C-373/15

Francúzska republika , v zastúpení: pôvodne F. Alabrune, G. de Bergues, D. Colas a C. Candat, neskôr G. de Bergues, D. Colas, F. Fize a A. Daly, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľka,

ktorú v konaní podporuje:

Španielske kráľovstvo , v zastúpení: M. A. Sampol Pucurull, splnomocnený zástupca,

vedľajší účastník konania v odvolacom konaní,

ďalší účastník konania:

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Francúzska republika svojím odvolaním žiada zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 30. apríla 2015, Francúzsko/Komisia (T‑259/13, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2015:250 ), ktorým tento súd zamietol jej žalobu smerujúcu k čiastočnému zrušeniu vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/123/EÚ z 26. februára 2013, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( Ú. v. EÚ L 67, 2013, s. 20 , ďalej len „sporné rozhodnutie“).

…

b)

zlepšenie životného prostredia a vidieku podporovaním manažmentu krajiny“.

3

V hlave IV nariadenia č. 1698/2005 nazvanej „Podpora rozvoja vidieka“ sa nachádza kapitola I s názvom „Osi“, ktorá v každom zo štyroch oddielov, ktoré ju tvoria, stanovuje jednotlivé oblasti intervencie a opatrenia, ktoré možno prijať. Oddiel 2 tejto kapitoly I s názvom „Os 2 Zlepšenie životného prostredia a vidieka“ obsahuje okrem iného článok 36, ktorý v písmene a) bodoch i) a ii) uvádza:

„Podpora uvedená v tomto oddiele sa týka:

4

Článok 37 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1698/2005 je formulovaný takto:

„1. Platby ustanovené v článku 36 písm. a) bodoch i) a ii) sa poskytujú ročne na hektár využívanej poľnohospodárskej pôdy (ďalej len ‚VPP‘) v zmysle rozhodnutia Komisie 2000/115/ES z 24. novembra 1999 týkajúceho sa definícií charakteristík, zoznamu poľnohospodárskych výrobkov, výnimiek z definícií a regiónov a obvodov vo vzťahu k štatistickému zisťovaniu štruktúry poľnohospodárskych fariem [ Ú. v. ES L 38, 2000, s. 1 ; Mim. vyd. 03/028, s. 241].

Platby by mali poľnohospodárom kompenzovať dodatočné náklady a stratu príjmu, ktorá súvisí so znevýhodnenými podmienkami poľnohospodárskej produkcie v dotknutej oblasti.

2. Platby sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu uskutočňovať svoju poľnohospodársku činnosť v oblastiach určených podľa článku 50 ods. 2 a 3 aspoň päť rokov od prvej platby.“

5

2. Kontroly príjemcov na mieste uvedené v článkoch 12, 20 a 27 tohto nariadenia a iné kontroly uvedené v pravidlách [Únie] na podporu poľnohospodárstva sa podľa možnosti vykonávajú súčasne.“

7

Z článkov 6 až 8 nariadenia č. 1975/2006 vyplýva, že hlava I tohto nariadenia sa uplatní na podporu poskytnutú podľa článku 36 nariadenia č. 1698/2005, pričom podpora založená na nahlásenej rozlohe plochy sa nazýva „opatrenie, ktoré sa vzťahuje na plochu“. Tieto články ďalej stanovujú, že viaceré ustanovenia nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov ( Ú. v. EÚ L 141, 2004, s. 18 ; Mim. vyd. 03/044, s. 243), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 972/2007 z 20. augusta 2007 ( Ú. v. EÚ L 216, 2007, s. 3 ) (ďalej len „nariadenie č. 796/2004“), sa na účely uvedenej hlavy I uplatnia mutatis mutandis .

8

Článok 10 ods. 1 až 4 nariadenia č. 1975/2006 stanovuje:

„1. Žiadosti o podporu a následné žiadosti o platbu sa kontrolujú spôsobom, ktorý zaistí účinné overenie ich súladu s podmienkami na poskytnutie podpory.

10

Podľa článku 14 uvedeného nariadenia s názvom „Všeobecné zásady týkajúce sa kontrol na mieste“:

„1. Kontroly na mieste sú rozvrhnuté na celý rok na základe analýzy rizík, ktoré rozličné záväzky predstavujú v rámci každého opatrenia na rozvoj vidieka.

2. Kontroly na mieste zahŕňajú všetky záväzky a povinnosti užívateľa, ktoré možno skontrolovať v čase návštevy.“

11

Článok 15 nariadenia č. 1975/2006 nazvaný „Prvky kontrol na mieste a určenie plôch“ vo svojich odsekoch 2 a 3 stanovuje:

13

Články 29, 30 a 32 nariadenia č. 796/2004 uplatniteľné na podpory určené na rozvoj životného prostredia a vidieka podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006 stanovujú podrobnosti kontrol na mieste a určenia rozlohy pre opatrenia, ktoré sa vzťahujú na plochu.

14

Článok 35 nariadenia č. 796/2004 stanovuje:

„1. Kontroly na mieste sa vzťahujú na všetok dobytok, na ktorý [všetky zvieratá, na ktoré – neoficiálny preklad ] boli predložené žiadosti o podporu na základe režimov podpory, ktoré sa majú kontrolovať, v prípade kontrol programov podpory chovu hovädzieho dobytka a taktiež zvieratá hovädzieho dobytka na ktoré sa nežiadala podpora.

2. Kontroly na mieste zahrňujú konkrétne:

„Členský štát informuje Komisiu o nápravných opatreniach, ktoré prijal na zabezpečenie súladu s pravidlami Spoločenstva, a o dátume ich skutočného vykonania.

Komisia po preskúmaní všetkých správ vypracovaných zmierovacím orgánom v súlade s kapitolou 3 tohto nariadenia prijme, ak to bude potrebné, jedno rozhodnutie alebo viacero rozhodnutí podľa článku 31 nariadenia [Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky ( Ú. v. EÚ L 209, 2005, s. 1 )] s cieľom vylúčiť z financovania Spoločenstva výdavky, ktoré sa neuskutočnili v súlade s pravidlami Spoločenstva, pokiaľ členský štát účinne nevykoná nápravné opatrenia.

Komisia môže pri hodnotení výdavkov, ktoré majú byť vylúčené z financovania Spoločenstva, zohľadniť všetky informácie, ktoré jej oznámi členský štát po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2, ak je to potrebné pre lepší odhad finančnej ujmy spôsobenej rozpočtu Spoločenstva, za predpokladu, že oneskorené odovzdanie informácií je odôvodnené výnimočnými okolnosťami.“

Francúzske právo

16

Obežník DGPAAT/SDEA/C2008‑3016 z 5. septembra 2008 stanovuje regulačné podmienky platieb odškodného v súvislosti s prírodným znevýhodnením (ďalej len „POPZ“) na rok 2008 (ďalej len „obežník POPZ“).

Na základe článku 36 písm. a) bodov i) a ii) nariadenia č. 1698/2005 prijali francúzske úrady program rozvoja francúzskeho vidieka na obdobie rokov 2007 – 2013, ktorý okrem iného stanovuje poskytnutie POPZ poľnohospodárom v oblastiach s prírodným znevýhodnením. Tento program bol schválený rozhodnutím Komisie C (2007) 3446 final z 19. júla 2007. Stanovuje, že na vyplatenie odškodného na plochy určené na pestovanie krmovín poľnohospodárom v oblastiach s prírodným znevýhodnením je nevyhnutné, aby daní poľnohospodári rešpektovali kritérium zaťaženia. Toto kritérium, vyjadrené vo veľkých dobytčích jednotkách na hektár (ďalej len „VDJ“), umožňuje stanoviť rámec pre hustotu stáda prítomného na plochách určených na pestovanie krmovín s cieľom vyhnúť sa fenoménu nadmerného alebo nedostatočného spásania. Zaťaženie je definované na krajskej úrovni a jeho hranice sú stanovené s ohľadom na oblasť alebo podoblasť.

20

Na základe kontroly výdavkov uskutočnených vo Francúzsku z titulu opatrení na rozvoj vidieka Komisia sporným rozhodnutím vylúčila z financovania Úniou určité výdavky prihlásené týmto členským štátom, najmä z dôvodu existencie nedostatkov týkajúcich sa kontrol na mieste vo výške 21056869,75 eura a 7898813,60 eura, pričom sa domnievala, že išlo o pochybenie pri kľúčovej kontrole, pre ktorú bola stanovená paušálna oprava vo výške 5 %.

21

Zo správneho konania ako celku vyplýva, že Komisia založila finančnú opravu uplatnenú na výdavky uskutočnené z titulu opatrení na rozvoj vidieka na skutočnosti, že audit, ktoré jej útvary uskutočnili, odhalil nedostatky týkajúce sa kontroly hustoty stáda, ktorá sa tiež označuje ako „miera zaťaženia“ v „odvetviach“ hovädzieho dobytka a oviec, ktorá mala byť overená na mieste. Útvary Komisie však konštatovali, že miera zaťaženia nebola pri kontrolách na mieste overená, čo predstavuje nedodržanie článku 14 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006.

Francúzska republika na podporu svojej žaloby uviedla tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod bol založený na porušení článku 10 ods. 2 a 4, ako aj článku 14 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006. Druhý žalobný dôvod sa týkal porušenia článku 2 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1082/2003 z 23. júna 2003, ktoré stanovuje podrobné pravidlá na vykonanie nariadenia (ES) č. 1760/2000 Európskeho parlamentu a Rady vzhľadom na minimálnu úroveň kontrol, ktoré sa majú vykonať v rámci systému na identifikáciu a registráciu hovädzieho dobytka ( Ú. v. EÚ L 156, 2003, s. 9 ; Mim. vyd. 03/039, s. 135), a článku 26 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 796/2004. Napokon tretím žalobným dôvodom, ktorý bol uvedený subsidiárne, sa Komisii vytýka protiprávne rozšírenie uplatnenia paušálnej opravy na poľnohospodárske podniky chovajúce ovce, ktoré nemôžu požadovať príspevok na bahnice, a na poľnohospodárske podniky chovajúce hovädzí dobytok kontrolované v rámci identifikácie hovädzieho dobytka alebo príspevkov na hovädzí dobytok.

25

V bodoch 59 až 63 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že obe časti prvého žalobného dôvodu je potrebné preskúmať spoločne, keďže cieľom oboch bolo, aby Všeobecný súd konštatoval, že Komisia porušila článok 10 ods. 2 a 4, ako aj článok 14 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006. Na tieto účely Všeobecný súd preskúmal, či tieto ustanovenia ukladali Francúzskej republike povinnosť pristúpiť k spočítaniu zvierat pri kontrolách na mieste, alebo či administratívne kontroly uskutočnené na základe databázy, ktorá bola zostavená na základe kontrol uskutočnených na mieste, boli primeranou metódou a prostriedkom na overenie podmienok poskytnutia pomoci.

29

Ďalej v bodoch 73 až 82 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenia Francúzskej republiky založené na súlade kontrol uskutočnených vnútroštátnymi orgánmi s ustanoveniami nariadenia č. 1975/2006.

30

V bodoch 73 až 76 tohto rozsudku Všeobecný súd odmietol tvrdenie, že existencia kontrol na mieste uskutočnených na účely zostavenia databázy oslobodzovala francúzske orgány od uskutočnenia ďalších kontrol na mieste na základe článku 12 a nasl. nariadenia č. 1975/2006. Podľa Všeobecného súdu v tomto ohľade neboli tvrdenia Francúzskej republiky týkajúce sa dôveryhodnosti vnútroštátnej databázy relevantné. Na jednej strane sa domnieval, že pravidlá v oblasti správy a kontroly stanovené v tomto nariadení predstavujú špecifické opatrenia v týchto oblastiach. Na druhej strane zastával názor, že overenia uskutočnené na účely zriadenia tejto databázy nemožno považovať za kontroly na mieste v zmysle uvedeného nariadenia, keďže tieto overenia neboli určené na posúdenie osobitných podmienok opatrení na podporu rozvoja vidieka, ale na kontrolu všetkých zvierat podniku, pre ktoré bola stanovená identifikácia hovädzieho dobytka v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 ( Ú. v. ES L 204, 2000, s. 1 ; Mim. vyd. 03/030, s. 248).

31

V bodoch 111 až 114 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol druhú časť tretieho žalobného dôvodu.

35

V dôsledku toho Všeobecný súd čiastočne zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom uplatnilo finančnú opravu so zreteľom na opatrenia na podporu rozvoja vidieka, pokiaľ ide o ovce, ktoré neboli predmetom žiadostí o príspevok na ovce na finančné roky 2008 a 2009, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Návrhy účastníkov konania pred Súdnym dvorom

36

Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

37

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

—

zamietol odvolanie ako čiastočne neprípustné alebo ho prinajmenšom zamietol ako nedôvodné a

—

zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov tohto konania.

Po prvé tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že ex offo neprihliadol na to, že Komisia sa dopustila porušenia podstatných formálnych náležitostí tým, že sporné rozhodnutie neprijala v primeranej lehote. Po druhé a subsidiárne uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že Komisia tým, že uložila povinnosť pri kontrolách na mieste spočítať zvieratá, neporušila články 10 a 14 nariadenia č. 1975/2006. Po tretie tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že overenia na mieste uskutočnené v rámci správy identifikácie hovädzieho dobytka alebo príspevkov na ovce nepredstavovali kontroly na mieste v zmysle nariadenia č. 1975/2006.

O prvom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

41

Komisia spochybňuje argumentáciu Francúzskej republiky.

Posúdenie Súdnym dvorom

45

Francúzska republika sa pri konštatovaní, že Všeobecný súd mal ex offo prihliadnuť na porušenie podstatných formálnych náležitostí, keďže Komisia neprijala sporné rozhodnutie v primeranej lehote, odvoláva najmä na rozsudok zo 4. septembra 2014, Španielsko/Komisia ( C‑192/13 P , EU:C:2014:2156 ).

46

Z judikatúry Súdneho dvora nesporne vyplýva, že nedodržanie procesných pravidiel týkajúcich sa prijatia aktu spôsobujúceho ujmu, ako je skutočnosť, že Komisia neprijala rozhodnutie v lehote stanovenej normotvorcom Únie, predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí, ktoré má súd Únie zohľadniť ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. septembra 2014, Španielsko/Komisia, C‑192/13 P , EU:C:2014:2156 , bod 103 , ako aj z 24. júna 2015, Nemecko/Komisia, C‑549/12 P a C‑54/13 P , EU:C:2015:412 , bod 92 ).

O druhom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

50

Svojím druhým odvolacím dôvodom Francúzska republika tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že Komisia tým, že uložila povinnosť pri kontrolách na mieste spočítať zvieratá, neporušila články 10 a 14 nariadenia č. 1975/2006.

51

Po prvé sa domnieva, že Všeobecný súd skreslil jej argumentáciu, keď podľa neho tvrdila, že články 10 a 14 nariadenia č. 1975/2006 neukladajú povinnosť vykonať kontroly na mieste, pričom Francúzska republika zastávala názor, že tieto ustanovenia neukladajú povinnosť pri týchto kontrolách spočítať zvieratá. Uvádza, že obežník POPZ stanovuje, že francúzske orgány vykonávajú kontroly na mieste a v rámci postupu schválenia účtovných závierok Komisia nespochybnila, že sa takéto kontroly uskutočnili. Okrem toho tvrdí, že na rozdiel od konštatovania uvedeného v bode 62 napadnutého rozsudku neuviedla, že vzhľadom na komplexnosť administratívnych kontrol je spočítanie zvierat na mieste nadbytočné.

55

Francúzska republika tvrdí, že oprávnenosť sporného rozhodnutia závisí aj od otázky, či francúzske orgány porušili článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006, ktorý stanovuje, že členské štáty definujú vhodné metódy a prostriedky na overovanie podmienok poskytnutia podpory pri každom podpornom opatrení. Databáza použitá na výpočet miery zaťaženia je dostatočne dôveryhodná na to, aby bolo možné vyvodiť záver, že použitie údajov, ktoré sú v nej uvedené, predstavuje primeraný prostriedok overenia podmienok poskytnutia POPZ. V dôsledku toho mal Všeobecný súd dospieť k záveru, že v zmysle uvedeného článku 10 ods. 2 tieto spôsoby kontroly umožňujú primeraným spôsobom zabezpečiť overenie podmienok poskytnutia POPZ, pričom navyše kritérium zaťaženia nie je záväzkom, ktorý je možné skontrolovať prostredníctvom spočítania zvierat v čase návštevy.

56

Komisia spochybňuje argumentáciu Francúzskej republiky.

Posúdenie Súdnym dvorom

57

Všeobecný súd sa v bode 70 napadnutého rozsudku domnieval, že žiadne ustanovenie nariadenia č. 1975/2006 nemožno vykladať v tom zmysle, že umožňuje vnútroštátnym orgánom pri kontrolách na mieste v určitých prípadoch neuskutočniť spočítanie zvierat. Povinnosť spočítať zvieratá vyplýva z tohto, že sa na kontrolu POPZ uplatnia ustanovenia článku 35 nariadenia č. 796/2004 prostredníctvom odkazu, ktorý je v tomto zmysle uvedený v článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1975/2006, najmä s cieľom overiť „vhodnosť informácií uvedených v databázach po tom, ako ich členský štát zostavil“.

61

Všeobecný súd v dôsledku toho v bode 71 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia sa správne domnievala, že články 10 a 14 nariadenia č. 1975/2006 stanovujú povinnosť vykonať pri kontrolách na mieste spočítanie zvierat.

62

V druhom rade treba konštatovať, že článok 10 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006 stanovuje, že členské štáty definujú vhodné metódy a prostriedky na overovanie podmienok poskytnutia podpory pre každé podporné opatrenie. Odsek 4 tohto článku obmedzuje ich právomoc v tomto zmysle tým, že stanovuje, že „overovanie kritérií oprávnenosti pozostáva z administratívnych kontrol a kontrol na mieste“.

63

Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006 spresňuje, že tieto kontroly sa uskutočňujú podľa článkov 29, 30 a 32 nariadenia č. 796/2004, ktorých ustanovenia sa týkajú len kontrol na mieste so zreteľom na jednotlivé žiadosti týkajúce sa podporných režimov, ktoré sa vzťahujú na plochu.

67

Preto, keďže článok 35 nariadenia č. 796/2004 týkajúci sa kontrol na mieste vzhľadom na opatrenia, ktoré sa vzťahujú na zvieratá, sa ako taký nemôže uplatniť na kontroly na mieste so zreteľom na opatrenia, ktoré sa vzťahujú na plochu, akými sú POPZ, posúdenie Všeobecného súdu v tejto súvislosti obsahuje nesprávne právne posúdenie.

68

Je však potrebné uviesť, že ak odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov, musí byť odvolanie zamietnuté (rozsudky z 10. decembra 2002, Komisia/Camar a Tico, C‑312/00 P , EU:C:2002:736 , bod 57 , ako aj z 26. marca 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, C‑113/07 P , EU:C:2009:191 , bod 81 ).

69

V prejednávanej veci program rozvoja francúzskeho vidieka, ktorý bol schválený Komisiou, na účely oprávnenosti na POPZ stanovoval kritérium zaťaženia vyjadrené vo VDJ, ktorého cieľom bolo stanoviť rámec pre hustotu stáda prítomného na plochách určených na pestovanie krmovín s cieľom vyhnúť sa fenoménu nadmerného alebo nedostatočného spásania. Francúzske orgány boli teda povinné počas kontrol na mieste stanoviť kritérium zaťaženia prostredníctvom spočítania zvierat prítomných v podniku v čase návštevy inšpekcie, pričom toto spočítanie je stanovené v bode 7.2 obežníka POPZ, s cieľom overiť, či v danom prípade bolo toto kritérium dodržané, a tým potvrdiť údaje vyplývajúce z administratívnych kontrol.

73

V dôsledku toho boli francúzske orgány povinné pri kontrolách na mieste uskutočniť spočítanie zvierat.

74

Preto treba konštatovať, že ostatné tvrdenia Francúzskej republiky nemôžu spochybniť napadnutý rozsudok a je potrebné ich vyhlásiť za neúčinné. Týka sa to tvrdenia, na základe ktorého sa Francúzska republika domnieva, že Všeobecný súd skreslil jej argumentáciu, keď podľa neho tvrdila, že články 10 a 14 nariadenia č. 1975/2006 neukladajú povinnosť vykonať kontroly na mieste, pričom Francúzska republika zastávala názor, že tieto ustanovenia neukladajú povinnosť pri týchto kontrolách spočítať zvieratá. Rovnako to platí pre tvrdenie, podľa ktorého na rozdiel od konštatovania uvedeného v bode 62 napadnutého rozsudku neuviedla, že vzhľadom na komplexnosť administratívnych kontrol je spočítanie zvierat na mieste nadbytočné.

75

Po prvé uvádza, že tvrdenie uvedené pred Všeobecným súdom, podľa ktorého kontroly na mieste, ktoré už boli uskutočnené na základe tejto správy identifikácie alebo týchto príspevkov, zbavovali francúzske orgány povinnosti spočítať zvieratá pri kontrolách na mieste, vychádza z nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 ( Ú. v. EÚ L 270, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 03/040, s. 269), a nariadenia č. 1975/2006. Na jednej strane článok 26 druhý odsek nariadenia č. 1782/2003 podľa nej stanovuje, že členské štáty s cieľom vyhnúť sa kumulácii sektorových kontrol rovnakého typu môžu začleniť jednu alebo viac zložiek integrovaného systému správy a kontroly do svojich správnych a kontrolných postupov, aby uplatnili režimy Únie alebo vnútroštátne režimy. Na druhej strane z článku 5 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006 vyplýva, že kontroly na mieste uvedené v článkoch 12, 20 a 27 tohto nariadenia a iné kontroly uvedené v pravidlách na podporu poľnohospodárstva sa podľa možnosti vykonávajú súčasne.

78

Francúzska republika z toho vyvodzuje, že francúzske orgány boli oprávnené kontrolovať dodržiavanie kritéria hustoty stáda, pokiaľ ide o podpory POPZ, súčasne s dodržiavaním podmienok oprávnenosti príspevkov na hovädzí dobytok alebo ustanovení týkajúcich sa identifikácie hovädzieho dobytka. Preto sa domnieva, že Všeobecný súd sa tým, že rozhodol, že kontrolu na mieste podľa článku 12 a nasl. nariadenia č. 1975/2006 a kontrolu na mieste na účely zostavenia databázy nemožno uskutočniť spoločne, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

82

Francúzska republika sa domnieva, že kontroly uskutočnené v rámci identifikácie hovädzieho dobytka a príspevkov na hovädzí dobytok umožňujú overiť mieru zaťaženia opatrení podpory POPZ. Pokiaľ ide o ovce, boli vykonané dodatočné opatrenia kontroly, a síce spočítanie zvierat pri kontrolách na mieste.

83

Komisia sa domnieva, že prvá časť tohto dôvodu je neprípustná, keďže Francúzska republika spomenula článok 26 prvý odsek nariadenia č. 1782/2003 a článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006 po prvýkrát až v štádiu odvolania.

84

Okrem toho sa domnieva, že Francúzska republika tieto ustanovenia vykladá nesprávne. Článok 26 prvý odsek nariadenia č. 1782/2003 len stanovuje, že členské štáty dbajú na to, aby sa správne a kontrolné postupy používali s ohľadom na režimy podpory vymenované v prílohe V tohto nariadenia v súlade s integrovaným systémom a aby z tohto vyvodili určité dôsledky. Článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006 zase tým, že upravuje kontroly stanovené v pravidlách Únie na podporu poľnohospodárstva, sa netýka kontrol na mieste uskutočnených na účely identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka. Stanovuje, že tieto kontroly sa musia uskutočniť súčasne, k čomu v prejednávanej veci nedošlo.

Najskôr treba konštatovať, že hoci Francúzska republika vo svojom treťom odvolacom dôvode uvádza príspevky na ovce, Všeobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku zdôraznil kontroly na mieste uskutočnené v rámci správy príspevkov na hovädzí dobytok, na ktoré sa odvolanie zameriava v argumentácii uvedenej na podporu tohto odvolacieho dôvodu. Preto je potrebné vyhlásiť tento odvolací dôvod v rozsahu, v akom sa týka príspevkov na ovce, za neprípustný z dôvodu nepresnosti.

88

Vzhľadom na to je opodstatnené konštatovať, rovnako ako tvrdí Komisia, že Francúzska republika v prvej časti tohto odvolacieho dôvodu odkazuje po prvýkrát v štádiu odvolania na článok 26 prvý odsek nariadenia č. 1782/2003 a článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006 na podporu tvrdenia, že kontroly na mieste už uskutočnené v rámci správy identifikácie hovädzieho dobytka alebo príspevkov na hovädzí dobytok zbavovali francúzske orgány povinnosti spočítať zvieratá pri kontrolách na mieste stanovených v nariadení č. 1975/2006.

89

Treba však uviesť, že Francúzska republika vo svojej žalobe o neplatnosť tvrdila, že kontroly na mieste už uskutočnené na účely zostavenia databázy s cieľom správy identifikácie hovädzieho dobytka alebo príspevkov na hovädzí dobytok zbavovali francúzske orgány povinnosti uskutočniť kontroly na mieste podľa článku 12 a nasl. nariadenia č. 1975/2006.

90

V tomto ohľade treba uviesť, že z dôvodu veľmi všeobecného charakteru povinností, ktoré členským štátom ukladá článok 26 prvý odsek nariadenia č. 1782/2003, nie je toto ustanovenie relevantné na účely určenia, či kontroly na mieste už uskutočnené z titulu správy identifikácie hovädzieho dobytka alebo príspevkov na hovädzí dobytok oslobodzovali francúzske orgány od povinnosti spočítať zvieratá pri kontrolách na mieste stanovených v článkoch 10 a 14 nariadenia č. 1975/2006.

94

Naopak, článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006 výslovne stanovuje, že kontroly na mieste uvedené v článkoch 12, 20 a 27 tohto nariadenia a iné kontroly uvedené v pravidlách Únie na podporu poľnohospodárstva sa podľa možnosti vykonávajú súčasne.

95

Je nesporné, že na kontroly na mieste, ktoré sa musia uskutočniť z titulu POPZ, sa uplatní článok 12 nariadenia č. 1975/2006.

96

99

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu, môže sám rozhodnúť o veci samej, ak to stav konania dovoľuje.

100

V tomto prípade to tak nie je.

101

Odpoveď na otázku, či kontroly uskutočnené v rámci správy identifikácie hovädzieho dobytka alebo príspevkov na hovädzí dobytok sú kontrolami upravenými v pravidlách Únie na podporu poľnohospodárstva v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 1975/2006, by mohla viesť k tomu, že Všeobecný súd bude povinný opätovne preskúmať druhú časť tretieho dôvodu žaloby o neplatnosť, hoci odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa tejto druhej časti nebolo v rámci tohto odvolania spochybnené.

Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie.

3.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.