozri návrh smernice Rady s cieľom harmonizácie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa zachovania práv a výhod zamestnancov pri fúziách, prevodoch podnikov, ako aj koncentráciách [KOM(74) 351 v konečnom znení].

( 26 ) Pozri s. 6 tohto návrhu smernice.

( 27 ) Bod 23 rozsudku Österreichischer Gewerkschaftsbund.

( 28 ) Bod 24 rozsudku Österreichischer Gewerkschaftsbund.

( 29 ) Bod 25 rozsudku Österreichischer Gewerkschaftsbund. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.